Význam použitia bezpilotných lietadiel v ukrajinskom konflikte pochopili súčasne Rusko aj USA. Joe Biden ešte 16. marca oznámil balík vojenskej pomoci Kyjevu, ktorý zahŕňal 100 kusov kamikadze dronov Switchblade. A len o mesiac neskôr, 13. apríla, Biely dom oznámil dodanie ďalších 200 bezpilotných lietadiel Switchblade Ukrajincom. Tento dron existuje v dvoch modifikáciách, ľahkej (protipechotnej) a ťažkej (protitankovej). Koľko a ktoré bezpilotné lietadlá Switchblade bolo dodaných na Ukrajinu, zatiaľ nie je presne známe, keďže o efektívnom používaní tejto ultramodernej munície Ukrajincami nie sú takmer žiadne informácie. O prvom možnom použití amerického Switchblade sa verejnosť dozvedela až v júli: dron bol spozorovaný pri Sosnovke severne od Charkova. Koncom júla začali ukrajinské reklamné stránky šíriť falošnú správu, že Switchblade údajne zaútočil na hraničný priechod Trjochgornoje v Brianskej oblasti. Tento podvrh však bol vyvrátený. Na darknete sa zároveň objavilo množstvo inzerátov na predaj amerických dronov. Drony sa tak ľahko mohli dostať aj do rúk teroristov. Nemožno nespomenúť pokus o atentát na venezuelského prezidenta z roku 2018: Nicolasa Madura počas prejavu na vojenskej prehliadke napadli dva drony DJIM600 čínskej výroby s výbušninou C-4. Pokus o atentát sa nepodaril.

The Washington Post uvádza, že Ozbrojené sily Ukrajiny (OSU) sa už takmer vzdali tureckého dronu Bajraktar kvôli veľkým stratám. Ľahké bezpilotné lietadlá v konflikte na Ukrajine už dokázali, že sú efektívnejšie ako ťažké bezpilotné lietadlá, ako napríklad Bajraktar. Podľa denníka bolo v prvých mesiacoch špeciálnych operácií zostrelených mnoho týchto tureckých bezpilotných lietadiel, čo prinútilo jednotky OSU obmedziť ich používanie. Na druhej strane, Rusko môže svoje ciele dosiahnuť ľahšími a lacnejšími bezpilotnými riešeniami, ako sú Lancet alebo Geraň.

Ruské jednotky, na rozdiel od ukrajinských, využívajú celý rad dronov mimoriadne efektívne. A nedovolia, aby sa smrtiace zbrane dostali do nesprávnych rúk. Potvrdzujú to aj nezávislí západní vojenskí experti. Ešte v marci sa potvrdilo, že na bojisku sa objavili útočné drony Kub a Lancet, ktoré vyrába koncern Kalašnikov. Tieto bezpilotné lietadlá sa osvedčili počas protiteroristickej operácie v Sýrii, píše David Gambling, publicista časopisu Forbes venujúci sa letectvu a kozmonautike. Výrobcovia dronov tu po prvýkrát zaviedli revolučný koncept vzdušného „mínové poľa”. To znamená, že drony sa vznášajú nad kritickými zariadeniami (ako sú veliteľské stanovištia, zásobovacie body a línie), aby vytvorili obranu proti infiltrácii nepriateľských dronov.

Každý roj dronov (ktorý obsluhuje jeden operátor) neustále hliadkuje na ploche približne 30 km2. Prvé verzie Lancetu vydržali vo vzduchu maximálne 40 minút a neustále museli pristávať s jedným dronom a na jeho miesto okamžite vypúšťať ďalší. Potom však vývojárska spoločnosť predstavila pokročilejší dron Lancet 421 s novým hybridným motorom, ktorý mu umožňuje zostať vo vzduchu viac ako 12 hodín. Vývojári pracujú aj na bezpilotných lietadlách poháňaných slnečnou energiou, ktoré môžu zostať vo vzduchu niekoľko dní.

