NAŽIVO

Armáda USA zaútočila v Tichom oceáne pri pobreží Južnej Ameriky na podozrivé plavidlo údajne prevážajúce drogy. Hegseth informoval, že pri útoku zomreli „dvaja narkoteroristi“.

20:11

Ukrajinská bezpečnostná služba predstavila vylepšený námorný dron „Sea Baby“. Tvrdí, že teraz môže operovať kdekoľvek v Čiernom mori, niesť ťažšie zbrane a na zacielenie používa umelú inteligenciu.

20:10

OSN uviedla, že 12 medzinárodných pracovníkov OSN, ktorých zadržiavali húsíovia, odletelo v stredu z hlavného mesta Saná.

20:09

Cena ropnej zmesi Brent s dodávkou v decembri dosiahla do 17.52 h SELČ 62,94 USD za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 1,62 USD (2,63 %). Cena ropy WTI, rovnako s decembrovým kontraktom, dosiahla 58,89 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje rast o 1,65 USD (2,88 %).

19:48

Lotyšsko si objednalo systém kladenia mín od Dynamit Nobel Defence. Súčasťou systému Skorpion 2 sú protitankové míny a ďalšie vybavenie za 58 miliónov dolárov.

19:39

Agentúra Bloomberg uviedla, že lídri EÚ by vo štvrtok na samite mohli odsúhlasiť 19. balík sankcií voči Rusku, pokiaľ Slovensko stiahne svoje námietky.

19:08

Štyridsať migrantov bolo v stredu nájdených mŕtvych po stroskotaní lode pri pobreží Tuniska. Ďalších 30 ľudí bolo zachránených.

18:30

Petr Kulhánek oznámil, že územie v okolí Vrbětíc, kde v roku 2014 vybuchol muničný sklad, sa bude asanovať.

17:59

Medzinárodný súdny dvor uviedol, že Izrael je povinný uľahčiť prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a zabezpečiť „základné potreby“ tamojšieho obyvateľstva. Izrael takéto stanovisko hlavného súdneho orgánu OSN odmietol.

17:47

Neidentifikovaný strelec smrteľne postrelil predstaviteľa srílanskej opozície. Po streľbe z miesta činu utiekol a Wickramasekara po prevoze do nemocnice podľahol zraneniam.

17:45
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Príhovor prezidenta Kisku v Národnej rade na tému pozície Slovenska v Európe

Vážený pán predseda Národnej rady, Vážené panie poslankyne a páni poslanci, Vážení členovia vlády, Dámy a páni.

❚❚
.

V rokovaniach s našimi európskymi partnermi to bolo úsilie takéto rozhodnutie neprijímať, prípadne ho zablokovať. Pred niekoľkými dňami sa Slovensko napokon ocitlo v absolútnej menšine európskych štátov – a pri rozhodovaní o tejto otázke neuspelo.

Požiadal som o vystúpenie pred vami, vážené panie poslankyne a páni poslanci, pretože považujem za svoju povinnosť pri tejto príležitosti hovoriť o tom, čo má pre našu krajinu aj podstatne širší rozmer.

Za posledné štvrťstoročie od pádu železnej opony zažila Európa aj globálny svet niekoľko vážnych kríz. Ale vo svojej zložitosti a neistote je svet v tomto čase znepokojujúco nestabilnejší ako počas života väčšiny z nás. A preto chcem povedať, že podľa môjho názoru v takomto svete je pre dnešné Slovensko životne dôležité nielen členstvo v Európskej únii a Aliancii. Ale je životným záujmom Slovenska mať skutočných priateľov a spojencov, ktorí nám môžu dôverovať tak, ako chceme dôverovať my im.

Chcem dnes v tejto veci osloviť vás, parlament Slovenskej republiky, a prostredníctvom vás aj politické strany, ktoré reprezentujete a ktoré sa budú zakrátko uchádzať o hlasy občanov vo voľbách.

.

O našej budúcnosti – o lepšom alebo horšom živote ľudí na Slovensku, ako aj o našej dlhodobej národnej bezpečnosti – sa totiž rozhoduje najskôr tu, u nás doma, na Slovensku.

Nie sú a nebudú to iba písané medzinárodné zmluvy, ktoré robia naozaj dobrých priateľov a spoľahlivých spojencov a ktorých dodržiavanie by sme mali považovať za samozrejmosť.

Som presvedčený, že to, čo stojí aj nad všetkými zmluvnými vzťahmi, nad všetkými formálnymi záväzkami, nad zapísanými a podpísanými garanciami… – to je schopnosť porozumieť vážnosti chvíle. Kedy nejde o momentálnu prestíž ani o nejakú jednotlivosť.

Kedy ide o silu a svedectvo spolupatričnosti, o silu a svedectvo dôvery – počas kríz, alebo pri zložitých rozhodnutiach.

Už viackrát som povedal svoj názor, že v diskusii o migračnej kríze, ktorú u nás na Slovensku vedieme už niekoľko mesiacov, ide aj o srdce a charakter Slovenska. Predovšetkým o to išlo a stále ide – veď inak Slovensko v tejto kríze doteraz nebolo bezprostredne ani vážne skúšané takým spôsobom ako niektoré iné európske krajiny, vrátane našich susedov Maďarska a Rakúska, alebo nášho najdôležitejšieho ekonomického partnera Nemecka.

.

