Príhovor prezidenta Kisku v Národnej rade na tému pozície Slovenska v Európe

Bratislava 7. októbra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)
Vážený pán predseda Národnej rady, Vážené panie poslankyne a páni poslanci, Vážení členovia vlády, Dámy a páni.

Niekoľko posledných mesiacov a týždňov sa energia slovenskej domácej aj zahraničnej politiky sústredila na zápas proti prerozdeleniu utečencov, ktorí prišli do Európy v obrovských počtoch. U nás doma bola táto politická energia venovaná predovšetkým posilňovaniu a potvrdzovaniu vnútropolitickej jednoty proti takzvaným povinným kvótam.

Na snímke prezident SR Andrej Kiska počas vystúpenia v Národnej rade SR
Na snímke prezident SR Andrej Kiska počas vystúpenia v Národnej rade SR

V rokovaniach s našimi európskymi partnermi to bolo úsilie takéto rozhodnutie neprijímať, prípadne ho zablokovať. Pred niekoľkými dňami sa Slovensko napokon ocitlo v absolútnej menšine európskych štátov – a pri rozhodovaní o tejto otázke neuspelo.

Požiadal som o vystúpenie pred vami, vážené panie poslankyne a páni poslanci, pretože považujem za svoju povinnosť pri tejto príležitosti hovoriť o tom, čo má pre našu krajinu aj podstatne širší rozmer.

Za posledné štvrťstoročie od pádu železnej opony zažila Európa aj globálny svet niekoľko vážnych kríz. Ale vo svojej zložitosti a neistote je svet v tomto čase znepokojujúco nestabilnejší ako počas života väčšiny z nás. A preto chcem povedať, že podľa môjho názoru v takomto svete je pre dnešné Slovensko životne dôležité nielen členstvo v Európskej únii a Aliancii. Ale je životným záujmom Slovenska mať skutočných priateľov a spojencov, ktorí nám môžu dôverovať tak, ako chceme dôverovať my im.

Chcem dnes v tejto veci osloviť vás, parlament Slovenskej republiky, a prostredníctvom vás aj politické strany, ktoré reprezentujete a ktoré sa budú zakrátko uchádzať o hlasy občanov vo voľbách.

O našej budúcnosti – o lepšom alebo horšom živote ľudí na Slovensku, ako aj o našej dlhodobej národnej bezpečnosti – sa totiž rozhoduje najskôr tu, u nás doma, na Slovensku.

Nie sú a nebudú to iba písané medzinárodné zmluvy, ktoré robia naozaj dobrých priateľov a spoľahlivých spojencov a ktorých dodržiavanie by sme mali považovať za samozrejmosť.

Som presvedčený, že to, čo stojí aj nad všetkými zmluvnými vzťahmi, nad všetkými formálnymi záväzkami, nad zapísanými a podpísanými garanciami… – to je schopnosť porozumieť vážnosti chvíle. Kedy nejde o momentálnu prestíž ani o nejakú jednotlivosť.

Kedy ide o silu a svedectvo spolupatričnosti, o silu a svedectvo dôvery – počas kríz, alebo pri zložitých rozhodnutiach.

Už viackrát som povedal svoj názor, že v diskusii o migračnej kríze, ktorú u nás na Slovensku vedieme už niekoľko mesiacov, ide aj o srdce a charakter Slovenska. Predovšetkým o to išlo a stále ide – veď inak Slovensko v tejto kríze doteraz nebolo bezprostredne ani vážne skúšané takým spôsobom ako niektoré iné európske krajiny, vrátane našich susedov Maďarska a Rakúska, alebo nášho najdôležitejšieho ekonomického partnera Nemecka.

Viackrát som tiež povedal, že podľa môjho názoru Slovensko má kapacitu pomôcť. Že prijatie niekoľko sto alebo aj tisíc ľudí utekajúcich pred vojnou a násilím by bolo v silách Slovenska.

Myslím, že by to bolo aj prijateľné pre väčšinu našich občanov, ak by sme im takéto rozhodnutie pokojne, presne a spoločne vysvetľovali. Nešlo by o žiadne ohrozenie Slovenska, ani by to nemalo nijaký vplyv na lepší alebo horší život ľudí na Slovensku.

Pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou a násilím u nás ponúkli mnohé združenia aj jednotlivci, kresťanské aj iné organizácie. Iniciatívne, spontánne a veľakrát bez publicity. Vo verejnej diskusii sa ale od počiatku stretli aj krajné názory a vzájomné obviňovanie. Inštinkt ľudskosti bol obviňovaný z naivity, a z opačnej strany často aj normálny prirodzený ľudský strach našich občanov z neznámeho dostával nálepku xenofóbie a extrémizmu.

