Bolo by lákavé odmietnuť takéto pocity ako táranie politického okraja (najmä preto, že predmetné zhromaždenie zorganizovala malá komunistická strana Nemecka). Ale keďže vojna na Ukrajine sa vlečie a Európania čoraz viac pociťujú bremeno vyšších cien energií a spomaľujúceho sa hospodárstva, okrajové názory sa rýchlo približujú k stredu. Ako rýchlo, sa ukázalo v uplynulých dňoch, keď tisíce demonštrantov krajnej pravice a ľavice vyšli spolu do ulíc v Českej republike a Nemecku, aby protestovali proti zvyšovaniu cien energií, NATO a západnej podpore Ukrajiny. Len v Prahe sa na proteste v centre mesta zúčastnilo približne 70 000 demonštrantov (niektoré odhady uvádzajú vyše 100 000). Tisíce ďalších sa v zišli v nemeckých mestách Lipsko a Magdeburg.

“NATO dokázalo v súvislosti s Ukrajinou a Ruskom urobiť všetko zlé, čo sa len dá,” povedal Gregor Gysi, bývalý líder strany Európska ľavica, a v Lipsku zožal nadšený potlesk.

Zosilňujúca sa búrka konfrontuje európskych lídrov s ťažkou pravdou, že aj keď Rusko bojuje na bojisku proti Ukrajine, Kremeľ si drží svoju pozíciu v dlhodobej vojne proti demokratickým základom Európy.

“Niet pochýb o tom, že Putin v tomto smere vyhráva,” povedal vysokopostavený predstaviteľ Komisie.

Zima bude dlhá

Úradník poukázal na politické otrasy v Bulharsku, kde prezident Rumen Radev minulý mesiac presadil, aby ním vymenovaná dočasná vláda rokovala s Gazpromom o novej dohode o dodávkach plynu. Hoci tento krok vyvolal pouličné protesty odporcov zachovania energetickej závislosti Bulharska od Moskvy, mnohí v krajine, ktorá má hlboké kultúrne a historické väzby na Rusko, ho privítali.

Podobný obraz sa objavil aj v Maďarsku, kde Viktor Orbán, večný bête noire EÚ, dal jasne najavo, že nemá v úmysle prerušiť všetky väzby s Ruskom. Tento týždeň Orbán, ktorý povedal, že Ukrajina nemôže vyhrať vojnu, pohrozil, že zablokuje obnovenie niektorých európskych sankcií voči Rusku, ak zo zoznamu nebudú vyňatí traja oligarchovia.

Maďarský líder rýchlo ustúpil, ale o niekoľko týždňov môže byť Orbánovo vyvádzanie tou najmenšou starosťou Európy. Lídri Európskej únie sa pripravujú na výsledky talianskych volieb, ktoré sa uskutočnia koncom mesiaca, pričom sa predpokladá, že krajne pravicové strany získajú dostatočnú podporu na vytvorenie koalície. Talianske voľby by mohli pre Európu znamenať “zmenu hry”, varoval vysoký predstaviteľ Komisie.

Hoci Giorgia Meloniová, líderka postfašistickej strany Bratia Talianska, ktorá podľa očakávaní vyhrá voľby, kritizuje ruskú inváziu a podporuje vojenskú pomoc Ukrajine, jej pravdepodobná koalícia zahŕňa niektorých Putinovi najpriateľskejších európskych politikov, ako napríklad Mattea Salviniho, lídra krajne pravicovej Ligy, a Silvia Berlusconiho, trojnásobného premiéra, ktorý kedysi Putinovi daroval perinu s obrazom v životnej veľkosti, na ktorom si obaja podávajú ruky.

Či Meloniová, ktorá v roku 2018 oslavovala Putinovo znovuzvolenie ako “jednoznačnú vôľu ruského ľudu”, zachová svoj postoj k Rusku tvárou v tvár tlaku verejnosti na miernejší prístup, nie je vôbec isté.

Aj keď Európania vo všeobecnosti odmietli naratív Ruska tvárou v tvár hrôzam, ktoré spôsobilo na Ukrajine, prieskumy verejnej mienky v celom regióne naznačujú, že ich odhodlanie slabne. Podľa prieskumu agentúry YouGov zverejneného tento mesiac sa obyvatelia najväčších krajín regiónu (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Poľsko) v súčasnosti viac obávajú životných nákladov ako vojny. Vo Francúzsku by 40 % obyvateľov podporilo návrat hnutia žltých viest, búrlivých týždenných protestov, ktoré vypukli v roku 2018 s cieľom presadiť to, čo organizátori nazvali “ekonomická spravodlivosť”.