Viackrát som tiež povedal, že podľa môjho názoru Slovensko má kapacitu pomôcť. Že prijatie niekoľko sto alebo aj tisíc ľudí utekajúcich pred vojnou a násilím by bolo v silách Slovenska.

Myslím, že by to bolo aj prijateľné pre väčšinu našich občanov, ak by sme im takéto rozhodnutie pokojne, presne a spoločne vysvetľovali. Nešlo by o žiadne ohrozenie Slovenska, ani by to nemalo nijaký vplyv na lepší alebo horší život ľudí na Slovensku.

Pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou a násilím u nás ponúkli mnohé združenia aj jednotlivci, kresťanské aj iné organizácie. Iniciatívne, spontánne a veľakrát bez publicity. Vo verejnej diskusii sa ale od počiatku stretli aj krajné názory a vzájomné obviňovanie. Inštinkt ľudskosti bol obviňovaný z naivity, a z opačnej strany často aj normálny prirodzený ľudský strach našich občanov z neznámeho dostával nálepku xenofóbie a extrémizmu.

Dovoľte mi ale povedať, že zvlášť v politickej diskusii podľa mňa zaznieval až príliš silno taký tón, ktorý tento strach zo všetkých migrantov povzbudzoval. Od bezprostrednej bezpečnostnej hrozby, ktorú by vraj predstavovalo prijatie niekoľko sto alebo tisíc ľudí utekajúcich pred vojnou. Až po necitlivosť a podsúvanie názoru, akoby takmer všetci migranti boli ekonomickí špekulanti a do Európy prichádzajú len kvôli pohodlnejšiemu životu. Niekedy sa mi tiež zdalo, že debatu o našom srdci a našom vlastnom príspevku nahradilo poučovanie iných štátov a celej Európy, kde zlyhali a čo by mali teraz robiť. A aj rozumné názory, že prekryl celkový prevládajúci dojem – pred našou domácou aj európskou verejnosťou -, že ľudí utekajúcich pred vojnou a násilím Slovensko jednoducho nechce.

Považujem za dôležité hovoriť aj o dôvodoch, prečo podľa môjho názoru slovenská pozícia prehrala súboj proti mechanizmu prerozdelenia 120-tisíc ľudí z Talianska a Grécka, ktorí do Európy utiekli pred vojnou a prenasledovaním. Prečo sme si, podľa môjho názoru, zle zapli prvý gombík v tejto migračnej kríze, ktorá pred celú Európsku úniu nadlho postaví ešte veľa nových otázok, aké sme si doteraz nemuseli klásť, a rozhodnutí, ktoré sme doteraz nepotrebovali robiť.

.

Nielen u nás na Slovensku, ale ani nikto v Európe nikdy nenazýval mechanizmus takzvaných kvót riešením migračnej krízy. O tom spor nikdy nebol. V situácii, kedy do Európy v posledných mesiacoch prišli státisíce ľudí a nikto neočakáva rýchlu zmenu tohto trendu, si nikto nemohol myslieť a netvrdil, že prerozdelenie najskôr 40-tisíc a teraz 120-tisíc ľudí predstavuje riešenie.

Myslím si, že slovenská zahraničná politika prehrala súboj o takzvané povinné kvóty v Európe preto, lebo dostatočne nezvážila dve podstatné veci.

Iste si pamätáte, že som tu pred vami v júni vo svoje Správe o stave republiky označil tento administratívny prerozdeľovací mechanizmus za nešťastný nápad. A prihováral som sa za to, aby Slovensko ponúklo pomoc dobrovoľne a iniciatívne, v súlade s možnosťami a kapacitami, ktoré u nás máme.

Za nešťastné a neprimerané som považoval už samotné slovo “kvóty”, ktoré sa zaužívalo. Veď nehovoríme o tovaroch na pultoch potravín, ani o pesničkách v rádiu. Hovoríme predsa o živých ľuďoch. O mužoch, ženách, deťoch, ktorí k nám do Európy utiekli a utekajú pred smrťou, násilím, prenasledovaním. Možno sa nám na Slovensku zdalo, že výraz „povinné kvóty“ akoby úplne odľudštil nešťastie konkrétnych ľudských bytostí. Lenže vo väčšine Európy nie.

Aj tam – vo väčšine Európy – si jej obyvatelia a politickí lídri uvedomujú, že v tejto ľudskej vlne sú aj migranti ekonomickí. A že ich nie je málo. Že ich všetkých nedokážeme ani nechceme prijať. Že ich musíme dokázať registrovať a tých, ktorí nespĺňajú dôvody na udelenie azylu, vracať do ich domovských bezpečných krajín.

Napriek tomu vo väčšine Európy ani úradnícky výraz kvóty neprekryl jeho ľudský a humanitárny rozmer v tomto konkrétnom prípade. Vo väčšine Európy si jej obyvatelia aj politickí lídri stále myslia, že máme a musíme pomôcť ľuďom, ktorí do Európy utekajú pred vojnou a násilím a ktorí tu už sú. Že takú povinnosť máme – a že na to máme aj možnosti. Pre väčšinu Európy aj jej politických lídrov zostal za nepekným výrazom “kvóty” – človek. A pod číslami kvót zostali – živé ľudské bytosti.