Dovoľte mi ale povedať, že zvlášť v politickej diskusii podľa mňa zaznieval až príliš silno taký tón, ktorý tento strach zo všetkých migrantov povzbudzoval. Od bezprostrednej bezpečnostnej hrozby, ktorú by vraj predstavovalo prijatie niekoľko sto alebo tisíc ľudí utekajúcich pred vojnou. Až po necitlivosť a podsúvanie názoru, akoby takmer všetci migranti boli ekonomickí špekulanti a do Európy prichádzajú len kvôli pohodlnejšiemu životu. Niekedy sa mi tiež zdalo, že debatu o našom srdci a našom vlastnom príspevku nahradilo poučovanie iných štátov a celej Európy, kde zlyhali a čo by mali teraz robiť. A aj rozumné názory, že prekryl celkový prevládajúci dojem – pred našou domácou aj európskou verejnosťou -, že ľudí utekajúcich pred vojnou a násilím Slovensko jednoducho nechce.

Považujem za dôležité hovoriť aj o dôvodoch, prečo podľa môjho názoru slovenská pozícia prehrala súboj proti mechanizmu prerozdelenia 120-tisíc ľudí z Talianska a Grécka, ktorí do Európy utiekli pred vojnou a prenasledovaním. Prečo sme si, podľa môjho názoru, zle zapli prvý gombík v tejto migračnej kríze, ktorá pred celú Európsku úniu nadlho postaví ešte veľa nových otázok, aké sme si doteraz nemuseli klásť, a rozhodnutí, ktoré sme doteraz nepotrebovali robiť.

Nielen u nás na Slovensku, ale ani nikto v Európe nikdy nenazýval mechanizmus takzvaných kvót riešením migračnej krízy. O tom spor nikdy nebol. V situácii, kedy do Európy v posledných mesiacoch prišli státisíce ľudí a nikto neočakáva rýchlu zmenu tohto trendu, si nikto nemohol myslieť a netvrdil, že prerozdelenie najskôr 40-tisíc a teraz 120-tisíc ľudí predstavuje riešenie.

Myslím si, že slovenská zahraničná politika prehrala súboj o takzvané povinné kvóty v Európe preto, lebo dostatočne nezvážila dve podstatné veci.

Iste si pamätáte, že som tu pred vami v júni vo svoje Správe o stave republiky označil tento administratívny prerozdeľovací mechanizmus za nešťastný nápad. A prihováral som sa za to, aby Slovensko ponúklo pomoc dobrovoľne a iniciatívne, v súlade s možnosťami a kapacitami, ktoré u nás máme.

Za nešťastné a neprimerané som považoval už samotné slovo „kvóty“, ktoré sa zaužívalo. Veď nehovoríme o tovaroch na pultoch potravín, ani o pesničkách v rádiu. Hovoríme predsa o živých ľuďoch. O mužoch, ženách, deťoch, ktorí k nám do Európy utiekli a utekajú pred smrťou, násilím, prenasledovaním. Možno sa nám na Slovensku zdalo, že výraz „povinné kvóty“ akoby úplne odľudštil nešťastie konkrétnych ľudských bytostí. Lenže vo väčšine Európy nie.

Aj tam – vo väčšine Európy – si jej obyvatelia a politickí lídri uvedomujú, že v tejto ľudskej vlne sú aj migranti ekonomickí. A že ich nie je málo. Že ich všetkých nedokážeme ani nechceme prijať. Že ich musíme dokázať registrovať a tých, ktorí nespĺňajú dôvody na udelenie azylu, vracať do ich domovských bezpečných krajín.

Napriek tomu vo väčšine Európy ani úradnícky výraz kvóty neprekryl jeho ľudský a humanitárny rozmer v tomto konkrétnom prípade. Vo väčšine Európy si jej obyvatelia aj politickí lídri stále myslia, že máme a musíme pomôcť ľuďom, ktorí do Európy utekajú pred vojnou a násilím a ktorí tu už sú. Že takú povinnosť máme – a že na to máme aj možnosti. Pre väčšinu Európy aj jej politických lídrov zostal za nepekným výrazom „kvóty“ – človek. A pod číslami kvót zostali – živé ľudské bytosti.

