„Máme za sebou rok práce a v prvom rade sme chceli, aby sa zmenil prístup ministerstva. Sme rezort, ktorý patrí regiónom a konečným prijímateľom našej práce je človek, ktorý žije v ktorejkoľvek oblasti Slovenska. A to bez ohľadu na to, či sa to týka eurofondov, regionálneho rozvoja alebo informatizácie,“ povedal minister Raši na výročnej tlačovej konferencii.

„Hneď po nástupe som požiadal všetkých úradníkov, aby zaujali proklientský prístup. Príjemcovia eurofondov nesmeli naraziť na prekážky, ale na pomocnú ruku. Aj vďaka tomuto prístupu sa nám podarilo za dva mesiace dočerpať všetky prostriedky z končiaceho programového obdobia. Vo fondoch, ktoré spravovalo naše ministerstvo, neprepadlo ani euro,“ pripomenul Raši.

Minulý rok v decembri Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) zorganizovalo historicky prvý pracovný kongres s komunálnymi lídrami v Poprade. V spolupráci s ďalšími rezortmi viac ako 1 000 starostom, primátorom, županom či prednostom okresných úradov predstavili plány na celé volebné obdobie. Druhý úspešný kongres, s ešte vyššou účasťou, sa zopakoval aj tento rok v októbri v Brezne.

„Nikto pred nami podobný formát na takejto úrovni nerealizoval. My sme sa ale zaviazali, že nastane nová éra komunikácie so samosprávami, že komunálni lídri budú konečne skutočnými partnermi ministerstva investícií, a že žiadne kompetencie im nebudú na plecia kladené bez diskusie a peňazí. Za svojím sľubom si stojíme,“ skonštatoval Raši.

Po nástupe na ministerstvo našla nová vláda podľa slov Richarda Rašiho rezort v katastrofálnom stave. „Po troch rokoch vlád Matoviča, Hegera a Ódora sme zdedili rezort v chaose – od začiatku nového programového obdobia v roku 2021 bolo vyhlásených iba 27 výziev, zazmluvnených 5 projektov a vyčerpaných presne 0 eur. Takže každý si môže urobiť predstavu, prečo sa eurofondy čerpajú pomaly. Tri roky ničnerobenia sa za rok napraviť nedajú, preto sme v časovom sklze, ale robíme, čo sa dá. Všetky ministerstvá musia zabrať a do konca tohto roka dobehnúť všetko, čo môžu. Ak to nestihnú, dôjde k presunu investícií po schválení Bruselom tam, kde je požiadavka,“ vysvetlil minister Raši.

Za uplynulý rok sa ministerstvu podarilo vyhlásiť 171 výziev v hodnote viac ako 7 miliárd eur, čo predstavuje viac ako polovicu alokácie celého Programu Slovensko. „Dohromady máme vyhlásených takmer 200 výziev, podpísali sme viac ako 830 projektových zmlúv a presunuli do regiónov 1,5 miliardy eur, pričom úradnícka vláda skloňovala objem 2,3 miliardy eur za štyri roky. To sú reálne výsledky oproti minulým vládam, ktoré iba rozprávali,“ skonštatoval šéf rezortu MIRRI SR.

Richard Raši tiež zdôraznil, že nevládnu z Bratislavy, ale pravidelne navštevujú mestá a obce, kde s komunálnymi lídrami intenzívne diskutujú, predstavujú plány ministerstva, nové možnosti financovania projektov z eurofondov, ale tiež počúvajú požiadavky územia, ktoré zapracovávajú do výziev.

„Za rok sme spolu so štátnym tajomníkom a ďalšími expertmi z ministerstva navštívili takmer 100 miest a obcí, moja predchodkyňa za rovnaké obdobie iba 17. Intenzívne sa venujeme školeniam a permanentne komunikujeme s komunálnymi lídrami podľa nášho princípu – žiadne rozhodnutia bez diskusie. V praxi to znamená aj to, že každá eurofondová výzva je dôsledne pripomienkovaná územím. Chcem zdôrazniť, že práve regióny samé rozhodovali o tom, na aké projekty peniaze pôjdu, teda podľa svojich potrieb,“ informoval Raši.

.

Ministerstvo počas uplynulého roka pracovalo aj na viacerých legislatívnych zmenách. „Úspešne sme presadili novelu zákona o eurofondoch, ktorá odstránila chaos zdedený po bývalých vládach, keď samosprávy nevedeli, či najskôr schvaľovať zámery alebo čakať na výzvy. V zákone je systém, v území poriadok,“ objasnil Raši.

Ďalšou zásadnou zmenou bola novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zjednodušila proces a odstránila zbytočné námietkové konania. „Dnes, vďaka tejto novele, máme rýchlejšie a jednoduchšie obstarávania. Zatiaľ, čo predtým trvalo obstarávanie podlimitných zákaziek viac ako pol roka, teraz to trvá približne jeden mesiac. To znamená, že eurofondové projekty sa môžu realizovať rýchlejšie a efektívnejšie,“ zdôraznil minister.

