Rusko 31. marca 2023 zverejnilo svoju novú koncepciu zahraničnej politiky. Rýchly rast v Ázii podporil posun Ruska smerom na východ a otočenie sa stalo súčasťou oficiálnej politiky. Pre Rusko je to tektonický posun na domácej scéne, ale materiálne účinky v Ázii sa prejavia postupne.

Rusko v koncepcii zahraničnej politiky uvádza svetové regióny v poradí podľa priority. Západ bol odsunutý na predposledné miesto pred Antarktídu, čo signalizuje obrat o 180 stupňov. Moskva tvrdí, že si želá “mierové spolužitie”, ale loptička je na strane Západu.

Prvou strategickou prioritou Ruska po štátoch bývalého Sovietskeho zväzu je arktický región. Svoje plány týkajúce sa Severnej morskej cesty vyťahuje zo šuflíka až teraz. Kroky Ruska v Severnom mori budú mať priamy vplyv na logistiku z Číny, zmiernia jej geoekonomické ťažkosti a umožnia efektívnejší tranzit tovaru cez juhovýchodnú Áziu.

Arktída je tiež miestom konfrontácie s cirkumpolárnymi štátmi, čo pravdepodobne ešte viac oddiali rozmrazovanie vzťahov so Západom.

Rusko sa síce usiluje o “mierové spolunažívanie”, ale v dohľadnej budúcnosti nevidí détente so Spojenými štátmi a ďalšími západnými štátmi. Tento názor ilustrujú vysokopostavení predstavitelia vrátane zástupcu tajomníka Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva.

Koncepcia zahraničnej politiky Ruska uvádza ako prvú a druhú prioritu vzťahy s Čínou a Indiou a ako tretiu juhovýchodnú Áziu. Význam Číny je zrejmý, hlboký a trvalý.

Rovnako aj význam Indie, ak vezmeme do úvahy úzke vzťahy medzi Moskvou a Naí Dillí od získania nezávislosti Indie. Dlhá história spolupráce vo vojenskej a hospodárskej sfére vytvorila významné inštitúcie spolupráce – napríklad spoločný raketový program BrahMos si vyžaduje hlbokú vzájomnú dôveru vo všetkých vládnych vertikálach.

Rusko, ktoré je vytláčané z globálnych fór, mení priority svojich vzťahov s regionálnymi organizáciami, ako je ASEAN, a stavia ich do protikladu k zoskupeniam, v ktorých dominuje Západ, vrátane Quad, Chip4 a AUKUS. Táto stratégia môže nájsť odozvu u čínskych politikov a približne polovice rozhodovacích orgánov v juhovýchodnej Ázii.

Záujem, ktorý prejavilo o vstup do formátu BRICS 19 štátov, väčšinou z krajín globálneho Juhu, je dôkazom toho, že stávka Ruska na neglobálne rozhodovacie fóra môže byť víťaznou stratégiou.

Ruská zahraničnopolitická stratégia kladie na prvé miesto ekonomiku. Rusko presúva svoju hospodársku pozornosť do Ázie a pravdepodobne sa sústredí na rýchlo rastúce krajiny juhovýchodnej Ázie.

Rusko-ázijské väzby sa začali rozvíjať dlho pred oficiálnym obratom Ruska k väčšej orientácii na Áziu a pred nepriateľskými vzťahmi medzi Ruskom a Európou. Medzi tieto prepojenia patria ropovody Power of Siberia, zvýšenie kapacity Transsibírskej magistrály a omladenie severojužného dopravného koridoru do Iránu.

Časté odkazy na infraštruktúrne projekty sú teraz korením stratégie Moskvy. Treba očakávať nové iniciatívy v oblasti prístupu na trh v sektoroch, v ktorých má Rusko výhodu alebo je na rovnakej úrovni ako Západ. Niektoré z týchto trhových iniciatív sú už viditeľné – napríklad India uzavrela v apríli 2023 zmluvu s ruskou korporáciou Transmashholding na výrobu vlakov.

Ruská energetika, komodity a špecializované produkty, ako napríklad jadrová technológia, môžu byť prínosom pre energeticky chudobné, ale relatívne hotovostné štáty juhovýchodnej Ázie. Príkladom je, že India sa stala jedným z hlavných odberateľov ropy z Ruska.

Hoci Rusko nemá štátnu ideológiu, mnohé jeho národy sú už dlho tradičné a konzervatívne. Rusko sa stalo faktickým obhajcom myšlienok, ktoré sa na Západe považujú za reakčné. S vývojom západných hodnôt sa západné krajiny vzďaľujú od krajín globálneho Juhu.

Rusko sa naopak približuje k svojim južným partnerom a v súčasnosti sa “tradičné duchovné a morálne hodnoty” stali súčasťou jeho zahraničnej politiky.

Ide o významný posun po troch desaťročiach bez explicitne hodnotovo orientovanej zahraničnej politiky. Rusko pravdepodobne využije mäkkú silu tradície, aby si prostredníctvom tlačových a diplomatických kampaní vydláždilo cestu na trh. Úspech Ruska v Afrike v očiach Moskvy ukazuje, že podpora primárneho vývozu prostredníctvom podpory tradicionalistických vlád je funkčným modelom zahraničnej politiky.

Od prvého Ďalekovýchodného hospodárskeho fóra v roku 2015 Rusko podniká kroky na zvýšenie kapacity, záujmu a príležitostí s Áziou. Zmeny vo vzdelávaní, spoločenských postojoch a obchodných vzťahoch položili základy pre pivot, ktorý teraz Moskva písomne potvrdila.

Hospodárstvo v juhovýchodnej Ázii rastie a rovnako aj potenciálne trhy pre ruský vývoz. Obrat Ruska na východ je dlhodobý a nie je dôsledkom konfliktu v Európe.

Neexistencia sankcií voči Rusku zo strany väčšiny ázijských štátov je výhodou a stratégia Moskvy tvrdí, že súčasné negatívne vnímanie Ruska sa ešte môže zmeniť, aby sa uľahčila väčšia spolupráca.

Štruktúra ruskej zahraničnej politiky je kompatibilná s čínskou Globálnou civilizačnou iniciatívou – obe presadzujú multipolaritu v medzinárodných vzťahoch, dôležitosť odolávania hegemónii a potrebu rešpektovať rôzne civilizácie.

Kompatibilita medzi Ruskom a Čínou môže mať multiplikačný účinok na multipolaritu. Spolupráca medzi Pekingom a Moskvou v Afrike a na Blízkom východe predstavuje precedens pre Áziu. Ruské a čínske zdroje a priemysel sa môžu v Ázii navzájom posilniť.

Napriek zámerom Moskvy je prítomnosť Ruska v Ázii nízka. Rusko však už viac ako desať rokov pripravuje pôdu pre pivot a Ázia sa stáva ešte dôležitejšou. Posun Ruska smerom k Ázii môže byť postupný, uskutočňovať sa vo vybraných sektoroch a na začiatku sa zameriavať na obmedzený počet krajín – ale smer bol stanovený.