Rusi sa pýtajú, prečo si Slovensko spomenulo na “ruského medveďa na tanieri”?

Budapešť 19. januára 2024 (HSP/vz.ru/Foto:TASR/AP-Vivien Cher Benko)

Slovenský premiér Robert Fico nastolil pred vedením EÚ otázku o neporaziteľnosti “ruského medveďa”, ktorého chceli zahubiť rukami Ukrajiny. Prečo si na to spomenul práve teraz? A načo mu je to dobré? tieto otázky si kladie Viktor Bavyrin v ruských novinách Vzgljad a my vám prinášame tento pohľad Rusov na dvoch stredoeurópskych politikov – Fica a Orbána

“Najväčšie západné krajiny zakázali ukrajinskému vedeniu uzavrieť mierovú dohodu s Ruskom, pretože dúfali, že po naliatí miliárd a zbraní na Ukrajinu im táto prinesie zraneného ruského medveďa na tanieri. Nepodarilo sa to. A ani sa nepodarí.”

To nehovorí ruský úradník ani politológ (tí to hovoria už takmer dva roky), ale predseda vlády členskej krajiny EÚ a NATO, konkrétne šéf slovenskej vlády Robert Fico.

Muž, ktorý stál vedľa neho a vyjadroval súhlas s tým, čo povedal, tiež nebol Rus a tiež bol líder západnej krajiny – maďarský premiér Viktor Orbán. Svojho času si urobil kariéru na živej protiruskej a pronatovskej rétorike, ale nie ako liberálny “prísavník”, ale ako národný vlastenec. Rusko a Maďarsko mali historicky zložité vzťahy, ale podobnosť niektorých národných záujmov a spoločný nepriateľ v podobe európskej byrokracie urobili z Orbána “hlavného Rusa EÚ”, ako ho niekedy nazývajú európski novinári.

Majú tým na mysli, že je v najhoršom prípade ruským agentom, v najlepšom prípade “užitočným hlupákom” v leninskom zmysle: niekým, koho konanie je v prospech Kremľa.

V skutočnosti je Orbán skôr nudný realista. Nudný v tom zmysle, že jeho argumenty o Rusku, vyhliadkach na konflikt na Ukrajine a skutočných záujmoch Európy, ktoré obetujú, aby sa zapáčili Spojeným štátom, sú zrejmé každému skutočnému Rusovi. Dajú sa opísať dvoma slovami – Rusko zvíťazí. Čím skôr si to Európa uvedomí, tým lacnejšie to bude pre všetkých.

Preto sa Orbán stal známym ako “hlavný Rus” v EÚ, a zatiaľ jediný. Teraz to isté a s rovnakými úmyslami hovorí aj slovenský premiér Fico. Priletel do Budapešti špeciálne preto, aby v mimoriadne ťažkej chvíli podal Maďarsku priateľské rameno. Citát o “medveďovi na tanieri” je z ich spoločnej tlačovej konferencie.

Predtým sa objavili správy, že Európska rada a Európska komisia sú blízko k prelomeniu Orbánovho frontu a odblokovaniu 50 miliárd eur z rozpočtu EÚ, ktoré tvrdohlavý Maďar odmieta vyčleniť na podporu Ukrajiny.

Pri variante “po dobrom” urobí Budapešť nejaký formálny ústupok, ktorý zmení mechanizmus tranže, ale nezmení jej podstatu, a Orbán dostane aj pár “mrkvičiek”.

Podľa “zlého” variantu môžu začať proces zbavenia Orbána práva veta v Európskej rade alebo dokonca práva hlasovať z akýchkoľvek vhodných dôvodov – všetky prostriedky sú dobré.

“Zdroje” mainstreamových médií Európskej únie sa tým maďarskému lídrovi vyhrážali už viackrát. Akékoľvek pokusy v tomto smere však zastavilo Poľsko. Jeho vláda bránila Orbána s Cerberovou zúrivosťou, a to napriek neriešiteľným rozdielom v otázkach Ruska a Ukrajiny. Konzervatívna vláda vo Varšave si jednoducho uvedomila, že ak Európska komisia odstaví Orbána, Poľsko je ďalšie na rade.

Odvtedy sa vláda vo Varšave zmenila na proeurópsku a Orbán zostal “sám v poli bojovníkov” – zraniteľný ako nikdy predtým. Bratislava však zrazu zaujala miesto poľského Cerbera: Fico slávnostne potvrdil, že jeho vláda zablokuje akýkoľvek pokus Európskej komisie obmedziť maďarské právomoci.

