Tandem Fico – Orbán môže zmeniť mnohé. Strategické partnerstvo prinesie benefity obom štátom

Strana Smer – SSD dominuje na priečkach predvolebných preferencií strán už dlhšiu dobu. Vyhraňujúca sa politika Smeru získava čoraz viac na popularite aj na základe tragických zážitkov Slovákov počas vládnutia terajšej vládnej koalície. Voliči pozorne sledujú aj politiku Hlasu, ktorý čoraz viac percentuálne stráca a to aj vďaka jeho nejednoznačným postojom. S percentami Hlasu urobila svoje aj pochvala od niektorých predstaviteľov strán súčasnej vládnej koalície či možné povolebné spojenectvo s akoukoľvek stranou zo súčasného vládneho spektra. Strana Hlas sa už najnovšie stihla aj verejne dištancovať od povolebnej spolupráce s Republikou.

Po voľbách tak môže vzniknúť pre mnohých nečakaná a možno i trochu šokujúca vládna koalícia: Smer – Republika – SNS. Samozrejme, mohlo by to platiť  iba v prípade, že sa SNS dostane do parlamentu, čo pri spojenectve s Tarabom vôbec nemusí byť nereálne. Ak by takýto prípad nastal a zároveň by sa nedostala do parlamentu ani jedna strana súčasnej vládnej koalície (čo tiež nie je vôbec nereálne), nová vládna koalícia by nabrala ešte na väčšej sile v počte získaných parlamentných kresiel.

Nespokojní voliči, ktorí trpeli počas zavádzania šialených kovid experimentov – potláčaním ich ústavných práv a slobôd a nesúhlasia ani s odovzdávaním zbraní Ukrajine, si ako prvú voľbu (zo strán, ktoré sa podľa prieskumov dostanú do parlamentu), vyberajú Republiku a Smer. A taktiež prvovoliči týchto strán najviac preferujú prípadnú vzájomnú koaličnú vládnu spoluprácu. Ďalším spojivom, ktoré motivuje voličov k vhodeniu volebného lístka do volebnej urny pre stranu Smer či hnutie Republika je zábezpeka požiadavky dôsledného vyšetrenia nielen obdobia kovidizmu, či možného protiprávneho odovzdávania zbraní, ale aj sebavedomá zahraničná politika, ukončenie chaosu v krajine, návrat k princípom právneho štátu, pozitívne zmeny v sociálnej oblasti i obnovenie národnoštátneho záujmu Slovenska.

Aj napriek tomu, že predseda maďarskej vlády je konzervatívec a Fico sociálny demokrat, verejné prezentovanie názorov oboch aktérov naznačuje, že by sa v budúcnosti mohlo posilniť strategické politické spojenectvo oboch štátov a to minimálne v otázke dodávok zbraní na Ukrajinu, pri téme migrácie, zavádzaní protiruských sankcií, ale i posilnení národného rozmeru štátov v EÚ. Spoločný postoj Slovenska a Maďarska v rámci V4, tak môže nabrať na sile a zamedziť čoraz viac rastúcemu tlaku cudzích mocností na obe krajiny.

To, že Orbán Fica rešpektuje, ukázalo stretnutie pred rokom, keď sa minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó stretol na pracovnom obede s Ficom a následne obaja absolvovali tlačovú konferenciu. Stretnutie maďarského ministra zahraničných vecí so slovenským opozičným politikom nebýva zaužívanou praxou o to viac to „prefackalo” niektorých vládnych politikov.

Postoj Viktora Orbána, ktorý sa snaží robiť vlastnú sebavedomú zahraničnú politiku a ako jediný premiér v EÚ volá po mieri a diplomatických rokovaniach, odmieta dodávky zbraní na Ukrajinu a zároveň upozorňuje na hrozbu reálneho prenosu ozbrojeného konfliktu do Európy, je mnohým Slovákom sympatický.

„Nemôžem odovzdať budúcim generáciám krajinu, ktorá musí prijímať direktívy z Bruselu. Rovnako ako nechcem za sebou zanechať príliš zadlženú krajinu. Národné cítenie je v Maďarsku veľmi silné. Uvedomte si, že ak nie ste slobodný ako národ, nie ste slobodný  ani ako jednotlivec,” uviedol ešte minulý rok v rozhovore s moderátormi relácie pod názvom „Búrka nad Európou” Viktor Orbán.

V prípade mnohých slovenských politikov je pojem „sloboda národa” len neznámym pojmom, ktorému už roky nedokážu porozumieť.