Myslím, že tento ľudský humanitárny rozmer, túto emóciu sme jednoducho podcenili. A keď Slovensko v júli oznámilo – ešte na dobrovoľnej báze – prijatie 100 ľudí z celkového počtu 40-tisíc, stratili sme sympatie vo väčšine Európy a stratili sme porozumenie a pochopenie aj pre každý rozumný argument. Slovensko sa stalo objektom uťahovania a zosmiešňovania európskych a svetových médií. Akoby sa zo slovenskej pozície vytratil človek – a hodnota ľudskej bytosti. Bez ohľadu na pôvod, národnosť, vierovyznanie, vek alebo sociálne postavenie človeka.

Podľa môjho názoru – podľa môjho presvedčenia – musí mať aj dnes a kedykoľvek politika aj tento humanistický rozmer. Pokiaľ sa politika zúži len na pojem záujmy, od toho je už len kúsok k egoizmu, a na tomto princípe jednotná Európa nemá budúcnosť. Hovorí sa tiež, že menšie štáty – a často to počuť aj u nás a v tomto našom regióne strednej Európy -, že by sme sa mali správať predovšetkým rozumne, aby sme si ochránili naše záujmy. To je určite pravda. Ale rozumne v skutočnosti znamená, že musíme vedieť prejaviť srdce a charakter v situáciách krízových.

Druhým dôvodom, prečo podľa môjho názoru naša európska politika a slovenská pozícia prehrala boj proti prerozdeleniu 120-tisíc utečencov, bolo nepochopenie druhého – rovnako vážneho – významu takzvaných kvót. A tým je solidarita medzi našimi európskymi štátmi navzájom, vo chvíli asi najvážnejšej krízy pravidiel od vzniku Európskej únie.

Je nám azda jasné, že žiadna európska krajina ani jej lídri si nemysleli a nemyslia, že by problémy najviac zasiahnutých krajín spasilo prerozdelenie niekoľko tisíc ľudí, ktorí by pripadli štátom odmietajúcim mechanizmus prerozdelenia. Alebo že by práve príspevok našich krajín, vrátane Slovenska, nejakým podstatným spôsobom uľahčil situáciu krajinám, kam prichádzajú desaťtisíce alebo státisíce ľudí.

Rovnako pripúšťam, že nielen Európska komisia, ale aj väčšina európskych lídrov si uvedomovali, že sme sa Európa ako celok pridlho len prizerali tomu, čo sa deje. Že sa Európa niekoľko mesiacov ako celok viac-menej len prizerala začiatku vážnej migračnej vlny. A že dnes, kedy si už rozmer toho všetkého azda všetci v Európe uvedomujeme – keď si uvedomujeme rozmer ťažkých rozhodnutí, na ktorých sa budeme musieť dohodnúť – že Európa ako celok potrebovala vyslať signál. Teda nie iba ako konkrétnu pomoc krajinám, ktoré ju potrebujú, ale aj voči sebe navzájom. Isteže nie ako riešenie migračnej krízy. Ale ako signál, že chceme a vieme konať solidárne, spoločne. Európske štáty voči sebe navzájom, aj ako signál všetkým občanom naprieč Európskou úniou.

Domnievam sa, že toto bol dôvod, pre ktorý aj predstavitelia väčšiny štátov odmietajúcich takzvané dočasné kvóty – a ešte pred ich schvaľovaním – oznámili pripravenosť prijať dokonca väčší počet ľudí, než predpokladaný počet v takzvaných kvótach. Pretože si uvedomovali, že žiadna finančná alebo iná ponuka nemôže v danej chvíli rovnocenne nahradiť toto gesto.

Domnievam sa, že preto predstavitelia viacerých krajín kritizujúcich a odmietajúcich takzvané dočasné kvóty hneď bezprostredne po ich schválení Radou ministrov Európskej únie oznámili, že budú rozhodnutie rešpektovať. Pretože chcú dodržiavať európske právo a uvedomujú si, že nesúhlas časti verejnosti, alebo aj osobné vnútropolitické ťažkosti lídrov sú v skutočnosti nepodstatné – že sú nepodstatné oproti vážnym rozhodnutiam a oproti veciam, aké pred Európou ešte sú v čase najbližších týždňov a mesiacov. A pretože sa na nich chcú podieľať s váhou, rešpektom a úctou – ako krajiny a ich predstavitelia, ktorí sú si vedomí zmluvných záväzkov, aj vážnosti situácie pre budúcnosť a jednotu celej Európy, v tomto pre nás Európanov vážnom období.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Keď som nastupoval do úradu prezidenta, vychádzal som z toho, že naše najdôležitejšie medzinárodné zmluvy a záväzky – a v širšom zmysle aj naša zahraničná a európska politika – sú principiálne ustálenou a pevne ukotvenou oblasťou všeobecne rešpektovaného demokratického štátu, akým je Slovensko. Vychádzal som z toho, že zahraničná politika má rovnaký cieľ ako domáca – zaistiť na Slovensku lepšie podmienky na život dnes a dobrú perspektívu zajtra. Predovšetkým prosperitu pre ľudí a bezpečnosť. Vychádzal som z toho, že Slovensko dodržiava pravidlá a má silných priateľov a verných spojencov. Že sme štátom, ktorý sa teší konsenzuálnej zahraničnej politike naprieč relevantným politickým spektrom. Jednoducho povedané, že v tejto oblasti nastupujem do 1. triedy dobre rozbehnutého vlaku.