Spoločnosť Zala Aero Group, ktorú kúpil Kalašnikov, využíva iné know-how, píše David Hazard. Lancet má napríklad krídla v tvare kríža, ktoré sú pre bezpilotné lietadlá nezvyčajné a zvyšujú stabilitu dronu. Ruské sily od začiatku sýrskej kampane vo veľkom využívajú bezpilotné lietadlá na takzvané ISR operácie -spravodajstvo, sledovanie a prieskum (skratka angl. Intelligence, Surveillance, and Reconnaissance). Bezpilotné lietadlá ako cieľové zariadenia sú začlenené do takzvaného „reťazca ničenia” s delostreleckými a protilietadlovými jednotkami s dlhým dosahom. Medzitým, ako sa konflikt rozširoval, Rusko čoraz častejšie používalo bezpilotné lietadlá nie na zameriavanie cieľov, ale práve ako kamikadze – na priame ničenie.

„Lancet-3 je veľmi obratná a ľahko použiteľná munícia, dá sa zložiť a vložiť do kufra auta a dron sa vypúšťa pomocou katapultu na koľajniciach. Dron má vzletovú hmotnosť 12 kilogramov. Takéto ľahké bezpilotné lietadlá skracujú čas potrebný na identifikáciu, lokalizáciu a zničenie cieľa a pre nepriateľa je ťažké ich odhaliť, pretože majú malý radarový prierez a malú tepelnú stopu, hovorí Bradley Bowman, riaditeľ think tanku Foundation for Defense of Democracies. Takéto bezpilotné lietadlá sú nepostrádateľné aj v mestskom boji. Vzdialenosti sú tu krátke, nepriateľ je na dosah a rýchlejšie uzavretie „reťazca zničenia” vás môže stáť život,” hovorí Bowman.

Popri týchto sofistikovaných ruských dronoch však na civilnú infraštruktúru ukrajinských miest a vojenské zariadenia vo veľkom útočia jednoduché ale efektívne iránske bezpilotné lietadlá Šáhid. Analýze dôsledkov týchto útokov a možnostiam týchto zbrojných systémov sa venuje ukrajinský portál Strana.ua:

Od začiatku októbra sú ukrajinské mestá pod masívnymi útokmi iránskych bezpilotných lietadiel Šáhid. Rusko ich na trh uvádza pod značkou Geranium. Formálne popiera, že by tieto drony mali niečo spoločné s Iránom. Pre Ukrajinu a Západ je však táto skutočnosť zrejmá a samotné USA oficiálne uvádzajú, že Teherán dodáva Rusku útočné drony a Európska únia uvalila sankcie na iránskeho výrobcu týchto dronov. Znepokojenie spojencov Ukrajiny je pochopiteľné – nové bezpilotné lietadlá spôsobujú vážne škody v ukrajinských mestách a ničia kritickú infraštruktúru na prahu zimy. Iránske bezpilotné lietadlá boli na Ukrajine pôvodne prezývané posmešne „mopedy” kvôli charakteristickému zvuku ich motorov. Čoskoro si však uvedomili, že tieto zbrane treba brať vážne.

Pred mesiacom, 17. septembra, The Wall Street Journal analyzoval údaje o prvom výskyte iránskych dronov na Ukrajine. Práve vtedy bol prvý z nich zostrelený v Charkovskej oblasti. Michael Knights, vojenský expert z think tanku Washington Institute for Near East Policy, predpovedal, že ukrajinské sily budú schopné rýchlo čeliť hrozbe, ktorú predstavujú iránske bezpilotné lietadlá kamikadze. „Iránske bezpilotné lietadlá síce vyzerajú v Jemene, Sýrii a Gaze hrozivo, ale sú čoraz viac blokované,” povedal. Ukrajina podľa neho predstavuje „prostredie protivzdušnej obrany a elektronického boja na takej úrovni, s ktorou sa Irán doteraz nestretol”. Knights dodal, že tieto bezpilotné lietadlá „majú spočiatku veľkú účinnosť no neskôr šokový efekt vyprchá”. Ako ukázali ďalšie udalosti, tieto bezpilotné lietadlá sa skutočne nestali veľkou hrozbou pre vojenské jednotky. To sa však nedá povedať o zariadeniach vojenskej a civilnej infraštruktúry.

