“Bolo lepšie, keď tu boli Rusi,” povedala, a tak či onak, “Krym právom patrí Rusku.” Pokračovala, chválila Putina, odmietla prezradiť svoje meno alebo sa nechať fotografovať a vysvetľovala, že vo svojich 75 rokoch je stále “mladá srdcom”, keď sa okolo nej zhromaždilo niekoľko ukrajinských vojakov. Neďaleko dopadla raketa, hlasná a jasná, a potom ďalšia. O chvíľu neskôr žena odišla, ťahajúc svoj dvojkolesový vozík – a vojaci už medzitým informovali políciu.

“Ruským kolaborantom alebo zradcom môže byť ktokoľvek – na veku, pohlaví ani pôvode nezáleží,” vysvetlil major Sergej Cehotskij z 59. motorizovanej brigády a dodal, že úlohou polície, nie armády, je “zistiť, kde žije, s kým sa rozpráva a či sa podieľa na nelegálnej činnosti”.

“Kľúčoví kolaboranti sa z Chersonu dostali, ale mnohí zostali,” povedal.

Informátori, zradcovia a kolaboranti od začiatku podporovali Rusko v boji proti Ukrajine. Pomáhali pri geolokácii cieľov v celej krajine a dokonca sa im podarilo infiltrovať do vlády. Za posledný rok boli zadržané tisíce ľudí, začali sa stovky súdnych procesov.

“Ruskí agenti sú všade: vo vláde, v súdnom systéme, v cirkvi. Sú to poslanci parlamentu, sudcovia, kňazi a, samozrejme, civilisti,” povedala Irina Fedorivová, šéfredaktorka neziskovej organizácie Česno so sídlom v Kyjeve, ktorá pôsobí na Ukrajine už desať rokov a od začiatku plnej invázie odhalila viac ako 1 000 kolaborantov – z toho 47 % tvoria politici a 27 % sudcovia.

“Kolaboranti infiltrovali celý systém – políciu, súdy, dokonca aj vládu – a hoci bolo zadržaných mnoho ľudí, na súd sa dostalo oveľa menej prípadov,” vysvetlila.

“Je to preto, že systém je prehnitý a skorumpovaný. Naliehavo ho musíme zreformovať. V parlamente máme stále poslancov z proruských strán. Máme proruských sudcov. Prečo ich tam držíme? Musíme sa ich zbaviť. Inak si zničíme vlastnú krajinu,” rozčúlila sa pracovníčka mimovládky.

Hoci od začiatku minuloročnej invázie došlo k drastickým zmenám, ruský vplyv je stále hlboko zakorenený v mnohých častiach Ukrajiny, ktorá bola súčasťou Sovietskeho zväzu takmer 70 rokov, od roku 1922 do roku 1991. Kremeľská ideológia stále vo veľkej miere považuje Ukrajinu za historickú súčasť Ruska. Obyvatelia celej východnej Ukrajiny tradične hovoria po rusky – aj keď mnohí v súčasnosti prešli na ukrajinčinu – a ruské propagandistické televízne kanály sú vo veľkej miere dostupné a sledujú ich prevažne starší obyvatelia. Dokonca aj slávny televízny program ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Sluha ľudu sa vysielal s väčšinou postáv hovoriacich po rusky. Historické väzby medzi obyvateľmi najmä východnej Ukrajiny a Ruskom sa však od revolúcie na Majdane v rokoch 2013 – 2014 – a najmä od začiatku ruskej invázie v plnom rozsahu v minulom roku – prehodnotili.

Bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, ktorý bol počas revolúcie zosadený, sa počas svojho funkčného obdobia dôsledne rozhodol pre úzke vzťahy s Ruskom a teraz tam žije v exile. V posledných rokoch bolo na celej Ukrajine zakázaných viac ako 15 proruských politických strán.

Aj Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU) je potrebné “očistiť od krtkov a zradcov”, priznal hovorca Artem Dechtiarenko s tým, že agentúra tomu prikladá osobitný význam.