Opakovanú tézu v mojich podkladoch od našich diplomatov na rokovania s predstaviteľmi iných krajín, že naše vzťahy sú „bezproblémové a nie sú v nich žiadne otvorené otázky“, som nepovažoval za frázu. Rád som venoval pozornosť aj konkrétnym možnostiam, ktoré by vzťahy Slovenska posilnili a priniesli by úžitok našim občanom. Po nástupe do úradu – a pri každej takejto príležitosti – som ľuďom, ktorí plnia úlohy zahraničnej politiky, kládol otázky o jasných, vyargumentovaných a realistických cieľoch, aké chceme a vieme dosiahnuť. Voči jednotlivým krajinám, aj voči regiónom alebo zoskupeniam, ktorých sme členmi alebo partnermi. Nie vždy som dostával a dostávam odpovede, ktoré by všeobecne formulované strategické záujmy Slovenska rozmenili na drobné, na konkrétne dosiahnuteľné ciele.

Kládol som tiež otázky, ako sme dokázali posilniť naše záujmy v tých regiónoch a štátoch, v prospech ktorých sa Slovensko viac než inde angažovalo a angažuje. Alebo kde urobili kus roboty a Slovensku dobré meno slovenskí experti. Či dokážeme rovnako dobre ako naši susedia a ďalší partneri nadviazať na politickú angažovanosť aj ekonomicky: novými kontraktmi a novými príležitosťami. Napríklad koľkokrát a ako premenilo Slovensko na príležitosť svoju prítomnosť v krízových regiónoch ako Irak, Afganistan, Cyprus, Bosna alebo celá oblasť západného Balkánu.

Odpovede bývajú skôr vyhýbavé. A nie je to preto, že by slovenská diplomacia nemala aj vynikajúcich predstaviteľov. Určite má, je ich dosť – a mnohých z nich ocenilo a stále oceňuje medzinárodné spoločenstvo dokonca významnými pozíciami.

Často o tom hovorím s ministrom zahraničných vecí, u ktorého vidím, že si to uvedomuje a má záujem to zmeniť. Pripisujem túto našu slabinu tomu, že sme sa zatiaľ nenaučili niektoré veci robiť. Ako využiť to, čo robíme dnes, na príležitosť zajtra. Ako spojiť sily vlády, parlamentu, vládnych agentúr, podnikateľov, mimovládneho sektora – a všeobecné formulácie o záujmoch, a potom konkrétne prípady slovenskej angažovanosti viac a častejšie premeniť aj na ekonomické projekty. Videl som a vidím možnosti prezidenta nielen k tomu nabádať, ale k tomu aj prispievať.

Od júna minulého roku sa však stalo viacero vecí, pri ktorých som si musel položiť otázku, či sa nám v posledných rokoch nestáva pričasto, že sa pri vážnych európskych témach Slovensko dostáva do otvorených sporov s našimi kľúčovými spojencami. A často aj s tými členskými krajinami, ktoré sami označujeme za lídrov Európskej únie a našich strategických partnerov. Čo by samé osebe nebol problém, ak by bolo zároveň jasné, aký zahraničnopolitický a európsky záujem Slovenska tým v tej-ktorej chvíli sledujeme. A predovšetkým: Čo konkrétne chceme v tej-ktorej situácii aj skutočne dosiahnuť, presadiť. Alebo či domáce politické ambície len neprehlušujú skutočný záujem našej krajiny v rámci Európskej únie.
Pred štyrmi rokmi Slovensko zostalo poslednou krajinou, ktorá odmietala solidaritu a najviac komplikovala hľadanie spoločnej európskej dohody v zložitom a zdĺhavom procese záchrany eurozóny. Takto na jeseň pred 4 rokmi sa celá Európa pozerala na Slovensko, kde sa kvôli hlasovaniu o dodatku k zmluve o takzvanom eurovale rozpadla vláda a nasledovali predčasné voľby. Pritom sa ukázalo, že toto rozhodnutie nebolo vnútropoliticky nijako konfliktné. Nakoniec ho podporila presvedčivá väčšina takmer štyroch pätín Národnej rady Slovenskej republiky.