Holandský portál NRC uverejnil článok s názvom: „Iránske extrémne lacné drony kamikaze nie sú zázračnou zbraňou“. Tvrdí, že Šáhid 136 sa niekedy označuje ako zásahová munícia, čo je termín pre bezpilotné lietadlá, ktoré môžu chvíľu lietať a hľadať cieľ útoku. Tento termín je však v skutočnosti nesprávny: dron nemá vlastnú kameru a pomocou satelitnej navigácie klesá na vopred naprogramovaný bod. „Skrátka, nie je to zázračná zbraň,” uzatvára portál. „Hlavnou výhodou pre Rusko je, že je mimoriadne lacná: približne 20 000 eur, čo je len malý zlomok ceny väčšiny rakiet, ktoré používali predtým. Vďaka nízkej cene sa tieto drony môžu používať vo veľkom počte. Podľa ukrajinskej rozviedky ich Rusko objednalo 2400,” uviedla NRC. Článok tvrdí, že tieto bezpilotné lietadlá nie sú účinné proti západným zbraniam – húfniciam a raketám Himars. „Vojenské ciele, o ktoré Rusko usiluje, ako napríklad viac ako 100 húfnic M777 dodaných z USA a najmä raketomety HIMARS, ktoré poskytli Ukrajine výhodu, sú veľmi mobilné,” konštatujú analytici. Okrem toho sú vojenské zariadenia často chránené systémami protivzdušnej obrany. Drony kamikadze sa však väčšinou používajú proti infraštruktúrnym objektom, ktoré je ťažké masovo chrániť obrannými systémami. A skutočne zatiaľ nie je známe, že by tieto drony zasiahli húfnice M777 alebo Himars.

Holandskí experti sa však domnievajú, že Ukrajina by sa skôr mala obávať balistických rakiet kratšieho doletu Fateh-110 a Zolfaghar, ktoré Irán dodáva Rusku. „Dokážu zasiahnuť ciele na vzdialenosť až 300 a 700 kilometrov. Tieto rakety môžu doplniť ruské zmenšujúce sa zásoby vysoko presných rakiet, ako je napríklad ruský Iskander-M.”

Vojenský expert Van Hoft sa v článku pre NRC skepticky vyjadruje o protivzdušnej obrane ako o všelieku schopnom pokryť Ukrajinu, a to aj proti Šáhidom. „Z fyzikálneho hľadiska nie je možné, aby bola celá krajina pod ochranou protivzdušnej obrany. Na jedno veľké mesto by ste potrebovali desiatky batérií. To si nemôže dovoliť žiadna krajina. Nie je toľko systémov. Okrem toho ich potrebujete aj na fronte, aby ste ochránili vojakov a vybavenie, takže musíte robiť ťažké rozhodnutia,” domnieva sa analytik. Potvrdil to aj bývalý americký generál Mark Hertling pre denník The Guardian: „Vzhľadom na rozlohu Ukrajiny a infraštruktúru, ktorú treba chrániť, neexistuje na svete dostatočná protivzdušná obrana na vytvorenie štítu, ktorý by zabránil ruským raketám a bezpilotným lietadlám preniknúť na ukrajinské územie”.

Samir Puri, analytik z King’s College London, pre televíziu Al Džazíra povedal, že drony Geranium sa používajú „ako zbraň, ktorá decimuje ukrajinský systém protivzdušnej obrany”. Článok poukazuje na to, že používanie bezpilotných lietadiel predstavuje problém pre ukrajinský systém protivzdušnej obrany, pretože drahými raketami musí bojovať proti lacným dronom. Ukrajinský letec takto v snahe zostreliť tieto drony stratil oveľa hodnotnejšie lietadlo. Dodáva, že západné krajiny prisľúbili podporiť boj Kyjeva systémami, ktoré môžu zostreľovať bezpilotné lietadlá, ale väčšina týchto zbraní ešte nedorazila a v niektorých prípadoch môže trvať niekoľko mesiacov, kým sa tak stane. Podľa Puriho síce nasadenie bezpilotných lietadiel „spôsobí, že Ukrajinci budú musieť bojovať proti ďalšiemu zbraňovému systému”, ale je nepravdepodobné, že by to zmenilo pravidlá hry. „Žiadny zbraňový systém tohto druhu nemôže sám o sebe zmeniť výsledok vojny,” povedal analytik. Zničená civilná a vojenská infraštruktúra to však možno dokáže…

