Pred časom sme priniesli článok o príbehu advokáta Martina Ribára, ktorý strávil jeden a pol roka vo väzbe bez toho, aby bol riadne odsúdený, a vlastne bez toho, aby sa v jeho prípade niečo naozaj zmysluplné dialo (viď TU).

Niekto by sa mohol spýtať, prečo práve tomuto príbehu venujeme toľko pozornosti. Nuž, dôvodov je viacero. Toto totiž nie je iba o súkromnom príbehu jedného Martina z bratislavského paneláku – prípad je výnimočný hneď z viacerých dôvodov.

V tejto kauze ide o precedens, keď je advokát stíhaný iba preto, že si robil svoju prácu obhajcu ľudí obvinených z trestnej činnosti. Je zaujímavý aj preto, že súvisí so skupinou Takáčovcov, ktorá je nejako zvláštne spojená aj s niektorými špičkami dnešnej vládnej koalície. Je dôležitý aj preto, že podľa správy SIS údajne práve Martin Ribár mal byť „testovacím objektom“, na ktorom sa mala naostro odskúšať „technológia“ nájomných udavačov/kajúcnikov vyvinutá určitými fašizoidnými kruhmi vo vnútri tejto vládnej junty. A napokon je tento prípad zaujímavý aj tým, že o fungovaní justície zvnútra v prvej osobe rozpráva právne zdatný profesionál, čím nám poskytuje unikátnu sondu do systému, ktorý by tu mal byť na ochranu spravodlivosti – ibaže niekedy funguje presne opačným spôsobom.

Preto sme sa opäť obrátili na Martina Ribára s otázkami, čo je v jeho zápase s chobotnicou nové.

Hlavné správy: Po roku a pol vo väzbe vás 14. mája 2021 pustili na slobodu. Na všeobecné prekvapenie, po niekoľkých týždňoch si pre vás opäť prišli. Tentoraz ste však boli za mrežami iba niekoľko dní. Čo sa vlastne stalo?

Ribár: Desiateho júna ráno v čase okolo pol ôsmej ráno som mal návštevu. To bol akurát ten čas, keď sa deti chystali do školy a do škôlky. Bolo to strašne nepríjemné. Už len samotná informácia „zase si pre vás prišli“ nie je nič príjemné.

Hlavné správy: Čakali ste, že pár týždňov po prepustení z väzby si pre vás opäť prídu?

Ribár: Úprimne, ja som čakal, že sa niečo ešte bude diať. V tom mojom prípade sa stalo tak strašne veľa pochybení, že by za ne naozaj mal niekto niesť zodpovednosť – teoreticky. V praxi, ako vidíte, sa tým naše orgány nezaoberajú. Na to rozhodnutie Ústavného súdu bolo mnoho rôznych názorov: či som bol vo väzbe celý čas nezákonne, alebo to bolo inak. Ale že si pre mňa takto zase prídu, to som nečakal. Nemal som dôvod to čakať.

Manželka z toho bola psychicky úplne na dne, stredný syn, on je taká citlivá povaha, to tiež veľmi zle znášal, tomu najstaršiemu by ste sa krvi nedorezali, a maličký, ten tomu ešte nerozumie, ale pobehoval a pýtal sa kde je tatinko… Tie pohľady ženy a detí budem mať v pamäti vypálené do konca života.

Hlavné správy: Ako prebiehalo to vaše druhé zadržanie?

Ribár: Mohli prísť skôr, keď deti ešte spali. Alebo mohli prísť neskôr, keď už budú v škole… nemyslím si, že to bol správny postup. Musím povedať, že boli slušní, nevyrazili dvere, ale normálne zaklopali či zazvonili. Ale v dome spôsobilo „udalosť“ už len to, že stáli na schodisku – nám práve renovujú výťah, čiže všetci susedia, ktorí išli okolo, museli prejsť okolo nich.

Hlavné správy: Dali vám „želiezka“?

Ribár: Áno, v aute. Spísali sme zápisnicu o zadržaní a podobné veci a ocitol som sa v cele predbežného zadržania. Popoludní som bol vypočúvaný, dostal som do ruky uznesenie o vznesení obvinenia. V podstate som druhýkrát obvinený, že som mal byť činný pre zločineckú skupinu Takáčovci, čo už samo osebe je v podstate nezmysel: byť dvakrát obvinený z tej istej trestnej činnosti pre tú istú zločineckú skupinu.