Krátko pred mojím nástupom do funkcie prezidenta došlo k anexii Krymu zo strany Ruskej federácie a vzápätí k ruskej angažovanosti v bojoch na východe Ukrajiny. Slovenská vláda vtedy spolu s našimi partnermi v Európskej únii aj Aliancii zaujala jednoznačnú pozíciu, že Rusko porušilo medzinárodné právo. Slovensko opakovane schválilo spoločné sankcie Európskej únie proti Rusku. Na základe dohody s predsedom vlády a kľúčovými ministrami som takto pred rokom cestoval na samit NATO vo Walese so slovenským príspevkom k posilneniu kolektívnej bezpečnosti.

V tomto duchu sme členovia vlády aj prezident vystupovali a rozhodovali za rokovacími stolmi Európskej únie a Aliancie – a pokiaľ ide o mňa, tak za zatvorenými dverami aj pri verejných vystúpeniach rovnako, a plne v súlade so záujmami Slovenska a našimi strategickými dokumentmi.

Slovensko tiež pomohlo Ukrajine v kritickej chvíli a v jej doslova existenčnom probléme – spustením reverzného toku plynu. Môžeme oprávnene povedať, že Slovensko pomohlo Ukrajine odvrátiť jej energetický kolaps a brániť svoju suverenitu. Ale zároveň sme zo Slovenska vysielali signály a niektorými zahraničnopolitickými aktivitami vzbudzovali u našich spojencov a partnerov nepochopenie a otázky, a to zvlášť v kritických mesiacoch, kedy sme nikto v Európe nemohli vedieť, ako a kam sa tento konflikt ešte rozrastie a kde sa zastaví.

Vo všetkých troch prípadoch a najväčších európskych témach posledných rokov – vrátane súčasnej migračnej krízy – išlo a ide o súdržnosť a budúcnosť Európy. Išlo a ide aj o širšie ohrozenia Európy. Na všetky tieto situácie by sa u nás doma dala uplatniť rovnaká otázka: aké konkrétne zahraničnopolitické záujmy tým Slovensko sledovalo? Aké realistické a dosiahnuteľné zahraničnopolitické ciele sme si postavili – a čo konkrétne sme dosiahli? Akých priateľov sme získali, aké zväzky posilnili? Alebo či domáce politické ambície neprehlušili skutočný záujem našej krajiny.

Často u nás počuť argument – na tieto aj iné situácie: Sme členmi Únie a Aliancie, hlasujeme a spolurozhodujeme. Ale bez ohľadu na spoločné rozhodnutia máme právo na vlastný názor a toto právo si nenecháme vziať. A po rozhodnutí si vyhradzujeme právo ponechať si vlastný názor.

S uplatňovaním práva na vlastný názor nikto nebude polemizovať. Som ale presvedčený, že ambíciou Slovenska má byť oveľa viac.

Radosť a potešenie vysloviť vlastný názor – veľakrát aj príkro -,ničím sa nedať obmedzovať a ostro kritizovať každého, kto si to podľa nás zaslúži – túto radosť a potešenie každý človek objaví pomerne mladý. Istý čas mu to aj stačí a patrí to k veku. Nemať inú ambíciu, iba zažívať radosť a potešenie z toho, že názor zaznie verejne a nahlas. Aj mladý človek ale pomerne rýchlo objaví oveľa väčšiu radosť a potešenie – ak sa mu niečo podarí vo svojom okolí aj presadiť, zmeniť.

Slovensko je ešte stále mladý štát. Ale prešlo kus cesty a dospievalo rýchlo – a preto by sme mali mať aj v otázkach zahraničnej politiky oveľa vyššie ambície ako radosť z toho, že povieme svoj iný názor.

Vážená Národná rada. Moje vystúpenie som začal konštatovaním o znepokojujúcej nestabilite nášho sveta. Spomenul som viaceré krízy, ktoré skúšajú jednotu Európy a ktoré úplne pochopiteľne povzbudzujú otázky: koľko kríz v takom krátkom čase jednotná Európa ešte ustojí. Polmiliardová Európska únia, ktorá vo svojej rozšírenej podobe a jej súčasných pravidlách existuje tiež iba krátko.