Myslím, že tento ľudský humanitárny rozmer, túto emóciu sme jednoducho podcenili. A keď Slovensko v júli oznámilo – ešte na dobrovoľnej báze – prijatie 100 ľudí z celkového počtu 40-tisíc, stratili sme sympatie vo väčšine Európy a stratili sme porozumenie a pochopenie aj pre každý rozumný argument. Slovensko sa stalo objektom uťahovania a zosmiešňovania európskych a svetových médií. Akoby sa zo slovenskej pozície vytratil človek – a hodnota ľudskej bytosti. Bez ohľadu na pôvod, národnosť, vierovyznanie, vek alebo sociálne postavenie človeka.

Podľa môjho názoru – podľa môjho presvedčenia – musí mať aj dnes a kedykoľvek politika aj tento humanistický rozmer. Pokiaľ sa politika zúži len na pojem záujmy, od toho je už len kúsok k egoizmu, a na tomto princípe jednotná Európa nemá budúcnosť. Hovorí sa tiež, že menšie štáty – a často to počuť aj u nás a v tomto našom regióne strednej Európy -, že by sme sa mali správať predovšetkým rozumne, aby sme si ochránili naše záujmy. To je určite pravda. Ale rozumne v skutočnosti znamená, že musíme vedieť prejaviť srdce a charakter v situáciách krízových.

Druhým dôvodom, prečo podľa môjho názoru naša európska politika a slovenská pozícia prehrala boj proti prerozdeleniu 120-tisíc utečencov, bolo nepochopenie druhého – rovnako vážneho – významu takzvaných kvót. A tým je solidarita medzi našimi európskymi štátmi navzájom, vo chvíli asi najvážnejšej krízy pravidiel od vzniku Európskej únie.

Je nám azda jasné, že žiadna európska krajina ani jej lídri si nemysleli a nemyslia, že by problémy najviac zasiahnutých krajín spasilo prerozdelenie niekoľko tisíc ľudí, ktorí by pripadli štátom odmietajúcim mechanizmus prerozdelenia. Alebo že by práve príspevok našich krajín, vrátane Slovenska, nejakým podstatným spôsobom uľahčil situáciu krajinám, kam prichádzajú desaťtisíce alebo státisíce ľudí.

.

Rovnako pripúšťam, že nielen Európska komisia, ale aj väčšina európskych lídrov si uvedomovali, že sme sa Európa ako celok pridlho len prizerali tomu, čo sa deje. Že sa Európa niekoľko mesiacov ako celok viac-menej len prizerala začiatku vážnej migračnej vlny. A že dnes, kedy si už rozmer toho všetkého azda všetci v Európe uvedomujeme – keď si uvedomujeme rozmer ťažkých rozhodnutí, na ktorých sa budeme musieť dohodnúť – že Európa ako celok potrebovala vyslať signál. Teda nie iba ako konkrétnu pomoc krajinám, ktoré ju potrebujú, ale aj voči sebe navzájom. Isteže nie ako riešenie migračnej krízy. Ale ako signál, že chceme a vieme konať solidárne, spoločne. Európske štáty voči sebe navzájom, aj ako signál všetkým občanom naprieč Európskou úniou.

Domnievam sa, že toto bol dôvod, pre ktorý aj predstavitelia väčšiny štátov odmietajúcich takzvané dočasné kvóty – a ešte pred ich schvaľovaním – oznámili pripravenosť prijať dokonca väčší počet ľudí, než predpokladaný počet v takzvaných kvótach. Pretože si uvedomovali, že žiadna finančná alebo iná ponuka nemôže v danej chvíli rovnocenne nahradiť toto gesto.

Domnievam sa, že preto predstavitelia viacerých krajín kritizujúcich a odmietajúcich takzvané dočasné kvóty hneď bezprostredne po ich schválení Radou ministrov Európskej únie oznámili, že budú rozhodnutie rešpektovať. Pretože chcú dodržiavať európske právo a uvedomujú si, že nesúhlas časti verejnosti, alebo aj osobné vnútropolitické ťažkosti lídrov sú v skutočnosti nepodstatné – že sú nepodstatné oproti vážnym rozhodnutiam a oproti veciam, aké pred Európou ešte sú v čase najbližších týždňov a mesiacov. A pretože sa na nich chcú podieľať s váhou, rešpektom a úctou – ako krajiny a ich predstavitelia, ktorí sú si vedomí zmluvných záväzkov, aj vážnosti situácie pre budúcnosť a jednotu celej Európy, v tomto pre nás Európanov vážnom období.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Keď som nastupoval do úradu prezidenta, vychádzal som z toho, že naše najdôležitejšie medzinárodné zmluvy a záväzky – a v širšom zmysle aj naša zahraničná a európska politika – sú principiálne ustálenou a pevne ukotvenou oblasťou všeobecne rešpektovaného demokratického štátu, akým je Slovensko. Vychádzal som z toho, že zahraničná politika má rovnaký cieľ ako domáca – zaistiť na Slovensku lepšie podmienky na život dnes a dobrú perspektívu zajtra. Predovšetkým prosperitu pre ľudí a bezpečnosť. Vychádzal som z toho, že Slovensko dodržiava pravidlá a má silných priateľov a verných spojencov. Že sme štátom, ktorý sa teší konsenzuálnej zahraničnej politike naprieč relevantným politickým spektrom. Jednoducho povedané, že v tejto oblasti nastupujem do 1. triedy dobre rozbehnutého vlaku.