„Tieto drony slabo odrážajú radarový signál. Neviete, že prilietajú, až keď bzučia ako kosačka na trávu asi 1 000 metrov nad vami. Prichádzajú zo všetkých strán,” upozorňuje analytik.

Závery sú teda nasledovné. Na jednej strane sa iránske bezpilotné lietadlá na Západe nepovažujú za hrozivú zbraň schopnú zmeniť situáciu na bojisku. Zhodujú sa však na tom, že môžu spôsobiť značné materiálne škody. Vidíme, že Rusko ich využíva najmä na zásahy proti infraštruktúre, ktorá je statická. Vzhľadom na to, že bezpilotné lietadlá nemôžu sledovať cieľ, je zrejmé, že sú neúčinné aj proti Himarsom, ktoré ihneď po výstrele menia polohu.

Aké sú možnosti Šáhidov?

Vojenskí blogeri a telegramové kanály už niekoľko týždňov diskutujú o špecifikáciách a schopnostiach iránskych bezpilotných lietadiel. Šáhid 136 a 131 (tiež známe ako Geran-2 a Geran-1) sú kamikadze drony vyrábané iránskou spoločnosťou HESA. Ich bojové použitie bolo prvýkrát zaznamenané v roku 2020 v Jemene. Drony však dosiahli vrchol svojej slávy počas ruskej invázie na Ukrajinu. Model Šáhid 131 je starší model a má 15 kg bojovú hlavicu. Model Šáhid 136 je novší a ťažší a nesie 50-kilogramovú bojovú hlavicu. Je vybavený iným motorom. Oba drony majú tvar trojuholníkového krídla. Základom klzáku sú komerčné kompozitné materiály. Podľa analýzy vytvorenej z vraku má vozidlo karbónový základ trupu a kovové lamely. Takáto konštrukcia je drahšia ako laminátové klzáky, ale umožňuje dosiahnuť nižšiu hmotnosť pri väčšej pevnosti. Oba modely majú motory vyrobené v Číne a sú vybavené drevenými vrtuľami. Dodáva ich spoločnosť Beijing MicroPilot UAV Control Systems. Model 136 používa dvojtaktný piestový motor na letecký benzín. Pre svoj charakteristický hlasný zvuk si už vyslúžil prezývku „moped”. Deklarovaný dolet modelu je približne 2000 kilometrov.

Model 131 využíva motor, ktorý je nielen menší a menej tepelne nápadný, ale aj menej hlučný, takže je jeho let skrytejší. Je o polovicu ľahší ako jeho bzučiaci náprotivok a má o tretinu nižší výkon. Bojová hlavica Šáhid 131 je uhlíkový valec s plastickou výbušninou. Obsahuje aj tvarovaný šrapnelový kryt vyrobený zo súpravy prefabrikovaných štvorcových oceľových prvkov.

Šáhid 136 má inú hlavicu, ktorá je v každom ohľade hlavica účinnejšia. Navádzací systém je v obidvoch dronoch prakticky identický. Je kombinovaný: pozostáva z jednoduchej inerciálnej autopilotnej jednotky a upraveného civilného systému GPS. Vďaka nelegálnej úprave sa tieto drony môžu používať aj v zakázaných oblastiach, ako sú letiská a vojenské zariadenia, kde signál GPS nemusí pre iných používateľov fungovať. Šáhidy sú schopní použiť pozemné navigačné stanice na korekciu dráhy, ak letia v oblasti, kde je používanie GPS zakázané. Majú k dispozícii rozšírený zoznam frekvencií na detekciu a odpojenie zdroja rušenia satelitného signálu. To znamená, že tieto drony môžu byť chránené proti falšovaniu súradníc navigačných systémov. K dispozícii má aj jednoduchú jednotku na odolnosť proti rádiovému elektronickému boju. Pri rušení však dron pravdepodobne stratí veľkú časť svojej presnosti. To je ďalší argument, prečo je jeho použitie na fronte menej účinné ako v tyle, kde je hustota systémov rádio-elektronického boja nižšia.