Jednou z najvážnejších a najzrozumiteľnejších priorít slovenskej zahraničnej politiky a životných záujmov Slovenska je zostať v jadre Európskej únie a konštruktívne prispievať k jej budúcemu usporiadaniu. Takto je to zapísané v strategických dokumentoch štátu. Takto to často hovoríme. Na tom panovala zhoda niekoľkých vlád dlhodobo. Na tom je aj absolútna zhoda naprieč politickým spektrom všetkých rozhodujúcich politických síl. Tento záujem Slovenska presadzujem ako prezident v zahraničí aj u nás na Slovensku. A dnes aj v budúcnosti budem apelovať na to, aby sme mali tento záujem na mysli stále, aby sme ho presadzovali, opatrovali a pestovali, a aby sme mu nenadradzovali krátkodobé vnútropolitické ambície.

Preto chcem pri dnešnej príležitosti, aj vo vzťahu k téme môjho vystúpenia povedať dve veci.  Prvú považujem za samozrejmú, pretože ma k nej zaväzuje Ústava. Ako prezident a reprezentant Slovenskej republiky navonok považujem za svoju ústavnú aj osobnú zodpovednosť a povinnosť vystupovať aj dovnútra na strane záväzkov Slovenskej republiky, a ak treba ich aj pripomínať: Slovenská republika uzna’va a dodržiava všeobecné pravidla medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazana, a svoje ďalšie medzinárodneé záväzky. Toto je naša povinnosť, zaväzuje rovnako prezidenta aj všetky orgány verejnej moci.

Druhá vec, ktorú chcem povedať a o ktorej som presvedčený – to je dôležitý záujem Slovenska na tom, aby sa nám podarilo čo najrýchlejšie zmazať nepriaznivý dojem, ktorý sme v doterajšom priebehu migračnej krízy zanechali vo väčšine Európy, teda aj u mnohých našich priateľov. A aby sme sa čo najskôr dostali z osamotenej pozície, v ktorej sme sa teraz ocitli a v ktorej nás takto vníma Európa.

Nemôže byť zahraničnopolitickým záujmom Slovenskej republiky povzbudzovať nepochopenie, ktoré predsa musíme registrovať všetci, ktorí sme dnes v tejto sále. Bez ohľadu na to, či ho považujeme za úplne nespravodlivé, alebo mu chceme a vieme aj porozumieť. Nie je pre Slovensko v skutočnosti ani výhodné, aby sme týmto spôsobom vstupovali do ďalších rokovaní a rozhodovaní, ktoré bude musieť Európa urobiť. Ak máme byť ako Únia efektívni, zostať jednotní a zvládnuť migračnú krízu. A považoval by som tiež za osobitne nešťastné, ak by sme o niekoľko mesiacov predsedali Európskej únii bez všeobecného presvedčenia našich partnerov, že slovenské srdce je na strane spoločnej Európy a náš charakter je k nej dôležitým príspevkom.

Vážená Národná rada. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Onedlho sa skončí vaše funkčné obdobie. Usudzujem, že veľká väčšina z vás sa bude uchádzať o znovuzvolenie v parlamentných voľbách na kandidátkach politických strán. To, akým spôsobom prebehne predvolebná kampaň, bude vašou odpoveďou, či sa stane u nás pravidlom, že vnútropolitické ambície vedia prehlušiť dlhodobé zahraničnopolitické záujmy Slovenska. Tak ako tu sme, myslím, že tomu aj veríme, že ide o najlepšie záujmy občanov. Dajme ľuďom na Slovensku dôvod, aby im nielen rozumeli, aby ich nielen potvrdili, ale aby sa s nimi stotožnili aj rozumom, aj srdcom.

Naša Európa – Európska únia – nie je bankomat. Nie je to jej hlavná myšlienka, ani jej zmysel a prínos. Zdá sa mi ale, že s výnimkou slávnostných príležitostí nevieme u nás v každodennej politickej diskusii povedať o Európskej únii pomaly jediné priaznivé slovo. Slovo Brusel je pomaly v domácej politickej diskusii už iba nadávkou a bruselskej byrokracii sa pripisujú aj rozhodnutia, ktoré v skutočnosti robia predstavitelia vlád členských štátov, vrátane tých našich. Pokúsme sa to utlmiť. Aby sme kvôli vnútropolitickým ambíciám nestrácali podporu verejnosti pre jednotnú Európu. Európska únia nie je problém, ale je riešenie. Aj pre nás, pre Slovensko.

Migračná kríza obrátila pozornosť Európy z východu na juh. My by sme však nemali zabúdať na naše ďalšie skutočné záujmy. S nádejou registrujeme, že na východe Ukrajiny prestali umierať ľudia a uplatňuje sa prímerie. Že dohody z Minska stále žijú. Ale neistota z vývoja za našou bezprostrednou hranicou a východnou hranicou Európskej únie zostala. A európsky orientovaný a životaschopný sused nie je iba právom občanov Ukrajiny, ale je aj skutočným slovenským záujmom.

