Minister sa podľa poslanca Národnej rady SR a bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka (PS) policajtom počas volebnej kampane vyhrážal a označoval ich za zločincov.

“A toto tí policajti, ktorí chcú bojovať so zločinom, chcú zachraňovať hodnoty, verejný záujem, cítia ako vyhrážku aj im osobne,” vyhlásil Spišiak s tým, že policajti často nevidia reálnu perspektívu, a preto sa rozhodnú odísť do civilu.

Bývalý policajný prezident si myslí, že príplatky pre bezpečnostné zložky z dielne ministerstva vnútra by hnutie v parlamente malo podporiť. Opoziční politici však dodali, že zdvihnutie príplatkov a valorizácia výsluhového dôchodku nie sú systémové opatrenia.

Spišiak informoval, že o situácii v polícii chcel hovoriť aj priamo s ministrom vnútra. Ten sa mu podľa jeho slov späť neozval.

Ľubomír Solák predstavil zmeny v polícii, začnú platiť od septembra

Policajný prezident Ľubomír Solák predstavil zmeny v polícii, ktoré začnú platiť od nedele (1. 9.). Národná kriminálna agentúra 1. septembra zanikne a vzniknú tri nové útvary – Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), Národná protidrogová jednotka a Protiteroristická centrála. Riaditeľom ÚBOK bude podplukovník Maroš Kubala. Solák o tom informoval na piatkovej tlačovej konferencii.

Špecializované útvary Policajného zboru (PZ) by už nemali vyšetrovať bežné trestné činy či priestupky a celý proces by sa mal podľa policajného prezidenta zefektívniť.

Ako povedal Solák, pri reorganizácii PZ sa inšpirovali v zahraničí, najmä v Českej republike. “Národná centrála organizovaného zločinu v Českej republike mala za rok 2020 285 prípadov, za rok 2021 282 a za rok 2022 267 prípadov. NAKA len za rok 2023 mala 2434 vecí. To číslo je dosť vysoké a hovorí skôr o tom, či sa nám z NAKA nestalo také obvodné oddelenie PZ,” zdôvodňoval reorganizáciu polície.

Pri príprave reformy komunikovalo Slovensko aj s predstaviteľmi Európskej únie. Útvary, ktoré sa zaoberali trestnou činnosťou v pôsobnosti európskej prokuratúry, sa meniť nebudú. Ministerstvo vnútra (MV) SR pre TASR uviedlo, že zmeny nezasiahnu ani enviropolíciu.

V rámci zmien Policajný zbor presunie asi sto príslušníkov. Solák tvrdí, že sa pri presune zohľadňovalo miesto, kde policajt doteraz pôsobil. “Takže keď je Bratislavčan, zostáva slúžiť v Bratislave. Nebude na prezídiu, bude na okrese alebo na kraji,” vysvetlil šéf polície.

O tom, ako bude vyšetrovanie závažnej kriminality vyzerať po reorganizácii polície, informoval policajný prezident pred časom aj v novinách Polícia, ktoré vydáva Odborový zväz polície v Slovenskej republike.

Solák: Policajný zbor prichádza o stovky policajtov ročne

Policajný zbor prichádza o stovky policajtov ročne. Podobný problém je aj v okolitých krajinách. Najviac policajtov na Slovensku za uplynulých päť rokov zo zboru odišlo v roku 2020 – 1473 príslušníkov. Prezident Policajného zboru (PZ) Ľubomír Solák o tom v piatok informoval na tlačovej konferencii.

“K dnešnému dňu, ten údaj, samozrejme, nie je presný, lebo každý deň sa mení, sme niekde pri 1170,” vyhlásil Solák o počte policajtov, ktorí zo zboru odišli tento rok. Očakáva, že sa toto číslo v septembri ešte zvýši. Presnejšiu predikciu k počtom policajtov za tento rok by mohlo podľa neho Prezídium PZ poznať začiatkom októbra.

Dôvody pre každoročný personálny deficit v polícii sú podľa Soláka rôzne. Vstupná lekárska prehliadka môže podľa neho trvať dva či tri mesiace. Zdĺhavosť prijímacieho procesu údajne uchádzačov odrádza.

Ďalším problémom sú podľa policajného prezidenta aj generačné choroby. Veľa záujemcov podľa neho prijímacím konaním neprejde pre problémy so zrakom, s intoleranciami či vysokým krvným tlakom. Solák avizoval stretnutie s lekármi, kde by chceli o zdravotných parametroch diskutovať. V praxi často celý náborový proces trvá sedem až osem mesiacov.

Aktuálne je podľa riaditeľa odboru poriadkovej polície Prezídia PZ Stanislava Hromádku v zbore neobsadená asi štvrtina tabuľkových miest. “Tie najnižšie platové triedy, referenti (ktorí chodia na bežné preverenia) pohotovostných motorových jednotiek, teda základných útvarov, železničnej polície, úradu hraničnej a cudzineckej polície, tak to sú tie tabuľky, kde nám chýba asi najviac,” spresnil Hromádka s tým, že tieto pozície potrebuje PZ zatraktívniť a prilákať k nim záujemcov.

Policajný prezident upozornil, že v menej závažných prípadoch sa príchod hliadky po zavolaní môže oneskoriť. PZ je predbežne dohodnutý aj s armádou, ktorá by v prípade kritického nedostatku policajtov dokázala pomôcť. Takýto scenár však podľa Soláka zatiaľ nehrozí.

PS kritizuje vládnu koalíciu, že sa ešte nedohodla na novom šéfovi NR SR

To, že ešte nie je dohoda na novom predsedovi parlamentu, ukazuje nekompetentnosť vládnej koalície. Myslí si to líder opozičného PS a podpredseda Národnej rady (NR) SR Michal Šimečka. Zároveň koaličných predstaviteľov kritizuje aj za to, že ešte nepredstavili konsolidačné opatrenia.

“Pokiaľ ide o predsedu parlamentu, lebo chápem to tak, že to je hlavné jablko sváru v koalícii, na to predsa mali mesiace. Dokonca ešte predtým, než bol Peter Pellegrini zvolený prezidentom. Veď už v situácii, keď sa Peter Pellegrini rozhodol kandidovať, tak mali predvídať, že sa to môže stať. Nerozumiem, ako to mohli takto nedomyslieť, zanedbať, ako si mohli myslieť, že to nejako vyrieši,” skonštatoval.

Šimečka upozornil aj na to, že ešte neboli predstavené konsolidačné opatrenia. Pripomenul, že od vlády to žiadali ešte na jar.

“To sú obrovské peniaze, ktoré treba ušetriť, cez jednu miliardu. A to nie je niečo, čo môžete priniesť na poslednú chvíľu do parlamentu a schváliť to v skrátenom legislatívnom konaní za dva dni. To má dosah na obrovské množstvo ľudí,” dodal.

Líder PS namietal aj legislatívny návrh týkajúci sa výsluhového dôchodku generálneho prokurátora.

“Vo vláde si zvýšili platy, a to veľmi pokútnym spôsobom – obídením zákona, zvýšením paušálnych náhrad, lietajú si na vládnom špeciáli do Nemecka, zvýšili rentu premiérovi v zákone, ktorý nazvali lex atentát, hoci zvýšenie renty nemá nič s atentátom, a teraz pokračujú a dávajú rentu Marošovi Žilinkovi,” podotkol.