Raj na Slovensku po voľbách

Bratislava 4. februára 2020 (HSP/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)

Pred voľbami sú voliči pod mediálnym vplyvom toho, čo politici jednotlivých strán sľubujú občanom na  Slovensku. Najmä (často špičkoví) špecialisti, ktorí stoja za vypracovaním programov politických strán, veľmi dobre vedia, aké je svetonázorové a náboženské presvedčenie občanov, a podľa toho koncipujú obsah volebných programov, hesiel a sloganov, ktoré upútajú a presvedčia voličov, aby sa rozhodli pre ten alebo iný politický subjekt

Na politickej scéne prebieha predvolebný boj o voliča, na ktorého rozum a emócie pôsobí mediálna propaganda. Čo je v ponuke? Sľuby politikov, najmä predsedov politických strán, o ktorých sa tvrdí, že vyriešia problémy Slovenska a nastolia stav, po ktorom všetci túžia.

Niektorí túžia po férovosti, a to bez toho, aby vedeli, čo všetko sa dá za tento slogan ukryť. Iní túžia po slušnosti, ale už dávno prešla doba, kedy ľudia chápali tento pojem rovnako. Ďalší túžia po spravodlivosti, avšak nikdy vo svojom živote  sa nestretli s človekom, ktorí by im pravdivo tento etický ako právny princíp vysvetlil.

Programy politických strán sú ako módne kolekcie, do ktorých by politici radi obliekli voličov, a nakoniec podľa vlastných straníckych (často ideologických) predstáv by radi preformátovali celé Slovensko.

Po 30 rokoch sa tu opäť predkladajú riešenia, ktoré sú prezentované ako to najlepšie pre človeka a Slovensko. Až príliš často to sľubujú práve tí politici a tie politické strany, ktoré Slovensko doviedli do stavu, v ktorom sa nachádza. Z predvolebného zápasu vyplýva mnoho záverov, ktoré sa nebudú občanom SR páčiť a často ani k týmto záverom nedospejú vo svojich úvahách, lebo sú zaslepení „aurou svojich vlastných politických hrdinov.

Za 30 rokov prebehlo to, čo sa nazýva reformy, uťahovanie opaskov, privatizácia, transformácia…atď. A dnešné Slovensko je výsledkom toho, čo kontinuálne robili vo verejnom živote staršie i novšie politické strany ako aj ideologické záujmové skupiny, stojace za týmito politickými stranami.

Určité idey, zásady a ciele sa zrealizovali preto, lebo slovenskí voliči vyjadrovali vo voľbách dostatočnú podporu a sympatie určitým politikom a stranám, o ktorých sa naivne domnievali, že budú riadiť štát tak, že bude občanom SR slúžiť. Dnes sa opäť recyklujú staré idey, programy a ciele, do ktorých sa ideologicky primiešali ďalšie nové idey a ciele, ktoré sú opäť často ideologické. Občania SR  možno dokážu tieto ideí a ciele prečítať a poprípade vypočuť, ale nie vždy pochopiť, najmä v kontexte dôsledkov pre reálny život. To je „čaro“ týchto volebných programov a koncepcií, ktoré sú za nimi ukryté.

Čo je obsahom mnohých predvolebných sľubov, ktoré sú v skutočnosti závažným ideologickým nebezpečenstvom pre život na Slovensku, sa dá zistiť nielen analýzou týchto predvolebných kolekcií ale i zdravým sedliackym rozumom, ktorý je tak často v politike zosmiešňovaný a marginalizovaný.

Kto z voličov však číta volebné programy a stranami predkladané riešenia, ktoré sú v týchto módnych kolekciách (programoch)? Kto je schopný pochopiť zložité a často ideologické alebo odborným jazykom sformulované tézy a ciele, ktoré politici ponúkajú? Voliči jednotlivých strán žijú často v ilúzii, že práve ich vyhliadnutý politický hrdina dokáže vyriešiť to, čo im doslova ruinuje ich súkromný a pracovný život, alebo vyrieši to, čo sami občania riešiť nemôžu, lebo je to v kompetencií iných.

Voliči počúvajú skoro od každého politika, že práve oni majú najlepší program a najlepších či kvalitných odborníkov, čo by dokázali vyriešiť všetky problémy Slovenska. Sľubovaný raj na Slovensku je ukrytý vo volebnej urne stačí si zvoliť tých vraj najlepších. Podľa akého kritériá si voliči vyberali, vyberajú a budú vyberať?

Stačí si zvoliť kritérium (jedno z najpodstatnejších) ako je manželstvo a rodina, a predvolebná ilúzia o povolebnom raji na Slovensku, sa začína premieňať na antropologickú revolúciu s následnou rodovou totalitou. Politické strany ako napr. SaS a PS/Spolu, Dobrá voľba, Za ľudí (pred voľbami strategicky nechcú riešiť tzv. hodnotové, kultúrno etické témy ale v programe sú zaujímavé ciele), možno aj ideovo pestré OĽNO (človek nikdy nevie, kto sa do NR SR dostane) ale i Smer SD (napriek ich vyhláseniam nemožno týmto socialistom veriť, najmä ak sa vezme do úvahy ich správanie v Bruseli a podpora mimovládok na SK), Most, SNS (tiež vážna otázka, kto by ako hlasoval po voľbách) ale i  vôbec nemajú problém preformátovať antropologické základy usporiadania spoločnosti. Ak som zabudol na niekoho, ospravedlňujem sa.

Ešte dôležitejšie kritérium je spravodlivý a ľudsko-právny rešpekt voči životu každej živej ľudskej bytosti, kde sú módne kolekcie radikálne rozdielne, či už na báze svetonázoru, náboženstva alebo ľudských práv či ideologických predstáv, čo znamená pojem spravodlivosť a právo na život, ktoré je uholným kameňom všetkých ľudských práv.

Vraj kresťanské strany sa opäť tvária, ako jediní bojovníci za život, hoci za 30 rokov nikdy nepredložili na stôl túto požiadavku, ako podmienku vytvorenia povolebnej vládnej koalície. Ale to im vôbec nebráni v ďalších predvolebných sľuboch o kresťanských zásadách, o jasnej konzervatívnej opcii, reštarte spravodlivosti,  o kresťanskej politike. A to napriek tomu, že ich  kandidáti nechcú podporiť v prípadnom hlasovaní o týchto otázkach návrh, ktorý by radikálne (extrémne) obmedzil potratovú genocídu slovenského národa. Najnovším príkladom je predvolebná diskusia TV Karpaty (PiešťanyTV), v ktorej sa regionálny kandidát KDH vyjadril, že v budúcnosti sa uvidí.

Nielen vyhlásenia predstaviteľov KDH za posledné volebné obdobie (ich postoj k predloženým návrhom ĽSNS) vedú kresťanských voličov k úvahám, ako chce reálne KDH presadzovať ochranu života, ak sa stavia odmietavo k týmto návrhom a povyšuje sekundárne kritériá nad principiálne etické postoje, na základe ktorých sú v politike 30 rokov. Dve spomenuté kritériá sú len príkladom  toho, ako možno zvoliť podstatné kritérium voliča  pre príklon ku konkrétnej módnej  kolekcii, ktorá obsahuje sľuby o povolebnom raji na Slovensku.

René Balák