Opakovanú tézu v mojich podkladoch od našich diplomatov na rokovania s predstaviteľmi iných krajín, že naše vzťahy sú „bezproblémové a nie sú v nich žiadne otvorené otázky“, som nepovažoval za frázu. Rád som venoval pozornosť aj konkrétnym možnostiam, ktoré by vzťahy Slovenska posilnili a priniesli by úžitok našim občanom. Po nástupe do úradu – a pri každej takejto príležitosti – som ľuďom, ktorí plnia úlohy zahraničnej politiky, kládol otázky o jasných, vyargumentovaných a realistických cieľoch, aké chceme a vieme dosiahnuť. Voči jednotlivým krajinám, aj voči regiónom alebo zoskupeniam, ktorých sme členmi alebo partnermi. Nie vždy som dostával a dostávam odpovede, ktoré by všeobecne formulované strategické záujmy Slovenska rozmenili na drobné, na konkrétne dosiahnuteľné ciele.

.

Kládol som tiež otázky, ako sme dokázali posilniť naše záujmy v tých regiónoch a štátoch, v prospech ktorých sa Slovensko viac než inde angažovalo a angažuje. Alebo kde urobili kus roboty a Slovensku dobré meno slovenskí experti. Či dokážeme rovnako dobre ako naši susedia a ďalší partneri nadviazať na politickú angažovanosť aj ekonomicky: novými kontraktmi a novými príležitosťami. Napríklad koľkokrát a ako premenilo Slovensko na príležitosť svoju prítomnosť v krízových regiónoch ako Irak, Afganistan, Cyprus, Bosna alebo celá oblasť západného Balkánu.

Odpovede bývajú skôr vyhýbavé. A nie je to preto, že by slovenská diplomacia nemala aj vynikajúcich predstaviteľov. Určite má, je ich dosť – a mnohých z nich ocenilo a stále oceňuje medzinárodné spoločenstvo dokonca významnými pozíciami.

Často o tom hovorím s ministrom zahraničných vecí, u ktorého vidím, že si to uvedomuje a má záujem to zmeniť. Pripisujem túto našu slabinu tomu, že sme sa zatiaľ nenaučili niektoré veci robiť. Ako využiť to, čo robíme dnes, na príležitosť zajtra. Ako spojiť sily vlády, parlamentu, vládnych agentúr, podnikateľov, mimovládneho sektora – a všeobecné formulácie o záujmoch, a potom konkrétne prípady slovenskej angažovanosti viac a častejšie premeniť aj na ekonomické projekty. Videl som a vidím možnosti prezidenta nielen k tomu nabádať, ale k tomu aj prispievať.

Od júna minulého roku sa však stalo viacero vecí, pri ktorých som si musel položiť otázku, či sa nám v posledných rokoch nestáva pričasto, že sa pri vážnych európskych témach Slovensko dostáva do otvorených sporov s našimi kľúčovými spojencami. A často aj s tými členskými krajinami, ktoré sami označujeme za lídrov Európskej únie a našich strategických partnerov. Čo by samé osebe nebol problém, ak by bolo zároveň jasné, aký zahraničnopolitický a európsky záujem Slovenska tým v tej-ktorej chvíli sledujeme. A predovšetkým: Čo konkrétne chceme v tej-ktorej situácii aj skutočne dosiahnuť, presadiť. Alebo či domáce politické ambície len neprehlušujú skutočný záujem našej krajiny v rámci Európskej únie.
Pred štyrmi rokmi Slovensko zostalo poslednou krajinou, ktorá odmietala solidaritu a najviac komplikovala hľadanie spoločnej európskej dohody v zložitom a zdĺhavom procese záchrany eurozóny. Takto na jeseň pred 4 rokmi sa celá Európa pozerala na Slovensko, kde sa kvôli hlasovaniu o dodatku k zmluve o takzvanom eurovale rozpadla vláda a nasledovali predčasné voľby. Pritom sa ukázalo, že toto rozhodnutie nebolo vnútropoliticky nijako konfliktné. Nakoniec ho podporila presvedčivá väčšina takmer štyroch pätín Národnej rady Slovenskej republiky.

Krátko pred mojím nástupom do funkcie prezidenta došlo k anexii Krymu zo strany Ruskej federácie a vzápätí k ruskej angažovanosti v bojoch na východe Ukrajiny. Slovenská vláda vtedy spolu s našimi partnermi v Európskej únii aj Aliancii zaujala jednoznačnú pozíciu, že Rusko porušilo medzinárodné právo. Slovensko opakovane schválilo spoločné sankcie Európskej únie proti Rusku. Na základe dohody s predsedom vlády a kľúčovými ministrami som takto pred rokom cestoval na samit NATO vo Walese so slovenským príspevkom k posilneniu kolektívnej bezpečnosti.

.

V tomto duchu sme členovia vlády aj prezident vystupovali a rozhodovali za rokovacími stolmi Európskej únie a Aliancie – a pokiaľ ide o mňa, tak za zatvorenými dverami aj pri verejných vystúpeniach rovnako, a plne v súlade so záujmami Slovenska a našimi strategickými dokumentmi.

Slovensko tiež pomohlo Ukrajine v kritickej chvíli a v jej doslova existenčnom probléme – spustením reverzného toku plynu. Môžeme oprávnene povedať, že Slovensko pomohlo Ukrajine odvrátiť jej energetický kolaps a brániť svoju suverenitu. Ale zároveň sme zo Slovenska vysielali signály a niektorými zahraničnopolitickými aktivitami vzbudzovali u našich spojencov a partnerov nepochopenie a otázky, a to zvlášť v kritických mesiacoch, kedy sme nikto v Európe nemohli vedieť, ako a kam sa tento konflikt ešte rozrastie a kde sa zastaví.

