Moskva 14. apríla 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Mikhail Klimentyev)
Rusi sa pýtali aj na výrazné zdražovanie potravín, ktoré Putin prisúdil snahe vykompenzovať západné sankcie pre anexiu Krymu
Ruský prezident Vladimir Putin sa dnes postavil pred televízne kamery, aby v priamom prenose zodpovedal na otázky obyvateľov. Podľa agentúry Bloomberg ide o tradičný niekoľkohodinový maratón otázok a odpovedí. Putinovi prišlo vyše 2,3 milióna otázok, ktoré sa dotýkali všetkých oblastí života, či už išlo o ekonomické problémy doma alebo o situáciu v Sýrii a na Ukrajine.
Putin na otázku o hospodárskej situácii odpovedal, že krajina by nemala tlačiť peniaze, ale zmeniť štruktúru ekonomiky. Rusov zaujímal stav finančných rezerv. Podľa prezidenta by vydržali štyri roky, pokiaľ by sa míňali rovnakým tempom ako vlani a vláda ich nedoplnila. “Plánujeme však, že ekonomika bude budúci rok rásť a nebudeme musieť vyčerpať z rezerv také sumy ako doteraz,” cituje ho agentúra Reuters.
Putin informoval, že hrubý domáci produkt vlani klesol o 3,7 % a v tomto roku očakáva ďalší mierny pokles o 0,3 %. “Budúci rok však očakávame rast o 1,4 %,” dodala hlava štátu. Na otázku o mzdových nedoplatkoch Putin odpovedal, že mnohé spoločnosti neplatia ľudí v snahe ochrániť pracovné miesta.
Rusi sa pýtali aj na výrazné zdražovanie potravín, ktoré Putin prisúdil snahe vykompenzovať západné sankcie pre anexiu Krymu. “Do určitej miery je zdražovanie potravín výsledkom opatrení, ktoré sme v súvislosti so západnými sankciami prijali s cieľom rozvinúť poľnohospodársky sektor,” vysvetlil Putin. Podľa neho je však zdražovanie potravín len dočasné a postupne sa stabilizujú.
Podľa agentúry AP prvá otázka prišla od ženy zo Sibíri, ktorú zaujímal spôsob riešenia dezolátneho stavu mnohých ciest v Rusku. “Množstvo zdrojov sa použilo nevhodným spôsobom. To sa musí zmeniť,” povedal Putin.
Putin počas rozhovoru s občanmi vyzdvihol liberálne orientovaného bývalého ministra financií Alexeja Kudrina a označil ho za jedného z najužitočnejších odborníkov. “Dohodli sme sa, že bude aktívnejšie pracovať v prezidentskej expertnej rade a možno sa stane jedným z jej viceprezidentov,” dodal.
Ruský prezident využíva túto televíznu show, aby dokázal, že je v kontakte s verejnosťou. V septembri sa v Rusku konajú parlamentné voľby a pre Putina pôjde o najväčší test obľúbenosti od roku 2012, keď sa vrátil do Kremľa. Jeho cieľom je upokojiť obyvateľov, ktorí pociťujú dôsledky najdlhšieho ekonomického poklesu počas 16-ročného vládnutia Putina.
Kým Rusi počas prvých funkčných období Putina zažili rast životnej úrovne, vlani sa počet ľudí pod hranicou chudoby zvýšil o 3,1 milióna na 19,2 milióna, čo je najviac od roku 2006. A hoci Putinove preferencie stále presahujú 80 %, podľa januárového prieskumu verejnej mienky len 45 % obyvateľov verí, že krajina je na správnej ceste. Ide o najnižšie percento za posledné dva roky.
Putin: Cudzie mocnosti by nemali Rusku diktovať podmienky
Cudzie mocnosti by nemali Rusku diktovať podmienky z pozície sily. Povedal prezident Putin. “Nemali by konať z pozície sily, diktovať imperiálne ambície, ale mali by pristupovať úctivo ku všetkým partnerom, a samozrejme aj k Rusku,” cituje Putinove slová agentúra Reuters. Putin sa podľa nej vyjadril aj k ďalším aktuálnym témam vo svete vrátane úniku tzv. Panamských dokumentov o finančných machináciách, ktorých “hlavným terčom” je podľa Moskvy práve ruský prezident.
Putin vyhlásil v dnešnom programe, že správy o údajných offshorových účtoch svetových osobností sú “provokáciou”, a nemecký denník Süddeutsche Zeitung, ktorý ich ako prvý zverejnil, je prepojený s americkou bankou Goldman Sachs. Za celou kauzou podľa neho stoja americkí predstavitelia.
Putin ešte minulý týždeň povedal, že jeho meno nefiguruje v žiadnom z uniknutých dokumentov, ale západné médiá ho i napriek tomu podozrievajú zo spojitosti s offshorovými spoločnosťami. Tieto obvinenia označil za časť kampane vedenej USA proti Rusku s cieľom oslabiť tamojšiu vládu.
Čo sa týka situácie na Ukrajine, Putin povedal, že neočakáva žiadny vojenský zásah v Donbase, Západ by však mal využiť svoj vplyv na Kyjev, aby v plnej miere splnil mierovú dohodu z Minska. Dotkol sa i dnešného hlasovania ukrajinského parlamentu o vymenovaní nového premiéra, pričom vyjadril nádej, že vláda pod vedením Volodymyra Hrojsmana bude “pragmatická”.
Sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko v súvislosti s dianím na Ukrajine, podľa Putina zrejme nebudú stiahnuté v blízkej budúcnosti a Rusko preto zatiaľ ponechá v platnosti svoje odvetné opatrenia. Prezident prisúdil snahe vykompenzovať západné sankcie aj výrazné zdražovanie potravín v Rusku.