“V najvyšších orgánoch a medzi vysokopostavenými úradníkmi sú, žiaľ, nepriateľskí agenti,” povedal a poukázal na niektoré nedávne úspechy SBU.

Od februára minulého roka vyšetrovatelia SBU začali približne 2 500 trestných konaní na základe náznakov spolupráce, zadržali 600 nepriateľských agentov a špiónov a zneškodnili viac ako 4 500 kybernetických útokov a incidentov na štátne inštitúcie – trikrát viac ako v predchádzajúcom roku. Muž, ktorý Rusom poskytol informácie o objektoch kritickej infraštruktúry v Doneckej oblasti a ktorý sa pokúsil geolokovať ukrajinské raketomety, bol nedávno odsúdený na 12 a pol roka väzenia.

V dvoch ďalších prípadoch boli v Kyjeve zadržaní vedúci riaditeľstva ukrajinskej obchodnej a priemyselnej komory a vedúci oddelenia sekretariátu kabinetu ministrov; obaja odovzdali Rusku spravodajské informácie o obranných kapacitách Ukrajiny, ako aj osobné údaje ukrajinských príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní.

“Vyhľadávanie spolupracovníkov, ruských špiónov a agentov je neustála práca a jedna z našich hlavných priorít. Spolupracujeme s miestnym obyvateľstvom. Vyhľadávame svedkov vojnových zločinov a počúvame ľudí, ktorí nám hovoria o zradcoch a kolaborantoch z radov miestnych obyvateľov,” povedal hovorca SBU Dechtiarenko.

Po celej krajine, a najmä v nedávno oslobodených mestách, ako je Cherson, plagáty vyzývajú civilné obyvateľstvo na pomoc.

“Viete o kolaborantovi alebo zradcovi? Informujte nás,” píše sa na novo umiestnenom billboarde pri vstupe do Chersonu. Väčšina civilistov má príbeh o kolaborantovi, na ktorého narazili: sused, ktorý zdieľal ruskú propagandu na sociálnych sieťach, alebo spolupracovník obvinený zo špionáže. A hoci niektoré prípady kolaborácie sú zjavné, plány mnohých ľudí sú skryté.

Hlavná lekárka Chersonskej regionálnej detskej nemocnice Inna Holodnyaková hovorila o svojej “bolesti a sklamaní”, keď zistila, že jeden z jej dlhoročných dôveryhodných kolegov a uznávaný lekár sa ukázal byť kolaborantom. “Bol to jediný lekár v nemocnici, ktorý sa rozhodol spolupracovať s Rusmi. Dokonca im odovzdal všetky naše zdravotné dokumenty,” povedala a dodala, že odvtedy ušiel na územie okupované Ruskom.

Na začiatku okupácie Chersonu mal Holodňak v nemocnici asi 300 pacientov. Dnes v nej zostalo len niekoľko detí – vrátane pacientov s rakovinou, ktorí sa nemohli liečiť. Väčšina ostatných bola evakuovaná pri prvom príchode Rusov. Elektrina, voda a lieky sú dnes stále nedostatočné.

Keď ju Rusi oslovili, Holodňaková odmietla spolupracovať, pretože vedela, že ju to môže stáť život. Po tom, ako sa práca na klinike stala príliš nebezpečnou, sa niekoľko mesiacov skrývala, ale hneď po oslobodení mesta sa vrátila do svojej kancelárie. “Odvtedy som si musela priznať, že ruskí kolaboranti sú všade: na každom pracovisku, v každom meste. Je ťažké niekomu dôverovať,” povedala.

“Čaká nás ešte veľa práce,” povedal Fedoriv z Chesna. Hoci jej organizácia zostáva nezávislým pozorovacím psom, od začiatku plnej invázie príležitostne spolupracuje priamo s políciou a spravodajskou službou krajiny.

“Zostávame kritickí voči vláde, ale musíme s ňou aj spolupracovať. Doba je teraz iná. Toto je vojna – a my všetci musíme bojovať spoločne.”