Vo všetkých troch prípadoch a najväčších európskych témach posledných rokov – vrátane súčasnej migračnej krízy – išlo a ide o súdržnosť a budúcnosť Európy. Išlo a ide aj o širšie ohrozenia Európy. Na všetky tieto situácie by sa u nás doma dala uplatniť rovnaká otázka: aké konkrétne zahraničnopolitické záujmy tým Slovensko sledovalo? Aké realistické a dosiahnuteľné zahraničnopolitické ciele sme si postavili – a čo konkrétne sme dosiahli? Akých priateľov sme získali, aké zväzky posilnili? Alebo či domáce politické ambície neprehlušili skutočný záujem našej krajiny.

Často u nás počuť argument – na tieto aj iné situácie: Sme členmi Únie a Aliancie, hlasujeme a spolurozhodujeme. Ale bez ohľadu na spoločné rozhodnutia máme právo na vlastný názor a toto právo si nenecháme vziať. A po rozhodnutí si vyhradzujeme právo ponechať si vlastný názor.

S uplatňovaním práva na vlastný názor nikto nebude polemizovať. Som ale presvedčený, že ambíciou Slovenska má byť oveľa viac.

Radosť a potešenie vysloviť vlastný názor – veľakrát aj príkro -,ničím sa nedať obmedzovať a ostro kritizovať každého, kto si to podľa nás zaslúži – túto radosť a potešenie každý človek objaví pomerne mladý. Istý čas mu to aj stačí a patrí to k veku. Nemať inú ambíciu, iba zažívať radosť a potešenie z toho, že názor zaznie verejne a nahlas. Aj mladý človek ale pomerne rýchlo objaví oveľa väčšiu radosť a potešenie – ak sa mu niečo podarí vo svojom okolí aj presadiť, zmeniť.

Slovensko je ešte stále mladý štát. Ale prešlo kus cesty a dospievalo rýchlo – a preto by sme mali mať aj v otázkach zahraničnej politiky oveľa vyššie ambície ako radosť z toho, že povieme svoj iný názor.

.

Vážená Národná rada. Moje vystúpenie som začal konštatovaním o znepokojujúcej nestabilite nášho sveta. Spomenul som viaceré krízy, ktoré skúšajú jednotu Európy a ktoré úplne pochopiteľne povzbudzujú otázky: koľko kríz v takom krátkom čase jednotná Európa ešte ustojí. Polmiliardová Európska únia, ktorá vo svojej rozšírenej podobe a jej súčasných pravidlách existuje tiež iba krátko.

Jednou z najvážnejších a najzrozumiteľnejších priorít slovenskej zahraničnej politiky a životných záujmov Slovenska je zostať v jadre Európskej únie a konštruktívne prispievať k jej budúcemu usporiadaniu. Takto je to zapísané v strategických dokumentoch štátu. Takto to často hovoríme. Na tom panovala zhoda niekoľkých vlád dlhodobo. Na tom je aj absolútna zhoda naprieč politickým spektrom všetkých rozhodujúcich politických síl. Tento záujem Slovenska presadzujem ako prezident v zahraničí aj u nás na Slovensku. A dnes aj v budúcnosti budem apelovať na to, aby sme mali tento záujem na mysli stále, aby sme ho presadzovali, opatrovali a pestovali, a aby sme mu nenadradzovali krátkodobé vnútropolitické ambície.

Preto chcem pri dnešnej príležitosti, aj vo vzťahu k téme môjho vystúpenia povedať dve veci.  Prvú považujem za samozrejmú, pretože ma k nej zaväzuje Ústava. Ako prezident a reprezentant Slovenskej republiky navonok považujem za svoju ústavnú aj osobnú zodpovednosť a povinnosť vystupovať aj dovnútra na strane záväzkov Slovenskej republiky, a ak treba ich aj pripomínať: Slovenská republika uzna’va a dodržiava všeobecné pravidla medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazana, a svoje ďalšie medzinárodneé záväzky. Toto je naša povinnosť, zaväzuje rovnako prezidenta aj všetky orgány verejnej moci.

Druhá vec, ktorú chcem povedať a o ktorej som presvedčený – to je dôležitý záujem Slovenska na tom, aby sa nám podarilo čo najrýchlejšie zmazať nepriaznivý dojem, ktorý sme v doterajšom priebehu migračnej krízy zanechali vo väčšine Európy, teda aj u mnohých našich priateľov. A aby sme sa čo najskôr dostali z osamotenej pozície, v ktorej sme sa teraz ocitli a v ktorej nás takto vníma Európa.

Nemôže byť zahraničnopolitickým záujmom Slovenskej republiky povzbudzovať nepochopenie, ktoré predsa musíme registrovať všetci, ktorí sme dnes v tejto sále. Bez ohľadu na to, či ho považujeme za úplne nespravodlivé, alebo mu chceme a vieme aj porozumieť. Nie je pre Slovensko v skutočnosti ani výhodné, aby sme týmto spôsobom vstupovali do ďalších rokovaní a rozhodovaní, ktoré bude musieť Európa urobiť. Ak máme byť ako Únia efektívni, zostať jednotní a zvládnuť migračnú krízu. A považoval by som tiež za osobitne nešťastné, ak by sme o niekoľko mesiacov predsedali Európskej únii bez všeobecného presvedčenia našich partnerov, že slovenské srdce je na strane spoločnej Európy a náš charakter je k nej dôležitým príspevkom.