Preto je aj proti slovenským záujmom napríklad projekt Nord Stream 2. Máme v tejto veci úplne rovnaký názor s predsedom vlády a dohodli sme sa, že hľadáme podporu u iných partnerov a členských krajín. Toto je príklad skutočného slovenského záujmu – a som presvedčený, že aj celoeurópskeho záujmu. A bol by som radšej, ak by v týchto dňoch a mesiacoch bolo Slovensko v takej pozícii, aby sme mohli v Európe pôsobiť silnejšie. Aby boli naše obavy a argumenty vnímané ako od krajiny, ktorá dokáže počúvať a porozumieť argumentom obavám tých, o ktorých záujem a podporu sa bude chcieť usilovať.
Vážená Národná rada.

Vnímam to tak, že rozdielne názory medzi vami – tu v parlamente aj medzi rozhodujúcimi politickými stranami – sú v otázkach zahraničnopolitických záujmov Slovenska v skutočnosti nepodstatné. Pretože v základných záujmoch existuje zhoda.
Preto by sme na záujmy našej krajiny nemali zabúdať pri žiadnej príležitosti, ani v mene vnútropolitických ambícii. Spochybňovanie miesta a záujmov Slovenska, kampane za zmenu kurzu Slovenska, ktoré sa objavujú, alebo dokonca politický extrémizmus sa budú cítiť iba viac povzbudené, ak ich cieľom a argumentom budeme priznávať kus pravdy. Alebo keď s nimi budeme taktizovať. A zvlášť dnes, keď do mnohých diskusií, ktoré vedieme – občania aj politici – významne vstupuje faktor informačnej vojny, ktorého objektom a cieľom je aj Slovensko a naši občania.

Chcem vás preto na záver môjho vystúpenia ešte raz požiadať, vážené panie poslankyne a páni poslanci, a prostredníctvom vás aj politické strany: Dajte ľuďom na Slovensku dôvod, aby zahraničnopolitickým a európskym záujmom Slovenska, aj záväzkom a prínosom, ktoré z toho vyplývajú, nielen rozumeli. Aby ich v parlamentných voľbách nielen potvrdili. Ale aby sa s nimi stotožnili. Aby im dôverovali. Aj rozumom, aj srdcom.

Ďakujem vám.

Pošlite nám tip

Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

icon NAJČÍTANEJŠIE

iconNAJNOVŠIE

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

icon FOTO DŇA

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Vybrali sme

Krčméry: Viem si predstaviť, že by boli seniori zaočkovaní do Veľkej noci

0 icon

Bratislava 17. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)   Slovensko potrebuje v boji proti pandémii pokračovať v prísnom lockdowne. Ďalej by sa malo komunitne testovať v ohniskách. Tretím úspechom na zvládnutie pandémie je vakcinácia. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol dátový analytik z občianskej platformy Dáta bez pátosu…

Rakúsko predlžuje a sprísňuje lockdown

0 icon

Viedeň 17. januára 2021 (SITA/HSP/Foto:SITA/AP-Ronald Zak)   Rakúsko predlžuje platnosť lockdownu do 7. februára, keďže úrady krajiny sa obávajú možného vplyvu infekčnejších variantov koronavírusu. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v nedeľu povedal, že pravidlá spoločenského odstupu sa sprísnia a ľudia budú mať povinnosť udržiavať odstup dva metre namiesto doterajšieho jedného metra.…

Prvá hodnotiaca komisia by mohla byť funkčná po druhom rokovaní rady

0 icon

Bratislava 17. januára 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)   Doplnené hodnotiace komisie by mali pomôcť najmä pri hodnotení sudcov, ktorí by mali prejsť na Najvyšší súd SR (NS SR). Pre agentúru SITA to potvrdil predseda Súdnej rady SR Ján Mazák. Rada v piatok 15. januára na svojom prvom tohoročnom zasadnutí sfunkčnila druhú…

Pellegrini pripúšťa referendovú kampaň pri testovaní, Kolíková namieta: Bude to hrubé podkopávanie!

