Viedeň 13. mája 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:Twitter)
Podľa nového globálneho indexu vnímania demokracie Rakúšania najčastejšie považujú zníženie migrácie za kľúčovú prioritu, za nimi nasledujú Nemci, Holanďania, Francúzi a Švédi, píše Tamás Orbán pre The European Conservative
Zníženie migrácie je najdôležitejšou politickou otázkou pre 34 % Rakúšanov, čo je najvyššie číslo spomedzi krajín, v ktorých sa uskutočnil celosvetový prieskum Aliancie demokracií “Index vnímania demokracie”, zverejnený v stredu 10. mája.
V rámci indexu boli obyvatelia 53 krajín na všetkých kontinentoch okrem iných otázok požiadaní, aby určili tri hlavné legislatívne priority, na ktoré by sa ich vlády mali zamerať.
Zatiaľ čo v celkovom rebríčku vedie znižovanie chudoby, boj proti korupcii a zlepšovanie zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, v Európe sa na popredných miestach umiestnili aj otázky ako boj proti zmene klímy, podpora rodovej rovnosti a znižovanie migrácie.
Prirodzene, tento jav možno pozorovať najmä v prípade migrácie, keďže európske krajiny sa od začiatku utečeneckej krízy v roku 2015 rozchádzajú v otázkach jej základných dilem. Ako sa uvádza aj v indexe:
Zatiaľ čo len 12 % ľudí na celom svete označilo “zníženie migrácie” za jednu z troch hlavných priorít, na ktoré by sa mala ich vláda zamerať, v Európe je to oveľa väčšia priorita ako vo zvyšku sveta.
Deväť z desiatich krajín, v ktorých bolo zníženie migrácie označené za prioritu, sa nachádza v Európe. Vedie Rakúsko s 34 %, tesne nasledované Nemeckom (31 %), Holandskom (30 %), Francúzskom (28 %) a Švédskom (27 %).
Šieste miesto je vyhradené pre jediný neeurópsky národ medzi druhými v poradí: Čile (26 %). Medzi desiatimi krajinami, ktoré považujú boj proti migrácii za jasnú legislatívnu prioritu, skončili aj Belgicko, Írsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo.
Na druhej strane, stredoeurópske krajiny, ako napríklad Poľsko alebo Maďarsko, ktoré sa už roky dôsledne stavajú proti masovej migrácii do Európy, sa nedostali ani do prvej desiatky – čo je pochopiteľné vzhľadom na to, že migrácia je tam viac-menej vyriešenou otázkou.
Ani vedúce postavenie Rakúska, ktoré si želá zníženie migrácie, nie je príliš prekvapujúce. Rakúsko, ktoré sa nachádza priamo na hlavnej európskej migračnej trase medzi Balkánom a krajinami severozápadnej Európy, ktoré slúžia ako hlavné cieľové krajiny migrantov, prežíva vlnu za vlnou masových pokusov o nelegálny vstup a zároveň od začiatku krízy zaznamenáva prudký nárast násilných trestných činov.
Takmer akoby na vysvetlenie tejto štatistiky treba uviesť, že počas uplynulého víkendu došlo v rakúskom hlavnom meste k nie menej ako štyrom útokom nožom, čo podnietilo hovorcu bezpečnostnej strany FPÖ Hannesa Amesbauera, aby v reakcii na túto “neuveriteľnú vlnu násilia, [ktorá je] jednoznačne produktom nelegálnej masovej migrácie”, vyzval na “zmenu paradigmy v azylovej a migračnej politike”.
Netreba dodávať, že najobľúbenejšie cieľové krajiny Európy – ako Nemecko, Švédsko a Francúzsko – na tom nie sú o nič lepšie, čo vysvetľuje, prečo aj ich obyvatelia kladú taký veľký dôraz na zníženie migrácie.
V nesúvisiacej, ale zaujímavej súvislosti treba spomenúť, že Rakúsko dosiahlo najvyššie skóre aj v ďalších dvoch otázkach. V globálnom rebríčku sa ukázalo, že Rakúšania sú najmenej spokojní s riadením svojej vlády v rámci programu COVID-19 (51 % nesúhlasí) a spolu s Grékmi vnímajú zahraničný intervencionizmus USA najnegatívnejšie v Európe.
14.5°C
Štvrtok 
14.6°C
Štvrtok 
10.9°C
11.0°C
.jpg)
.jpg)
.jpg)
