Bratislava 8. septembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Korunováciou Maximiliána II. Habsburského, syna kráľa Ferdinanda I., sa stala Bratislava (Prešporok) 8. septembra 1563 na nasledujúcich 267 rokov miestom korunovania uhorských kráľov. Po Maximiliánovi bolo v meste korunovaných ďalších jedenásť kráľov a sedem kráľovských manželiek. Korunovačné obrady a slávnosti sa v Bratislave konali až do roku 1830
Bratislava získala toto privilégium v dobe, keď v bitke pri Moháči v roku 1526 Turci porazili uhorské vojsko a v krajine nastalo dvojvládie. V západnej časti Uhorska, ktorej súčasťou bolo takmer celé dnešné Slovensko, časť Zadunajska a Chorvátska, vládol Ferdinand I. a Bratislava s dobre opevneným hradom a Dunajom ako prirodzenou ochranou z juhu sa stala v roku 1536 hlavným mestom vtedajšieho Uhorska. Po tom, ako Turci obsadili tradičné korunovačné mesto Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), ktorý sa s ostatnými časťami Uhorska ocitol pod nadvládou Osmanskej ríše, sa uhorskí králi korunovali v bratislavskom Dóme sv. Martina.
Po niekoľkohodinovom korunovačnom obrade v Dóme sv. Martina, počas ktorého ostrihomský arcibiskup na hlavu nového kráľa nasadil uhorskú svätoštefanskú kráľovskú korunu, do pravej ruky mu vložil žezlo a do ľavej jablko, nasledovalo trikrát opakované zvolanie „Vivat Rex!“ (Nech žije kráľ!) a hymna Te Deum. Po obrade sa panovník vydal z Dómu spolu s korunovačným sprievodom cez centrum mesta, kde na presne stanovených miestach prebiehali ďalšie slávnostné ceremónie.
Sprievod svoju cestu zakončil na brehu Dunaja, kde predtým vozy priviezli hlinu zo všetkých častí Uhorska a vytvorili tzv. korunovačný vŕšok. Panovník na koni vystúpil na vŕšok a mečom požehnal krajinu na všetky svetové strany. Tento obrad symbolizoval, že bude krajinu chrániť pred nepriateľmi z celého sveta. Ulice mesta, po ktorých kráčal korunovačný sprievod, boli pokryté červeným súknom. To si neskôr diváci mohli rozdeliť medzi sebou. Kráľovský sprievod hádzal davu ľudí mince, aby tak vyjadril svoju štedrosť.
V Bratislave 25. júna 1741 korunovali za uhorskú kráľovnú aj Máriu Teréziu. Počas jej 40-ročnej vlády sa mesto stalo plnohodnotným centrom uhorskej časti Habsburskej monarchie a panovníčka prestavala Bratislavský hrad na barokovú kráľovskú rezidenciu. Zaslúžila sa aj o to, že Bratislava zaznamenala nebývalý urbanistický rozvoj.
Atmosféru korunovácií uhorských kráľov dnešným Bratislavčanom a návštevníkom mesta každoročne približujú letné Korunovačné slávnosti aj septembrové Bratislavské korunovačné dní.