Trumpov krok môže Európu dostať do slepej uličky

Stiahnutie kľúčových vojenských prostriedkov, ktoré Spojené štáty v súčasnosti vyťahujú z Európy, bude stáť 500 miliárd eur, ak ich bude treba nahradiť – vyhlásil Andrius Kubilius, komisár Európskej komisie pre obranu, a varoval, že Únia sa musí zjednotiť a začať vyrábať – informoval portál Euronews.

„Európska únia čelí v oblasti obranného priemyslu vážnym výzvam,“ povedal komisár na verejnej akcii v Bruseli. „Nemeckí experti nedávno vypočítali, že vytvorenie týchto strategických prostriedkov a nahradenie amerických strategických prostriedkov, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na európskom kontinente, bude Európanov stáť približne 500 miliárd eur,“ uviedol.

Tieto prostriedky tradične zahŕňajú okrem iného protivzdušnú obranu, prieskum a strategickú leteckú dopravu. Argumentáciu komisára pre obranu založil na štúdii nemeckého Kielského inštitútu, podľa ktorej je potrebné v nasledujúcom desaťročí vynaložiť 500 miliárd eur na 10 kľúčových oblastí – ak sa tak nestane, Európa sa môže ľahko dostať do pasce a do obrovskej nevýhody v oblasti obranných schopností.

„Na ceste k suverenite je možné dosiahnuť významný pokrok v priebehu 3 až 5 rokov a vo väčšine oblastí je možné dosiahnuť vysokú mieru autonómie v priebehu 5 až 10 rokov – za predpokladu, že sa tieto oblasti budú v rámci koordinovaného európskeho úsilia považovať za politickú prioritu.“ Uvádza sa v štúdii.

Kubilius viackrát vyhlásil, že EÚ musí – v záujme obrany proti zahraničnej agresii – vybudovať viac takýchto kapacít a rýchlejšie bude potrebná „obrovská suma“, povedal v utorok.

Rôzne európske bezpečnostné agentúry varovali, že Rusko by mohlo byť do roku 2030 pripravené na útok na členský štát NATO alebo EÚ. Túto hrozbu ešte zhoršuje skutočnosť, že americký prezident Donald Trump využíva svoje druhé funkčné obdobie na to, aby sa ešte viac stiahol z obrany Európy.

Republikánsky prezident nedávno oznámil stiahnutie 5 000 amerických vojakov z Nemecka, čo je súčasťou rozsiahlejšej kampane na stiahnutie vojsk, ktorá by mala prebehnúť v priebehu 6 až 12 mesiacov.

V rámci NATO je v celej Európe dislokovaných približne 80 000 amerických vojakov. V uplynulých týždňoch vznikli napätia medzi Spojenými štátmi a ostatnými spojencami v NATO – z ktorých 23 je zároveň členskými štátmi EÚ –, keďže Európa nebola ochotná podporiť vojenskú kampaň Washingtonu proti Iránu.

Na konci apríla nemecký kancelár Friederich Merz vyhlásil, že iránski vodcovia „ponížili“ vyjednávačov Bieleho domu, a po tomto vyhlásení nasledovalo oznámenie o znížení počtu amerických vojakov v Nemecku.

Andrew Puzder, veľvyslanec Spojených štátov pri EÚ, nedávno pre Euronews vyhlásil, že Trump je „naďalej sklamaný“ postojom Európy k vojne.

Trump sám zašiel ešte ďalej a na sociálnych médiách nazval svojich spojencov z NATO „zbabelcami“ a prisľúbil, že „nezabudne“, ako odmietli žiadosť americkej armády o pomoc na Blízkom východe.