Niektorí výskumníci tvrdia, že Šáhidy majú lepšiu presnosť navádzania, pretože využívajú nielen navigáciu GPS, ale aj ruský systém GLONASS a čínsky komunikačný systém. Neexistuje však žiadne definitívne potvrdenie.

Nízka viditeľnosť dronov je diskutabilná. Na rozdiel od balistických rakiet, ktoré sú ľahko odhaliteľné radarmi aj satelitmi, sa tieto bezpilotné lietadlá dajú vypúšťať z civilných vozidiel pomocou katapultu alebo s pomocou urýchľovača. Vďaka tomu je ich spustenie málo nápadné, čo môže slúžiť ako dôvod neskorého vyhlásenia poplachu. Na druhej strane vysoká hladina hluku, najmä u modelu 136, robí bezpilotné lietadlá zraniteľnými, a umožňuje aj civilistom ich identifikáciu na oblohe podľa zvuku. Kompozitný trup je ťažko odhaliteľný predovšetkým kvôli šípovému tvaru. Využíva civilné uhlíkové kompozity, ktoré dobre odrážajú radarový signál. Nemá žiadny systém stealth.

Na druhej strane samotný tvar klzákov a ich nízka rýchlosť umožňujú znížiť ich viditeľnosť do takej miery, že systém S-300 ich odhalí až vo vzdialenosti približne 60 kilometrov (teda oveľa bližšie ako lietadlo alebo raketu). Tieto bezpilotné lietadlá sú prispôsobené na nízku rýchlosť a môžu byť omylom vnímané ako vtáky. To môže spôsobiť, že niektoré systémy protivzdušnej obrany budú ich signál ignorovať. Keď sa dron priblíži k zemi, stane sa veľmi zraniteľným voči ručným a protilietadlovým zbraniam všetkých druhov.

Pre Šáhidy je typická nízka infračervená signatúra. Piestové motory, najmä pri lete vo veľkých výškach, sa ukazujú ako pomerne studené pre prenosné protilietadlové systémy, čo môže predstavovať problém pre MANPADS, ako je Stinger alebo Needle. Neplatí to pre laserovo navádzané systémy, ako je Starstrike.

Šáhidy 131 a 136 sú jednoduché a lacné, účinné predovšetkým proti stacionárnym cieľom. Nemajú navádzacie hlavice, a preto sú schopné útočiť len na vopred určené súradnice (aj keď s možnosťou korekcie, ak je v blízkosti iný dron). Pri lete v blízkosti zeme ich možno ľahko počuť a zostreliť. Zároveň ich nedostatočná technológia stealth robí zraniteľnými voči protivzdušnej obrane, keď sa pokúšajú vystúpiť do väčších výšok.

Boj proti nim pomocou klasickej protivzdušnej obrany by znamenal veľké plytvanie peniazmi, ktoré by sa mohli použiť na zostrelenie oveľa nebezpečnejších cieľov, napríklad riadených striel. Neboli zistené žiadne dôveryhodné informácie o účinnom použití proti vojenskej technike na fronte. Tieto drony budú Rusi pravdepodobne naďalej využívať na údery najmä proti ukrajinskej infraštruktúre a stacionárnym vojenským objektom v tyle.

Hovorca velenia vzdušných síl OSU Jurij Ignat tento týždeň uviedol, že zostrelili 85 % bezpilotných lietadiel kamikadze Šáhid-136. Ak by to však aj bola pravda, ich zostrelenie rozhodne stálo rádovo viac, ako ich nadobúdacia hodnota a zvyšných 15 % napáchalo rádovo viac škody na vojenskej a civilnej infraštruktúre, ako je ich cena.