Putin dal Američanom mat v Afganistane

Podľa talianskeho vojenského analytika Lorenza Vitu, publikujúceho na prestížnom talianskom vojensko-politickom portáli occhidellaguerra sa Putinovi podarilo rozbiť americkú stratégiu chaosu v Afganistane, takže rovnako ako v Sýrii a Iraku Američania totálne stratili iniciatívu

Keď sa končilo ťaženie ZSSR v Afganistane, pozície ZSSR prebrali USA, ktoré vstúpili do konfrontácie s Talibanom. Pokiaľ Sovieti bojovali v Afganistane 10 rokov, Američania sa v Afganistane trápia už 16 rokov bez toho, aby dosiahli väčšinu svojich strategických cieľov. Jediné čo Američania dokázali bolo prehĺbenie chaosu v Afganistane.

Pritom až do roku 2012 sa mohli Američania opierať v Afganistane aj o ruskú pomoc. Rusi nezásobovali členov Talibanu a iných protiamerických afgánskych oddielov zbraňami, ako to robili Američania počas sovietskej kampane v rokoch 1979-1989 a poskytli svoj vzdušný priestor i letecké základne pre americké letectvo a letectvo štátov NATO, ktoré zásobovali americký a európsky vojenský kontingent. Cez ruské územie sa uskutočnilo približne 2200 letov, transport 45 000 kontajnerov a približne 380 tisíc vojakov USA a NATO.

Podpora Ruska Američanom sa skončila v roku 2012, kedy sa Američania rozhodli arogantne zasiahnuť v Sýrii na úkor Ruska. Pokiaľ americké aktivity v Gruzínsku, pri ktorých americká bábka Saakašvili vyprovokoval bojové operácie voči Osetínsku Rusi bravúrne eliminovali, pri amerických aktivitách v Sýrii už Rusi nemienili dopustiť, aby sa situácia dostala až tak ďaleko.

Oslabenie a zvrhnutie Asada, podpora radikálnym muslimským zoskupeniam zo strany USA a Západu malo za cieľ nielen destabilizovať situáciu na Blízkom východe, ale následne rozpútať aj chaos v bývalých sovietskych republikách Strednej Ázie (Uzbekistan, Tadžikistan, Turkmenistan, Kazachstan a Kirgizsko), odkiaľ by terorizmus ohrozoval juh Ruska.

Vojenské aktivity Američanov v Afganistane podľa Lorenza Vitu pôsobia rozpačitým dojmom. Napriek propagande v svetových médiách Američania nedokázali dosiahnuť v Afganistane merateľný úspech. Drvivá časť americkej armády sa už bez dosiahnutia výraznejších výsledkov z Afganistanu stiahla, v krajine pôsobia už len špeciálne jednotky a keďže ani tieto nestačia na riešenie situácie v Afganistane, povolalo americké velenie do služby žoldnierske zoskupenie Blackwater, ktoré v Afganistane začína práve teraz pôsobiť.

Väčšina afgánskych politických lídrov i predstaviteľov opozície, vrátane Talibanu chápe, že Američania nedokážu nič iné len zasiať chaos, vytvoriť bábkovú vládu, ktorá im umožňuje rabovať nerastné bohatstvo v krajine. Američanov rozhorčila skutočnosť, že Rusi nadviazali kontakty nielen s predstaviteľmi afgánskeho politického spektra, ale aj s predstaviteľmi protiamerickej opozície, ktorá bojuje proti oficiálnej vláde v Kábule, podporovanej a kontrolovanej Američanmi.

Putinovi a Rusku dôveruje nielen Taliban, ale aj afgánska vláda, čo stavia Američanov mimo hru a do nevýhodného postavenia. Ak sa rozhodnú predstavitelia znepriatelených frakcií prijať ruskú rolu sprostredkovateľa, podobne ako sa stalo v Sýrii, neostane Američanom veľa možností ovplyvňovať situáciu v Afganistane. Už teraz sú Američania nervózni z ruských aktivít v Lýbii, pri ktorých Rusi podporou generála Haftara maria americké plány a predstavy.

Aj v Sýrii sa Američania snažili sabotovať ruské snahy dosiahnuté na rokovaniach v Ženeve a v Astane, americké snahy sa však nepodarilo úplne naplniť. Je veľký rozdiel v bojovej úrovni Afgáncov a Sýrčanov, takže ak by Rusko poskytlo skryte afgánskym skupinám dostatok moderných zbraní, Blackwater by sa ocitol v Afganistane v nezávideniahodnom postavení.

Američania teda nemajú ako zastaviť aktivity Moskvy, sledujúce dosiahnutie dohody medzi znepriatelenými frakciami v Afganistane. Američania sa v Afganistane natoľko kompromitovali, že ich odmieta nielen opozícia, ale s nechuťou sa k Američanom stavajú aj oficiálne politické elity, ktoré čoraz častejšie upierajú svoj zrak na Rusko a na Čínu. Proti ruským plánom a aktivitám nemajú čo Američania postaviť.

To že sa Putinovi a Lavrovovi podarilo v Sýrii dosiahnuť uzavretie prímeria medzi oficiálnym Damaskom a opozíciou vyvoláva nádej aj u Afgáncov, ktorí sú už unavení dlhotrvajúcou vojnou v krajine. Aj Kábul aj protivládna opozícia Rusom dôverujú, pretože chápu že Rusko predkladá koncepčne prijateľný plán, ktorý je v priamom rozpore s Američanmi presadzovaným systémom rozbíjania a chaosu.

A práve priklonenie sa Afgáncov k ruským garanciám a ruskému plánu na ukončenie konfliktu v Afganistane považuje Lorenzo Vita v konečnom dôsledku za mat nekoncepčnej americkej zahraničnej politike v tejto ťažko skúšanej krajine.