Vážená Národná rada. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Onedlho sa skončí vaše funkčné obdobie. Usudzujem, že veľká väčšina z vás sa bude uchádzať o znovuzvolenie v parlamentných voľbách na kandidátkach politických strán. To, akým spôsobom prebehne predvolebná kampaň, bude vašou odpoveďou, či sa stane u nás pravidlom, že vnútropolitické ambície vedia prehlušiť dlhodobé zahraničnopolitické záujmy Slovenska. Tak ako tu sme, myslím, že tomu aj veríme, že ide o najlepšie záujmy občanov. Dajme ľuďom na Slovensku dôvod, aby im nielen rozumeli, aby ich nielen potvrdili, ale aby sa s nimi stotožnili aj rozumom, aj srdcom.

Naša Európa – Európska únia – nie je bankomat. Nie je to jej hlavná myšlienka, ani jej zmysel a prínos. Zdá sa mi ale, že s výnimkou slávnostných príležitostí nevieme u nás v každodennej politickej diskusii povedať o Európskej únii pomaly jediné priaznivé slovo. Slovo Brusel je pomaly v domácej politickej diskusii už iba nadávkou a bruselskej byrokracii sa pripisujú aj rozhodnutia, ktoré v skutočnosti robia predstavitelia vlád členských štátov, vrátane tých našich. Pokúsme sa to utlmiť. Aby sme kvôli vnútropolitickým ambíciám nestrácali podporu verejnosti pre jednotnú Európu. Európska únia nie je problém, ale je riešenie. Aj pre nás, pre Slovensko.

.

Migračná kríza obrátila pozornosť Európy z východu na juh. My by sme však nemali zabúdať na naše ďalšie skutočné záujmy. S nádejou registrujeme, že na východe Ukrajiny prestali umierať ľudia a uplatňuje sa prímerie. Že dohody z Minska stále žijú. Ale neistota z vývoja za našou bezprostrednou hranicou a východnou hranicou Európskej únie zostala. A európsky orientovaný a životaschopný sused nie je iba právom občanov Ukrajiny, ale je aj skutočným slovenským záujmom.

Preto je aj proti slovenským záujmom napríklad projekt Nord Stream 2. Máme v tejto veci úplne rovnaký názor s predsedom vlády a dohodli sme sa, že hľadáme podporu u iných partnerov a členských krajín. Toto je príklad skutočného slovenského záujmu – a som presvedčený, že aj celoeurópskeho záujmu. A bol by som radšej, ak by v týchto dňoch a mesiacoch bolo Slovensko v takej pozícii, aby sme mohli v Európe pôsobiť silnejšie. Aby boli naše obavy a argumenty vnímané ako od krajiny, ktorá dokáže počúvať a porozumieť argumentom obavám tých, o ktorých záujem a podporu sa bude chcieť usilovať.
Vážená Národná rada.

Vnímam to tak, že rozdielne názory medzi vami – tu v parlamente aj medzi rozhodujúcimi politickými stranami – sú v otázkach zahraničnopolitických záujmov Slovenska v skutočnosti nepodstatné. Pretože v základných záujmoch existuje zhoda.
Preto by sme na záujmy našej krajiny nemali zabúdať pri žiadnej príležitosti, ani v mene vnútropolitických ambícii. Spochybňovanie miesta a záujmov Slovenska, kampane za zmenu kurzu Slovenska, ktoré sa objavujú, alebo dokonca politický extrémizmus sa budú cítiť iba viac povzbudené, ak ich cieľom a argumentom budeme priznávať kus pravdy. Alebo keď s nimi budeme taktizovať. A zvlášť dnes, keď do mnohých diskusií, ktoré vedieme – občania aj politici – významne vstupuje faktor informačnej vojny, ktorého objektom a cieľom je aj Slovensko a naši občania.

Chcem vás preto na záver môjho vystúpenia ešte raz požiadať, vážené panie poslankyne a páni poslanci, a prostredníctvom vás aj politické strany: Dajte ľuďom na Slovensku dôvod, aby zahraničnopolitickým a európskym záujmom Slovenska, aj záväzkom a prínosom, ktoré z toho vyplývajú, nielen rozumeli. Aby ich v parlamentných voľbách nielen potvrdili. Ale aby sa s nimi stotožnili. Aby im dôverovali. Aj rozumom, aj srdcom.

Ďakujem vám.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.


.
.

.

Blogy

Michal Dunaj

Milan Šupa

Michal Durila

Marián Tkáč

Ivan Štubňa

Marek Brna

.
.

Premiér naložil progresívcom: Od Putina by ste dostali vyrážku!

Progresívci sa na výbore pokúsili „ugrilovať” predsedu vlády. Vyšlo im to?

23. 10. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

.