V tejto súvislosti sa zdá byť nevyhnutné, že európski lídri budú čeliť rastúcemu tlaku na zmiernenie sankcií voči Rusku. Čas – nehovoriac o počasí – je na strane Moskvy. S poklesom teplôt v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch, keď sa blíži zima, Európania začnú pociťovať nárast cien zemného plynu, ktoré sa za posledný rok takmer strojnásobili.

Hoci sankcie nie sú jediným faktorom, ktorý zvyšuje ceny energií, zohrali svoju úlohu, najmä pokiaľ ide o rozhodnutie Moskvy prerušiť tok zemného plynu do Európy, ktorý predtým predstavoval viac ako tretinu dodávok do EÚ.

Zlovestnú pripomienku tejto skutočnosti prinieslo tento týždeň na sociálnych sieťach video, na ktorom pracovník Gazpromu vypína plynový ventil, po ktorom nasledovali scény vetrom ošľahanej zasneženej krajiny a európskych hlavných miest vrátane Bruselu. Nie je jasné, kto video, ktoré je na melódiu ruskej ľudovej piesne “Zima bude dlhá”, zverejnil, ale odkaz je jasný.

Nebezpečenstvo pre celý svet

Európski lídri zatiaľ zostávajú v otázke sankcií jednotní, ale trhliny v tejto podpore sú každým dňom zjavnejšie.

V krajinách so silnými populistickými hnutiami už niekoľko týždňov naberá na sile front proti sankciám. V Rakúsku, kde je silnou silou proruská, krajne pravicová Strana slobody, podľa prieskumu zverejneného koncom augusta 40 % obyvateľov nepodporuje sankcie EÚ voči Moskve. Dokonca aj vládnuca stredopravá Ľudová strana je rozdelená, pričom vplyvní regionálni lídri otvorene spochybňujú pokračujúcu podporu opatrení zo strany federálnej vlády.

“Nič nie je vytesané do kameňa,” povedal nedávno Thomas Stelzer, guvernér spolkovej krajiny Horné Rakúsko, a naznačil, že by bolo potrebné prehodnotiť postoj krajiny k sankciám, ak “spôsobujeme obrovské škody na našich vlastných životoch”.

V Taliansku je odpor verejnosti voči sankciám ešte silnejší, pričom podľa prieskumu Termometro Politico zverejneného v sobotu je 51 percent obyvateľov za ich zrušenie, aby sa zmiernil hospodársky tlak. V nedeľu Salvini z Ligy – ktorý raz zverejnil svoju fotografiu, ako stojí na moskovskom Červenom námestí v Putinovom tričku – vyzval Západ, aby prehodnotil svoje sankcie voči Rusku.

Pre Putina je Európa, ktorá je proti sankciám, rovnako dobrá ako Európa, ktorá je proruská.

To vysvetľuje snahu Ruska v posledných dňoch obviňovať zo zastavenia dodávok plynu západné sankcie, ktoré podľa analytikov úspešne pomaly škrtia ekonomiku krajiny, aj keď sa naďalej teší neočakávaným ziskom z predaja ropy. Putin to v stredu priznal a taktiku Západu označil za “nebezpečenstvo pre celý svet”. “Hovorím o sankčnej horúčke na Západe a nehorázne agresívnych pokusoch Západu vnútiť ostatným krajinám svoj modus vivendi, vziať im suverenitu, podriadiť ich svojej vôli,” povedal Putin na podnikateľskom zhromaždení na ruskom Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku.

Okrem sankcií je Európa čoraz viac rozdelená v otázke, ako ďaleko má zájsť pri finančnej podpore Ukrajiny. Podľa prieskumu, ktorý tento týždeň zverejnila nadácia Open Society Foundations, v západnej Európe 40 percent obyvateľov podporuje posielanie zbraní a finančných prostriedkov na Ukrajinu. Je to síce viac ako v iných častiach sveta, ale zďaleka to nie je jasná väčšina.

Zatiaľ čo podpora Ukrajiny v tomto smere zostáva najsilnejšia v Pobaltí a Poľsku, mnohí politici v západnej Európe naďalej vyzývajú k opatrnosti, najmä pokiaľ ide o vojenskú pomoc.