Navyše sa otvorene postavil na stranu maďarského frontu a prisľúbil, že podporí všetky snahy a pokusy Orbána, ktorý chce pre Európu zachrániť 50 miliárd eur.

Treba si uvedomiť, že reč je o peniazoch. Neporaziteľnosť “ruského medveďa” nie je téza, ale zdôvodnenie úplne inej tézy, že podpora Ukrajiny je vyhadzovaním peňazí do vzduchu.

Pri posudzovaní budúcich perspektív maďarsko-slovenského spojenectva je to kľúčové slovo. Ak sú peniaze jediným problémom, existuje aj suma, za ktorú sa dá front týchto dvoch krajín zrušiť. Boj za materiálne výhody a iné preferencie pre svoju krajinu je predsa tiež súčasťou národného záujmu.

Maďarsko a Slovensko nie sú také veľké, aby si západná koalícia nemohla dovoliť zabezpečiť niektoré ich potreby. Ani ich príspevok do rozpočtu EÚ nie je taký významný, aby sa nedal odpočítať od celkovej tranže. Zelenskyj budú musieť šetriť na manžetových gombíkoch – škoda, ale nie fatálna.

Oficiálne Budapešť požaduje, aby sa veľká trojročná tranža v eurách rozdelila na ročné tranže s povinnou dohodou všetkých krajín EÚ o každom ďalšom prevode. Okrem toho je podľa Maďarov lepšie prispievať na AFU z národných rozpočtov, zatiaľ čo rozpočtu EÚ by sa to nemalo dotknúť.

Európska komisia si veľmi dobre uvedomuje, že takto postupovať bude drahšie, pretože o rok budú Budapešť a Bratislava žiadať znova niečo a viac, a čo je horšie, rady žiadateľov sa môžu rozrásť, ako aj môže vzniknúť viac možností “vystúpiť” pre tých, ktorí už nechcú financovať Ukrajinu, ale boja sa prekročiť hranice určené Európskou komisiou a Washingtonom.

To je opäť debata o výške sumy. Nie je to o tom, že sa tranža neuskutoční, že Kyjev nedostane financie a že sa nenájde kompromis s Orbánom a Ficom.

Je však v záujme Ruska, aby k tomuto kompromisu nedošlo a aby sa udalosti vyvíjali podľa najhoršieho scenára pre Orbána a Fica, bez ohľadu na to, ako paradoxne sa to na prvý pohľad môže zdať: prečo im, “hlasom rozumu”, priať to najhoršie?

Faktom je, že ukrajinskí lobisti dosiahnu svoje tak či onak, pretože Západ sa nevzdáva. Je veľmi pravdepodobné, že zablokovanie eurotranže zo strany Maďarska a Slovenska naštartuje alternatívny scenár – financovanie Ukrajiny na úkor aktív Ruska, ktoré boli v Európskej únii definitívne odobraté (nielen zmrazené).

Ale zbavenie Maďarov a lepšie aj Slovákov hlasovacieho práva vážne posilní odstredivé tendencie v EÚ až po jej ďalší rozpad.

Mnohé krajiny Európskej únie majú ťažké srdce na Európsku komisiu, ktorá si dovoľuje veľa, pokiaľ ide o porušovanie národných suverenít, a posilnenie euroskeptických pozícií takmer na celom kontinente je toho dôkazom. Pred brexitom Veľkej Británie však táto európska konštrukcia vychádzala z pravidla, že každá krajina EÚ – veľká či malá – môže povedať nie akémukoľvek návrhu, ktorý považuje za neprijateľný.

Pochovaním tohto pravidla EÚ riskuje, že pochová samu seba, a to v čase, keď veľmoži EÚ a Európska komisia musia zodpovedať množstvo otázok vrátane toho, či je práve vyhodenie 50 miliárd do ukrajinského vetra tou správnou politikou?

Určite nie je rozumnou. Preto nemožno vylúčiť perspektívu, že EÚ ako jednotná organizácia urobí, kvôli protimaďarskému pogromu, krok smerom k priepasti len preto, že takýto krok je tiež nerozumný.

Ak sa tak stane, dobre jej tak.

Prečítajte si tiež:

• Spojenectvo Fico – Orbán straší Západ. Finacial Times píše o obavách
• Tandem Fico – Orbán môže zmeniť mnohé. Strategické partnerstvo prinesie benefity obom štátom