Poľský minister zahraničných vecí Sikorski vyslovil nádej, že Ukrajinci zničia Družbu

Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski vyjadril nádej, že veliteľ bezpilotných systémov Robert „Magyar“ Brovdi vyradí z prevádzky ropovod „Družba“,…

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Gedra reaguje na článok mainstreamového plátku: „Peniaze z EÚ a opravy po 50 rokoch!“

Pred pár dňami spustil mainstreamový portál Aktuality.sk poplach článkom, v ktorom obvinil šéfa Úradu vlády Juraja Gedru z toho, že…

22. 10. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Szijjártó v CNN prehovoril o stretnutí Trumpa s Putinom v Budapešti. Moderátora musel napomenúť

Maďarský minister zahraničných vecí vystúpil v americkej televízii CNN a opravil moderátora, keď sa ho opýtal na zrušené stretnutie Trumpa a Putina v…

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

Zelenskyj podporil Trumpov návrh rokovať s Ruskom na základe súčasnej línie frontu

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj podporil návrh svojho amerického náprotivka Donalda Trumpa, aby sa súčasná línia frontu stala základom pre rokovania…

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Za Milanovej vytvorili databázu občanov a firiem s prepojením na „ruské kruhy”. Ministerstvo za to teraz dostalo pokutu

Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky neprávoplatne rozhodol, že Ministerstvo kultúry SR musí zaplatiť pokutu vo výške 10 000…

22. 10. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Zelenskyj podpísal so Švédskom dohodu o zámere Ukrajiny kúpiť až 150 stíhačiek, ktoré Kyjev predtým chcel získať zadarmo

Zelenskyj podpísal so Švédskom dohodu o zámere Ukrajiny kúpiť až 150 stíhačiek Gripen, ktoré Kyjev predtým chcel získať zadarmo

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

22. 10. 2025 | Aktualizované 22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 8 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Aktualizované 22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 8 min. čítania | 0 komentárov

Katarína Roth Neveďalová: Rozdiel medzi Smerom a PSkom je v skutočných riešeniach

Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová v televíznej diskusii s poslancom z Progresívneho Slovenska poukázala na to, že rozdiel medzi stranou Smer…

22. 10. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
.

Európska komisia vyzýva, aby nedošlo k eskalácii napätia s Čínou v súvislosti so vzácnymi zeminami

V napätom kontexte pre európske spoločnosti uskutočnil európsky komisár pre obchod Maroš Šefčovič v utorok telefonický rozhovor so svojím čínskym…

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

Zápletka okolo stretnutia Trump a Putin – Bude alebo nebude? Orbán v tom má jasno

Podrobnejšie vyhlásenie Donalda Trumpa o tom, že rozhodnutie ohľadom stretnutia s Putinom bude známa o pár dní

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Riaditeľka Louvru sa po krádeži šperkov podrobí výsluchu. Prokuratúra odhalila zlyhania

Francúzska prokuratúra si po krádeži šperkov z Louvru posvietila na riaditeľku prestížneho parížskeho múzea. Šéfka bezpečnostnej služby múzea zároveň čelí…

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

„Da Vinciho kód“ ohromil svet. Dan Brown teraz vydáva svoju doteraz najambicióznejšiu knihu. Dej sa odohráva u našich susedov

 Dan Brown boduje po celom svete so svojou novou knihou. Knihu si môžete zakúpiť na tomto odkaze: Posledné tajomstvo

22. 10. 2025 | Kultúra | PR článok | 5 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Kultúra | PR článok | 5 min. čítania | 0 komentárov
.

Pýcha a pád Emmanuela Macrona: Od európskeho lídra k čiernej ovci Bruselu

Emmanuel Macron kedysi prejavil zámer viesť Európsku úniu sťaby Napoleon  a ako prvý vyslal vojská na Ukrajinu. Teraz sa však…

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

Vyšetrovanie plánovaného prevratu: nové informácie

Úrad boja proti organizovanej kriminalite koná v jednej veci, ktorá sa týka tzv. prevratu, teda podozrenia na rozvrat ústavného zriadenia.…

22. 10. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Opoziční poslanci chcú odvolať ministra Migaľa

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila do parlamentu návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Samuelovi Migaľovi, poverenému…

22. 10. 2025 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov

Fico: V Bruseli podporí 19. balík sankcií voči Rusku, chce však závery o cenách energií, emisiách a automobilovom priemysle

Na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady v Bruseli bude Slovensko pravdepodobne hlasovať za 19. balík sankcií voči Rusku. Informoval o tom…

22. 10. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

.

Smeráci reagujú na video Uhríka a Heredoša: „Chalani z Republiky sa netrafili, veríme, že nie úmyselne“

Pred pár dňami prišili politici z hnutia Republika, Miroslav Heredoš a europoslanec Milan Uhrík,  s tvrdením, že za tzv. emisné povolenky pre domácnosti…

22. 10. 2025 | Z domova | PR článok | 5 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Z domova | PR článok | 5 min. čítania | 0 komentárov

Prorodinná revolúcia z Varšavy. Poľsko ako civilizačná odpoveď na demografický úpadok Európy

Európa starne a vymiera. Západ hľadá riešenie v migrácii, Poľsko vo vlastných deťoch. Kým Varšava stavia prorodinnú politiku na obranu…

22. 10. 2025 | Komentáre | 10 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Komentáre | 10 min. čítania | 0 komentárov

Ako štatisticky znížiť kriminalitu? Schovať drobné krádeže za paragraf

Policajná prezidentka Maškarová odmieta nárast kriminality, naopak potvrdzuje v rámci Slovenska jej pokles. Tisíce primátorov a starostov z rôznych kútov…

22. 10. 2025 | Komentáre | 6 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Komentáre | 6 min. čítania | 0 komentárov

Výkriky Zelenského zatiahli Európu do stavu bezmocnosti. Európa stráca dych a akcieschopnosť

Myslím, že dnes už aj ‘demokrati’ a ‘slušní’ z parlamentnej opozície musia vidieť, kto chce mier a kto krviprelievanie –…

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

AfD láme svoje vlastné rekordy

Najsilnejšia nemecká opozičná strana AfD naďalej rastie na popularite a podľa nového prieskumu láme svoje vlastné rekordy. Vládnuca CDU si zatiaľ…

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

VW sa ocitá v ďalšej kríze. Pripravuje zastavenie výroby populárnych modelov

Nemecký automobilový výrobca Volkswagen pripravuje zastavenie výroby populárnych modelov. Čo je príčinou a o aké modely pôjde?