A v podstate mám obvinenie z tých istých paragrafov, aké som mal: vydieranie a návod na krivú výpoveď, ale teraz je to trochu lepšie urobené zo strany orgánov, pretože tento poškodený, ktorý vystupuje v tomto konaní, nebol môj klient. Ale všetky osoby, ktoré sú vypočúvané v tomto konaní, boli vypočúvané už v tom prvom konaní…

A tu budem vždy hovoriť, že toto je čisto účelové: prvú informáciu, ktorá sa mala týkať mojej osoby a Dr. Fila ako môjho spoluobvineného, mali orgány už 30. apríla 2020. Ja som vtedy bol vo väzbe. Teda logicky malo dôjsť k prešetrovaniu tých informácií a prípadne k rozšíreniu obvinenia v pôvodnom konaní. Ale nie: nič sa nedialo až do marca 2021, keď mi Najvyšší súd zrušil kolúznu väzbu. A čuduj sa svete, človek, ktorý vypovedal v apríli 2020, vypovedal v marci 2021 a spomenul si na veci, na ktoré si predtým opakovane nespomenul.

Hlavné správy: Myslíte, že tých ľudí niekto ovplyvňoval?

Ribár: Je veľmi zvláštne, ako si tento poškodený, ale aj ostatní svedkovia, zrazu pospomínali na veci, o ktorých predtým v predchádzajúcich výsluchoch opakovane vypovedali, že o nich nič nevedia. Myslím si, že tu je veľmi silné a dôvodné podozrenie z manipulácie s týmito svedkami a poškodeným.

Čo si máte myslieť o tom, keď nejaký človek vypovedá v tomto konaní niekoľkokrát, uvedie, že o veci nič nevie, alebo aspoň nič konkrétne, a po čase si zrazu pospomína na rôzne detaily? Je to naozaj veľmi zvláštne, nemyslíte?

Mňa na tom celom najviac zaráža, prečo to nebolo riešené v tom pôvodnom konaní. Tam pri výsluchoch boli prítomní advokáti, zatiaľ čo keď bolo urobené separátne konanie, pred vznesením uznesenia tam boli vypočúvané osoby bez prítomnosti obhajcov.

Ďalšia vec: prečo pre mňa prišli policajti? Veď vedia kde bývam, ja som nikdy neutekal, ničomu som sa nevyhýbal, stačilo zatelefonovať, poslať mail alebo poslať predvolanie, ja by som sa dostavil. Hovorím stále: ja som nikdy nemal útekovú väzbu, nemám dôvod utekať, nebudem utekať, nechcem utekať – ja chcem dokázať, že veci sa stali inak.

Hlavné správy: Ak nešlo o útekovú väzbu, tak o aký druh väzby malo ísť vo vašom prípade? Veď všetci už boli opakovane vypočutí, tá zločinecká skupina už dávno nejestvuje…

Ribár: Chceli mi dať kolúznu a pokračovaciu väzbu. To už bol naozaj úplný extrém, čo už aj pán sudca Hrubala pri rozhodovaní na špecializovanom trestnom súde, a potom aj Najvyšší súd vyhodnotil, že to už je naozaj nezmysel. Veď som bol vyše roka v kolúznej a pokračovacej väzbe…

Domnievam sa, že celá táto akcia číslo dva bola zrejme pripravená na to, aby v prípade, že by ma prepustili v tej prvej veci, aby ma mohli otočiť na bráne, ako istú nemenovanú bývalú sudkyňu, a vrátiť naspäť za mreže (to sa volá reťazenie väzby). Lenže do toho im zasiahol Ústavný súd, ktorý rozhodol o mojom okamžitom prepustení z väzby – prepustili ma v podstate z hodiny na hodinu, a oni to ešte nemali pripravené. Môžem sa mýliť, ale som presvedčený, že to bolo takto.

Hlavné správy: Znie to ako scéna z nejakého mafiánskeho filmu. A myslíte si teda, že táto júnová akcia už bola z ich hľadiska úplne zbytočná? Teda okrem možného momentu zastrašovania…

Ribár: Áno. Stále budem tvrdiť, že tu je v prvom rade snaha ma zlomiť na spoluprácu tým spôsobom, aby som v podstate porušil advokátsku mlčanlivosť. A čo je veľmi zaujímavé v tej druhej veci – týka sa prípadu pred barom Casey, išlo o zbitie a vydieranie čašníka, ja som zastupoval ľudí, ktorí boli v tej veci obvinení a obžalovaní – tam došlo k zmene výpovede poškodeného, ktorý po nejakom čase povedal, že to neurobili oni a títo ľudia boli oslobodení.

Hlavné správy: Súviselo to so skupinou Takáčovci?

Ribár: V podstate áno. Ale toto bolo v roku 2006, pričom o nejakej organizovanej skupine Takáčovci a o obvinení týchto ľudí z členstva v tejto skupine sa začalo hovoriť až v rokoch 2017 – 2019.

Tieto všetky veci mali byť riešené už v tom prvom konaní. Všetko sú to osoby, ktoré boli vypočúvané v prvom konaní, a pri ktorých som žiadal, aby boli zbavené mlčanlivosti vo vzťahu k mojej osobe. A áno, ku všetkým týmto osobám v tejto kauze som bol nakoniec zbavený mlčanlivosti. Táto mi bola v posledných dvoch prípadoch doručená tak, že už bola podaná obžaloba v tej druhej veci. Takže som zase nemohol vypovedať!

Zvláštna je už aj tá náhoda, že vyšetrovateľ mal v ruke posledné dve zbavenia mlčanlivosti 16. apríla, ale doručil mi ich až o dva týždne, pričom medzitým som bol s ním aj osobne pri preštudovaní spisu, tak mi ich mohol odovzdať a ja som mohol povedať, že chcem doplniť svoju výpoveď. Toto mi nebolo umožnené – a vzápätí prišlo to druhé obvinenie v rovnakej veci. A mimochodom: zvláštne je tiež to, že mňa nikto nežiadal vypočuť ako svedka v tej veci…

Teraz už som zbavený mlčanlivosti, mohol by som sa k viacerým veciam vyjadriť. Žiaľ, mám pocit, že z druhej strany nie je záujem, tam je všetko jasné už vopred.

Hlavné správy: Teraz bol spolu s vami obvinený ešte ďalší advokát. Prečo?

Ribár: Je tam spolu so mnou spoluobvinený Dr. Filo, ktorý zastupoval tohto poškodeného v tom pôvodnom konaní, a ten sa doznal ku skutkom, ktoré mu boli kladené za vinu.

Bol zadržaný v rovnaký deň ako ja a vtedy všetko poprel, povedal, že to všetko je nezmysel. Deň nato vypovedal Juraj Ondrejčák alias Piťo, s ktorým Dr. Filo dlhé roky spolupracoval ako advokát, a ten ho vyzval na spoluprácu – toto môžem povedať, lebo to je verejná informácia, ktorá odznela v médiách. A na druhý deň v konaní pred súdom sa Dr. Filo doznal. O pár dní neskôr vypovedal znova pred vyšetrovateľkou, kde v podstate zopakoval svoju výpoveď.

Dnes je na Slovensku v móde hovoriť „skutok sa nestal“. Ja tvrdím, že skutok sa stal, ale stal sa inak, s iným personálnym obsadením. A budem stále dokola opakovať: ak by som sa na tej trestnej činnosti, ktorá mi je v prvom či druhom konaní kladená za vinu, podieľal čo i len pár percentami, tak verte, že by som netýral moju rodinu a seba viac ako 18-mesačnou väzbou, ale by som sa doznal a začal spolupracovať. A toto by som urobil aj dnes, po tom druhom obvinení. Ale veci sa stali inak a ja nechcem a nebudem klamať, hoci spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní by bola pre mňa „jednoduchšia“ a výhodnejšia.

Hlavné správy: Zrejme sa vás všelikto pýta, prečo to neurobíte?

Ribár: Pre mňa by nebolo nič ľahšie, než začať spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, dávať im informácie, ktoré som získal pri výkone advokácie, porušiť advokátsku mlčanlivosť. Bol by som vylúčený z advokátskej komory, nemohol by som pôsobiť ako advokát. Pri tom režime, aký sa používal pri ostatných spoluobvinených, je vysoký predpoklad, že by som bol buď beztrestný, resp. dostal by som podmienečný trest a mal by som to za sebou.

Nepracoval by som ako advokát, ale verte, že by som sa vedel uživiť tisíc ďalšími spôsobmi: mám dobré vzdelanie, slušne ovládam viacero jazykov… zarobil by som možno ešte lepšie, než ako advokát.

Lenže ja som sa rozhodol tak, ako som sa rozhodol, pretože viem, že tá spolupráca prináša aj to, že tí ľudia musia hovoriť aj veci, ktoré nie sú pravdou. Ja jednoducho takúto hru hrať nebudem. A mimochodom, keď sa raz, možno aj o niekoľko rokov, preukáže ako to skutočne bolo, by som bol odsúdený za krivú výpoveď, krivé obvinenie, a to by som bol naozaj dôvodne obvinený a odsúdený za skutok, ktorý by som reálne spáchal.

Hlavné správy: Predtým než to prekvalifikovali, tak vám hrozilo, že budete sedieť až dvadsať rokov. Nestálo by to, vymeniť to za podmienku s teoretickou možnosťou možno niekedy hypoteticky dostať oveľa kratší trest?

Ribár: Niekto by povedal, že to je paradox, lebo aj keď to bolo v polohe, že mi hrozilo 20 rokov, som nebol ochotný sa na to dať, hoci za krivú výpoveď by mi teoreticky v budúcnosti mohlo hroziť 5 – 7 rokov. Lenže ja som sa vedome nikdy žiadnej trestnej činnosti nedopustil a ja jednoducho nebudem vedome klamať alebo niekoho krivo obviňovať. Tvrdím, že mnoho vecí sa stalo inak a tvrdím, že svedkovia, bývalí obvinení či už v prvej kauze alebo v tejto druhej kauze, nehovoria pravdu. A budem si za tým stáť, nech by sa dialo čokoľvek.

Či tomu niekto verí alebo nie, poviem to tak, ako to je: taká vec ako je pravda, je pre mňa absolútne principiálna záležitosť. Možno som naivný, ale stále verím v spravodlivosť a v to, že sa preukáže pravda. Ak by som sa vzdal týchto mojich ideálov a princípov a klamal by som, zradil by som všetko, v čo verím a, poeticky povedané, „zapredal by som svoju dušu“. A potom? Nevedel by som sa pozrieť sám na seba v zrkadle a nevedel by som sa pozrieť do očí deťom, žene, mame či mojim priateľom.

Najväčší paradox je, že v prvej veci som bol obvinený z činnosti pre zločineckú skupinu, kde bol v apríli 2020 vypovedať ako svedok človek, ktorý vystupuje dnes ako poškodený v druhej veci. Rok sa s tou kauzou nič nedialo a začalo sa robiť v marci 2021. Ale takto sa to predsa nemôže robiť: predstavte si, že by teraz nejaký iný svedok, ktorý vypovedal v pôvodnom konaní, teraz začal vypovedať v treťom, vo štvrtom, v piatom separátnom konaní, kde ma o týždeň obvinia z niečoho, o mesiac zas z niečoho… a budeme mať päť rôznych konaní, a pritom ide o tú istú vec. Veď je to nezmysel a aj trestný poriadok hovorí o spoločnom konaní, ak ide o veci, ktoré spolu súvisia.

Ja mám naozaj za to, že to bolo účelové a išlo o to, udržať ma vo väzbe, ibaže Ústavný súd im to prekazil.

Hlavné správy: Do akej miery mení vašu situáciu fakt, že pán Filo sa rozhodol spolupracovať a vypovedal tak, ako vypovedal?

Ribár: Pre mňa je to veľmi negatívna situácia, pretože tento človek vypovedá určité veci a mňa to celé stavia do zlého svetla. Napriek tomu všetkému, ja nemám prečo meniť to, čo hovorím, a čo je pravda. Tvrdím, že veci sa stali inak, než tvrdia oni.

Ešte treba povedať jednu vec. Trestné právo nepozná dôkaz, ktorý by bol nadradený inému dôkazu. Každý dôkaz, aj výpoveď, ktorou sa niekto priznáva, treba preveriť, či je pravdivá. Takisto výpoveď pána Fila bude treba preveriť, či je v súlade s faktami, či je pravdivá a nie účelová. Ja sa môžem domnievať, prečo vypovedá tak, ako vypovedá, ale každý dôkaz treba preveriť v jeho súvislostiach.

Hlavné správy: Existuje dostatok dôkazov, ktoré by mohli objektívne preukázať vašu verziu?

Ribár: Nechcem a ani nemôžem predbiehať, je to živá vec, ktorá je ešte iba v prípravnom konaní, pred vyšetrovateľom. Ale tvrdím, že existuje viacero dôkazov, ktoré hovoria, že veci sa stali inak. Ja som nebol pri tom, čo sa konkrétne stalo, tie veci sa možno aj stali približne tak, ako to opisuje poškodený, ale s iným personálnym obsadením a iným spôsobom. Ja som nikdy, ani v pracovnom, ani v súkromnom živote nikoho nevydieral, ani neovplyvňoval, aby menil svoju výpoveď, nielen tohto človeka, ale ani nikoho iného.

Je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, aby podrobne preverili všetky skutočnosti, ktoré uvádzajú všetci svedkovia, poškodení, priznanie spoluviny pánom Filom, a tiež všetky skutočnosti, ktoré uvádzam ja. Tak by to malo byť.

Ivan Lehotský