Bratislava, 18. novembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP/Pavel Golovkin)
Pred niekoľkými dňami sme otvorili tému, ktorá je zároveň tak jednoduchá, ako aj komplikovaná – sankcie voči Rusku. Prečo Rusko tak pokojne reaguje na sankcie Západu? Niet sa čomu čudovať: Rusko už vyše 100 rokov existuje v období západných sankcií – už si na to zvyklo…
Ekonomické sankcie to je výplod kultúrno-historických a civilizačných odlišností medzi Západom a Ruskom. O tom v priebehu ostatných dvoch storočí písali viacerí odborníci: filozofi, vedci, spisovatelia, politológovia. Tento fenomén si /niektorí aspoň okrajovo/ všímali mnohé svetové osobnosti: Fedor Dostojevskij, Nikolaj Danilevskij, Konstantin Leontjev, Lev Tichomirov, Lev Gumilev, Oswald Spengler, Nikolaj Serbskij, Friedrich Wilhelm Nietzsche, Roman Ingarden a iní.
Keď hovoríme o sankciách voči Rusku, nemusíme spomínať také „maličkosti“, ako rôzne hospodárske a politické „opatrenia“ zo strany viacerých štátov počas väčších alebo menších konfliktov a vojen v priebehu posledného tisícročia. Tých „opatrení“, ktoré živo pripomínajú súčasné sankcie, bolo neúrekom. Ale „klasické sankcie“ v súčasnom ponímaní uvalili na Rusko pred viac ako 100 rokmi. No a veľká sranda, skúste odhadnúť, kto to vtedy urobil, ako prvý? No samozrejme, Spojené štáty americké…
Po prvý raz USA uvalili sankcie na Rusko ešte pred prvou svetovou vojnou – v r. 1911, keď zrušili rusko-americkú obchodnú dohodu z r. 1832. Zrušenie dohody inicioval americký bankár Jacob Henry Schiff. Mal však iný pôvod: tento nemecký Žid sa v r. 1847 narodil ako Jakob Heinrich Schiff vo Frankfurte nad Mohanom. Schiff sa snažil natlačiť na úrady Ruskej ríše, aby prestali „potláčať práva Židov v Rusku“. Išlo hlavne o to, že židovskí obchodníci, ktorí prichádzali do Ruska z USA, mali obmedzené možnosti cestovania po území Ruska.
Odstúpenie od dohody znamenalo, že Rusko stratilo štatút krajiny, ktorá malo v USA režim najvyšších výhod /most-favoured-nation/. Išlo predovšetkým o zrušenie výhodných colných poplatkov. Samozrejme, podobné sankcie poškodzovali Rusko skôr politicky, ako ekonomicky, pretože v tých časoch USA vôbec neboli jedným z najväčších ruských obchodných partnerov.
Ale onedlho prišlo obdobie skutočne tvrdých, doslova brutálnych sankcií. Rozsiahle sankcie na Rusko uvalila väčšina krajín Západu – hneď po ruskej revolúcie v novembri r. 1917. Mnohé z týchto sankcií platili počas celého obdobia existencie Sovietskeho zväzu – až do r. 1992 – teda 75 rokov. Treba však podotknúť, že ani politické zmeny a rozpad ZSSR veľa zmien nenarobili. Viaceré krajiny, podľa „zvyku“, ponechali mnohé sankcie aj voči novému štátu, ktorý vznikol na troskách ZSSR, – proti Rusku.
Tieto sankcie mali svoje zvláštnosti. Po prvé, boli to kolektívne sankcie, ale nie sankcie jednej krajine voči druhej. Tie sankcie na revolučné Rusko, neskôr Sovietsky zväz uvalil oveľa väčší počet krajín, ako tých, ktoré sa v súčasnosti zúčastňujú na sankčnej vojne proti Rusku. A samozrejme, tie sankcie boli oveľa rozsiahlejšie, tvrdšie a bezočivejšie. Po druhé, zachvátili nielen obchod, ale aj dodávky tovarov, kredity, investície, budovanie spoločných podnikov, podnikanie na cudzom území, vytváranie dcérskych spoločností, predaj technológií, možnosť pracovať v zahraničí, totálne zrušenie vedeckej spolupráce a pod.
Po tretie, tieto sankcie sa často „podporovali“ mnohými diplomatickými, politickými a vojenskými prostriedkami nátlaku a dopĺňali sa podmienkami politického ideologického charakteru. Hlavným cieľom podobných sankcií bola snaha vrátiť Rusko/Sovietsky zväz/ na kapitalistickú cestu rozvoja a hospodárenia, zrušiť celý socialistický systém v krajine a vytvoriť z Ruska/Sovietskeho zväzu kolóniu alebo aspoň čiastočnú kolóniu Západu.
V ďalšej časti sa zasa porozprávame o ruských sankciách a posvietime si na „boľševistské“ obdobie týchto sankcií – ako sa s nimi vyrovnal deduško Lenin a genacvale Stalin…
Eugen Rusnák
3.4°C
Piatok 
Sobota 
Nedeľa 
2.7°C
Piatok 
Sobota 
0.2°C
4.7°C
6.2°C
.jpg)
.jpg)