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Prečo je stará ostreľovacia puška Dragunov na fronte užitočnejšia ako nové

Rusko, 22. októbra 2025 - V Rusku sa prudko zvýšila výroba ostreľovacích pušiek, ktorých základný model sa prvýkrát objavil pred…

22. 10. 2025 | 0 komentárov

Umelá inteligencia požiera zdroje

Kvôli rozvoju umelej inteligencie sú celé mestá bez svetla a vody. Globálne preteky o prvenstvo v oblasti umelej inteligencie viedli…

22. 10. 2025 | Komentáre | 6 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Komentáre | 6 min. čítania | 0 komentárov

.

Trump a Putin riskujú všetko ale riziko za to stojí

Rusko, 22. októbra 2025 - „Kým sa summit Putina a Trumpa neuskutoční, treba očakávať vlnu únikov informácií, falošných správ a…

22. 10. 2025 | 0 komentárov

Progresívci od teba očakávajú, že zomrieš…

Progresívci majú samozrejme aj recept na to, že mladí ľudia v západných krajinách stále častejšie nie sú spôsobilí na vojenskú…

22. 10. 2025 | 0 komentárov

Praha od roku 2026 zakáže zdieľané elektrické kolobežky

Praha zakáže zdieľané elektrické kolobežky v budúcom roku, čím sa stane najnovším európskym mestom, ktoré zakročí proti tomuto turisticky obľúbenému…

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Taliansko chce podľa príkladu z Maďarska zakázať výučbu o LGBTQ+ na školách

Podľa denníka The Washington Post vláda talianskej premiérky Giorgie Meloniovej predložila nový návrh zákona, ktorý by obmedzil výučbu tém týkajúcich…

22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Armáda USA zaútočila v Tichom oceáne pri pobreží Južnej Ameriky na podozrivé plavidlo údajne prevážajúce drogy. Hegseth informoval, že pri útoku zomreli „dvaja narkoteroristi“.

20:11

Ukrajinská bezpečnostná služba predstavila vylepšený námorný dron „Sea Baby“. Tvrdí, že teraz môže operovať kdekoľvek v Čiernom mori, niesť ťažšie zbrane a na zacielenie používa umelú inteligenciu.

20:10

OSN uviedla, že 12 medzinárodných pracovníkov OSN, ktorých zadržiavali húsíovia, odletelo v stredu z hlavného mesta Saná.

20:09

Cena ropnej zmesi Brent s dodávkou v decembri dosiahla do 17.52 h SELČ 62,94 USD za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 1,62 USD (2,63 %). Cena ropy WTI, rovnako s decembrovým kontraktom, dosiahla 58,89 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje rast o 1,65 USD (2,88 %).

19:48

.

Používateľ TikToku zdieľa kópiu Pottery Barn, za zlomok ceny

Ak ste ako my, hľadáte drahé produkty ako Pottery Barn za ceny ako v sekáči. Našťastie pre nás je TikTok…

22. 10. 2025 | 0 komentárov

„Woke Garbage“: Pentagon kritizuje nový seriál Netflixu o homosexuálnom mariňákovi

Nový seriál s LGBT tematikou s názvom „Boots“ sa na streamovacej platforme umiestnil na špičke. Pentagon sa postavil proti novému…

22. 10. 2025 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov

NASA ako snímku dňa zverejnila fotografiu kométy Lemmon nad Vysokými Tatrami

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír publikoval v stredu ako prestížnu astronomickú snímku dňa fotografiu, ktorá vznikla na Slovensku…

22. 10. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 10. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Uvedomia si Poliaci že dali Rusku právo na odvetné útoky na území Európy?

Varšava, 22. októbra 2025 - Minulý piatok vybuchla vo Varšave bomba. A odpálil ju okresný sudca Dariusz Lubowski, ktorý odmietol…

22. 10. 2025 | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Nechoďte do Budapešti, plánuje sa atentát, varuje Putina bývalý ruský špión

Vladimira Putina varoval plukovník ruskej zahraničnej spravodajskej služby Andrej Bezrukov pred udajným „plánovaným britským atentátom“, ak by pricestoval do Maďarska…

21. 10. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
21. 10. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Pripime si na toto ležadlo navrhnuté na podávanie vína

No, podarilo sa nám to. Dosiahli sme vrchol ľudskej vynaliezavosti. Na to si pripime. Môžeme to všetko zabaliť, pretože Matt…

22. 10. 2025 | 0 komentárov

Pochodom, vchod! Hlina poškodil dobré meno Slovenska

Podľa poslanca SaS sme ohrozením pre Európu. Keby som to nepočul, tak neuverím. Podľa Alojza Hlinu sme ohrozením pre Európu!…

21. 10. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
21. 10. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

Michal Dunaj

Milan Šupa

Michal Durila

Marián Tkáč

Ivan Štubňa

Marek Brna

.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov