Pri príležitosti nedávno skončeného Roka sv. Jozefa a pri ešte stále pokračujúcom cykle katechéz venovaných patrónovi Cirkvi, poskytol pápež František rozhovor pre vatikánsky denník  L´Osservatore Romano, ktorý dlhodobo venuje rubriku téme apoštolského listu Patris corde o sv. Jozefovi.

Z rozhovoru pre začiatok prinášame odpovede Svätého Otca na štyri z celkovo desiatich položených otázok:

– Svätý Otec, vyhlásili ste osobitný rok venovaný sv. Jozefovi, napísali ste list Patris corde a v cykle katechéz sa venujete jeho osobe. Čo pre Vás znamená sv. Jozef?

Nikdy som neskrýval súzvuk, ktorý cítim voči postave sv. Jozefa. Myslím, že to pochádza z môjho detstva, z mojej výchovy. Vždy som si pestoval zvláštnu úctu voči sv. Jozefovi, pretože verím, že jeho postava krásnym a osobitným spôsobom predstavuje to, čím by mala byť kresťanská viera pre každého z nás. Jozef je v skutočnosti normálny človek a jeho svätosť spočíva práve v tom, že sa stal svätým cez tie dobré i zlé okolnosti, ktoré musel prežívať a čeliť im. Ale nemôžeme ani zakrývať skutočnosť, že sv. Jozefa nachádzame v Evanjeliu, zvlášť v Matúšovom a Lukášovom rozprávaní, ako dôležitého protagonistu na začiatku dejín spásy. Udalosti okolo Ježišovho narodenia boli vskutku náročné, plné prekážok, problémov, prenasledovania, temnoty, a Boh v ústrety svojmu Synovi, keď prichádza na svet, stavia po jeho boku Máriu a Jozefa. Ak je Mária tou, ktorá dala svetu Slovo, ktoré sa stalo telom, Jozef je tým, ktorý ho bránil, ochraňoval, živil a dával mu rásť.

Mohli by sme povedať, že v ňom nachádzame človeka ťažkých čias, človeka konkrétneho, človeka, ktorý vie prevziať zodpovednosť. V tomto zmysle sa vo sv. Jozefovi spájajú dve charakteristiky. Na jednej strane je to jeho výrazná duchovnosť, ktorá sa do Evanjelia premieta prostredníctvom príbehov o snoch; tieto príbehy svedčia o Jozefovej schopnosti počúvať Boha, ktorý hovorí k jeho srdcu. Iba človek, ktorý sa modlí, ktorý má intenzívny duchovný život, môže mať aj schopnosť vedieť rozoznať Boží hlas uprostred mnohých hlasov, ktoré nás obkolesujú. Popri tejto charakteristike je tu aj ďalšia: Jozef je človek konkrétny, teda človek, ktorý sa stavia k problémom mimoriadne prakticky, a zoči-voči ťažkostiam a prekážkam nikdy nezaujíma pozíciu obete. Naopak sa vždy stavia do perspektívy reagovania, odpovedania, dôverovania v Boha a nachádzania riešenia tvorivým spôsobom.

– Táto obnovená pozornosť voči sv. Jozefovi nadobúda v súčasnej tak náročnej dobe osobitný význam?

Čas, ktorý žijeme je náročným časom, poznačeným pandémiou koronavírusu. Mnoho ľudí trpí, mnohé rodiny sú v ťažkostiach, veľa ľudí sú obliehaní úzkosťou, smrťou, a neistou budúcnosťou. Myslel som, že práve v tak ťažkom čase potrebujeme niekoho, kto by nás mohol povzbudiť, pomôcť nám, inšpirovať nás, aby sme pochopili, aký je ten správny spôsob pristupovania k týmto chvíľam temnoty. Jozef je osvetľujúcim svedkom v pochmúrnych časoch. Hľa, preto bolo správne dať miesto jemu v tomto čase, aby sme mohli znovu nájsť cestu.

– Vaše petrovské ministérium sa začalo práve 19. marca, v deň sviatku sv. Jozefa…

Vždy som považoval za zvláštne dobrodenie z neba, že som mohol začať svoju petrovskú službu 19. marca. Verím, že sv. Jozef mi chcel nejakým spôsobom povedať, že mi bude aj naďalej pomáhať, že mi bude nablízku a že ho môžem aj naďalej považovať za priateľa, na ktorého sa môžem obrátiť, ktorému sa môžem zveriť, ktorého môžem požiadať o príhovor a modlitbu za mňa.

Ale iste tento vzťah, ktorý je daný spoločenstvom svätých, nie je vyhradený len mne, myslím si, že môže pomôcť mnohým. Preto dúfam, že rok venovaný sv. Jozefovi viedol mnohých kresťanov k tomu, aby vo svojich srdciach znovu objavili hlbokú hodnotu spoločenstva svätých, ktoré nie je abstraktným spoločenstvom, ale spoločenstvom konkrétnym, čo sa prejavuje v konkrétnych vzťahoch a má konkrétne dôsledky.

– Medzi dramatické dôsledky pandémie Covid-19 patrí aj strata zamestnania mnohých otcov. Čo by ste povedali týmto otcom v ťažkostiach?

Veľmi zblízka pociťujem drámu týchto rodín, tých otcov a matiek, ktorí prežívajú osobitné ťažkosti, zhoršené predovšetkým pandémiou. Myslím si, že je skutočne neľahké čeliť tomu utrpeniu, keď človek nemôže dať chlieb svojim deťom a cíti ťarchu zodpovednosti za životy iných. V tejto zmysle moja modlitba, moja blízkosť, ale aj celá podpora Cirkvi smeruje k týmto ľudom, k týmto posledným.

Ale myslím aj na toľkých otcov, toľké matky, toľké rodiny, ktoré utekajú pred vojnami, sú odmietaní na hraniciach Európy, a nielen tam, a ktoré žijú v situáciách bolesti a nespravodlivosti, a nikto ich neberie vážne alebo ich zámerne ignoruje. Chcel by som povedať týmto otcom, týmto matkám, že sú pre mňa hrdinami, pretože v nich nachádzam odvahu tých, ktorí riskujú svoje životy z lásky k deťom, z lásky k rodine.

Aj Mária a Jozef zakúsili toto vyhnanstvo, túto skúšku, keď museli utiecť do cudzej krajiny kvôli násiliu a moci Herodesa. Toto ich utrpenie ich robí blízkymi práve pre týchto bratov a sestry, ktorí dnes trpia rovnakými skúškami. Nech sa títo otcovia s dôverou obracajú na sv. Jozefa, uvedomujúc si, že on sám ako otec zažil tú istú skúsenosť, tú istú nespravodlivosť. A všetkým im a ich rodinám by som chcel povedať, aby sa necítili sami! Pápež na nich vždy pamätá a pokiaľ to bude možné, bude im naďalej dávať hlas, aby sa na nich nezabúdalo.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.