Prezident Emmanuel Macron minulý týždeň vyvolal rozruch dlhým zahraničnopolitickým prejavom, v ktorom vyzval na európsku jednotu v otázke Ukrajiny a zároveň varoval pred počúvaním výziev “vojnových štváčov”, čo mnohí v strednej a východnej Európe považovali za narážku namierenú ich smerom.

Horúca jeseň protestov

Debata o Ukrajine nie je nikde taká emotívna – alebo taká dôležitá – ako v Nemecku. Pre Ukrajinu je nevyhnutná trvalá podpora tejto európskej ekonomickej a politickej veľmoci v jej boji.

Vie to aj Moskva, a preto vynakladá toľko úsilia na zahmlievanie tamojších vôd, zrejme s určitým úspechom. Podľa prieskumu RTL zverejneného minulý týždeň si takmer 80 % Nemcov myslí, že Západ by sa mal súdiť o mier na Ukrajine. A viac ako 60 percent respondentov tvrdí, že ich vláda by nemala posielať do krajiny ďalšie ťažké zbrane, napríklad húfnice (Berlín ich zatiaľ dodal 10).

Bezprostrednejšou obavou je však ekonomický dopad vojny. Hoci približne polovica Nemcov tvrdí, že je pripravená znášať ďalšie ekonomické ťažkosti na podporu Ukrajiny, druhá polovica je skeptická. Dve tretiny predpovedajú, že solidarita Nemecka s Ukrajinou sa rozplynie, keď budú ceny naďalej rásť.

Ak sa to ukáže ako pravda, do ulíc sa vrátia nemecké politické špičky, ktoré sa budú snažiť využiť zmenu nálad výzvami na otvorenie kontroverzného plynovodu Nord Stream 2 a ukončenie vojny. Hoci verní Kremľu v nemeckom parlamente – strana Ľavica a Alternatíva pre Nemecko – majú zásadné nezhody v politických otázkach, sú jednotní vo svojom odpore voči vojne a náklonnosti k Rusku. A hoci kríza ešte nezvýšila ich volebné čísla, obe strany vidia príležitosť vo využití rastúcej nevoľnosti.

Pondelková demonštrácia v Lipsku, na ktorej sa podľa polície zúčastnilo asi 4 000 ľudí, bola len začiatkom, povedal šéf strany Ľavica Martin Schirdewan, ktorý v posledných týždňoch sľuboval, že vyvolá “horúcu jeseň” (heisser Herbst) protestov.

Môže sa ukázať, že to bolo len prázdne chvastúnstvo, ale nemecká koalícia troch strán na čele so sociálnymi demokratmi kancelára Olafa Scholza bola dostatočne znepokojená na to, aby po celonočnom rokovaní presadila balík núdzovej pomoci vo výške 65 miliárd eur. Nie je však isté, či to upokojí ekonomické obavy Nemcov. Ekonómovia predpovedajú, že nárast inflácie bude Nemcov v nadchádzajúcom roku stáť ďalších 200 miliárd eur, čo naznačuje, že balík by mohol byť nedostatočný.

Minulý týždeň ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na vlastnej koži zažila, ako veľmi sa jej krajania rozhorčili v súvislosti s Ukrajinou. V prejave na podujatí v Prahe Baerbocková signalizovala neochvejnú podporu Kyjevu. “Ak dávam ľuďom na Ukrajine sľub: ‘Stojíme pri vás, kým nás budete potrebovať’, potom ho chcem splniť bez ohľadu na to, čo si myslia moji nemeckí voliči,” povedala.

Jej výroky prednesené v angličtine však okamžite vyvolali rozruch, najmä náznak, že by sa vzoprela vôli vlastných voličov.

Ukrajinskí predstavitelia si veľmi dobre uvedomujú, že je dôležité udržať si Európu, a najmä Nemecko, na palube. “Západ chápe, že ak Rusko na Ukrajine zvíťazí, Západ bude ďalší na rade,” povedal v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba rakúskej vysielacej spoločnosti ORF v odpovedi na otázku o odhodlaní Západu. “Sme na jednej lodi.”

Väčšine európskych lídrov vrátane nemeckého Scholza sa však zatiaľ nedarí presvedčiť verejnosť o tomto argumente.

Keby Európania skutočne verili, že je ohrozená ich vlastná bezpečnosť, netlačili by na mier ani by nedemonštrovali proti vojne. Žiadali by svojich lídrov, aby poslali Ukrajine viac zbraní.