Okrem toho ministerstvo pracuje na rozsiahlej revízii eurofondov. Slovensko malo v januári až 113 priorít, čo znamenalo, že skutočne prioritné oblasti nedostali dostatok financií. „Naším cieľom je znížiť počet týchto priorít a lepšie nasmerovať peniaze tam, kde sú najviac potrebné. Napríklad minulý mesiac sme na Rade vlády pre regionálny rozvoj na základe žiadostí z regiónov schválili presuny medzi jednotlivými investičnými prioritami vo výške takmer 80 miliónov eur,“ vysvetlil Raši s tým, že v príprave je ďalšia revízia eurofondov v regiónoch v hodnote 140 miliónov eur.

Minister pripomenul aj to, že za bývalého vedenia kritizovali obsah a kompetencie rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Preto od 1. septembra, po dohode s ministerstvom dopravy, má MIRRI SR v kompetenčnom portfóliu mestský rozvoj. Zároveň, od polovice septembra prebralo od ministerstva vnútra všetkých 24 medzivládnych komisií. Väčšie kompetencie dostali aj regionálne centrá MIRRI SR, ktoré sú v každom krajskom meste, okrem Bratislavy, kde sídli ministerstvo.

Raši spomenul aj zmenu zákona o najmenej rozvinutých regiónoch, ktoré budú po novom prioritné a tiež pripravované centrá zdieľaných služieb – spoločné úradovne, ktoré malým obciam zjednodušia správu.

„Sľúbili sme, že samosprávy a regióny budú súčasťou riešení, nie, ako v minulosti, súčasťou problémov. Spravili sme Mapu partnerstva, ktorá pomohla každému, kto má záujem vyznať sa v zložitej spleti eurofondov a iných finančných mechanizmov. Mapa bola urobená vo vlastnej réžii, osvedčila sa a ideme ďalej. Plánujeme vytvoriť rodný list každej obce. To bude zrkadlom toho, ako pristupovať ku každej obci a mestu, pretože nám na kvalite života ľudí v každom regióne záleží,“ vyjadril sa štátny tajomník MIRRI SR Michal Kaliňák.

Podľa jeho slov bude rezort naďalej pokračovať v pravidelných rokovaniach v samosprávach, aby na zmeny, ktoré plánuje ministerstvo presadiť, malo z regiónov silný mandát. „Je tomu tak aj pri zmene zákona o regionálnom rozvoji. Ďalej nás čaká národný plán vodovodov a kanalizácií v tandeme s rezortom životného prostredia, či podpora sociálnej ekonomiky v tandeme s rezortom práce a mnohé ďalšie. Tvrdili sme, že pre rozvoj regiónov nepotrebujeme rezortizmus, ale spoluprácu a nemeníme rétoriku,“ dodal Kaliňák.

Súčasťou MIRRI SR je aj informatizácia. Tá bola podľa slov štátneho tajomníka Ivana Ivančina roky zanedbávaná. „V rámci informatizácie kladieme dôraz hlavne na riešenie digitálnej chudoby, ktorá ovplyvňuje predovšetkým seniorov a nízkopríjmové rodiny. Ministerstvo plánuje zaviesť digitálne poukážky na internetové pripojenie, ktoré pokryjú časť mesačnej faktúry po dobu dvoch rokov,“ informoval.

Ministerstvo tiež zmapovalo internetové pripojenie na Slovensku a plánuje pokryť „biele miesta“ s podporou európskych fondov, aby zlepšilo dostupnosť a kvalitu služieb. Pripravuje sa aj nová koncepcia informatizácie verejnej správy, ktorá má byť predstavená do konca budúceho roka. Plánuje sa tiež zlepšenie funkčnosti centrálneho portálu, aby občania mohli komunikovať a prijímať, ale aj odosielať komunikáciu so štátnymi inštitúciami.

„Taktiež sme rozbehli CyberArénu. V rámci tohto roka sme preškolili desiatky a desiatky kybernetických špecialistov. Kybernetická bezpečnosť je v súčasnosti jednou z našich hlavných priorít a je nutné povedať, že tá bola pri našom nástupe na MIRRI v úzadí. Je to do istej miery pochopiteľné, lebo rozlišovacia schopnosť bývalej vedúcej tohto ministerstva bola na úrovni krabičiek. Buď ich trhala z Govnetu, tej siete, ktorá spája kompletne všetky ministerstvá a štátny sektor. Alebo hovorila o kartónových krabičkách, v ktorých tá technológia prišla. Toto je úroveň, ktorú sme tu našli. Preto sme začali konštruktívne a systematicky riešiť každý jeden bod našej siete Govnet a každý jeden bod v rámci štátnej správy,“ poznamenal Ivančin.

MIRRI SR sa v rámci informatizácie zameriava aj na zvyšovanie digitálnych zručností a spoluprácu s malými a strednými podnikmi. Doteraz vyhlásilo osem dopytových výziev na podporu 144 projektov v hodnote 110 miliónov eur.