0 icon

Bratislava 17. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:SITA-Jana Birošová)   Ak vláda spraví celoplošné testovanie na nový koronavírus naraz na celom Slovensku počas jedného víkendu, expremiér Peter Pellegrini (Hlas-SD) a jeho strana zrejme budú počas toho zbierať podpisy na referendum za predčasné voľby. Hovorí, že ak vláda spraví testovanie takýmto spôsobom, majú právo…

Do septembra chce Británia zaočkovať celú dospelú populáciu

0 icon

Londýn 17. januára 2021 (SITA/HSP/Foto:SITA/AP-Nicholas Kamm)   Britská vláda plánuje poskytnúť prvú dávku vakcíny proti ochoreniu COVID-19 všetkým dospelým obyvateľom krajiny do septembra. Minister zahraničných vecí Dominic Raab v nedeľu povedal, že vláda stále otvára nové vakcinačné centrá a onedlho začne skúšobne na niektorých miestach poskytovať očkovanie 24 hodín denne…

Klimatickú aktivistku Grétu Thunbergovú vyobrazili na novej poštovej známke vo Švédsku

0 icon

Švédsko 17. januára 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)   Vo Švédsku vydali známku zobrazujúcu Grétu Thunbergovú. Ilustrácia na známke zobrazuje osemnásťročnú aktivistku ako stojí na útese v žltom pršiplášti, so zapleteným vrkočom vanúcim vo vetre Známka je súčasťou série piatich známok s tématikou „Valuable Nature" - Hodnotná príroda". Podľa agentúry Associated Press…

Bude aj „nepovinne povinné“ očkovanie? Von der Leyenová hovorí, že očkovací preukaz je „zo zdravotného hľadiska potrebný“

0 icon

Brusel 17. januára 2021 (HSP/Foto:SITA/AP-Francisco Seco)   Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok 14. januára privítala iniciatívu gréckej vlády, ktorá by umožnila očkovaným osobám slobodne cestovať. Tak isto požaduje, aby boli očkovacie preukazy vo všetkých krajinách Európskej únie vzájomne uznávané "Je to zo zdravotného hľadiska potrebné, aby…

Kolíková pripustila možné rozloženie plošného testovania na viac dní

0 icon

Bratislava 17. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)   Celoplošné testovanie Slovenska na nový koronavírus by sa mohlo "rozložiť v priestore a čase" tak, aby ľudia neboli nútení ho absolvovať v jeden či dva dni. Rovnako by sa mohli vyňať z povinnosti testovania napríklad ľudia nad 65 rokov, deti alebo tí, ktorí…

Z poslancov hnutia OĽANO sa prednostne očkovať nebude nikto

0 icon

Bratislava 17. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)   Z poslancov Národnej rady (NR) SR za hnutie OĽANO sa prednostne nebude očkovať nikto. TASR o tom informovalo tlačové oddelenie OĽANO "Ponuku predsedu NR SR Borisa Kollára na očkovanie organizované NR SR nevyužijú ani poslanci z klubu OĽANO nad 65 rokov či poslanci…

Krajčí po rokovaní vlády: Chceme skríningovo otestovať obyvateľov, rokovanie pokračuje v nedeľu. Pomáhať majú aj vojaci

0 icon

Bratislava 16. januára 2021 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:TASR - Jakub Kotian)   Štát chce skríningovo pretestovať obyvateľstvo Slovenska. Po sobotňajšom rokovaní vlády to povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Testovaním by sa podľa ministra znížil počet infekčných osôb o 50 percent a od pondelka 8. februára by mohol začať platiť COVID automat.…

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Boris Mesár

Slovenské mamičky ,dokedy necháte Matovičovu fašistickú chuntu ,aby terorizovala a poškodzovala Vaše deti ( aj Vás) ?

0icon

Masky poškodzujú fyzické a duševné zdravie detí Nie sú k dispozícii žiadne spoľahlivé údaje, ktoré by poukazovali na výhody používania masiek na prevenciu chorôb prenášaných vzduchom, skôr naopak. Existuje však dostatočný dôvodov domnievať sa, že poškodenie zdravia  nosením masiek , najmä u starších ľudí, osôb trpiacich kardiovaskulárnymi chorobami a c

Štefan Paulov

My nič, my muzikanti

0icon

  My nič, my muzikanti.   Dostali sme odpoveď z Úradu pre dohľad na náš podnet, ktorý si môžete prečítať: https://blog.hlavnespravy.sk/24817/podnet-na-presetrenie-opakovaneho-porusenia-zakonov-medicinskych-postupov-a-zasad-

Robo Bačinský

Boli ste účastníkom celoplošného testovania? Ste pravidelne testovaný? Máte nárok na finančnú odmenu. Výšku Vám určí znalec.

0icon

Už sa teším na to kvílenie médiami ohlúpnutých ovečiek, na to škrípanie zubami zástancov domnelej pandémie, na zaťaté päste záchrancov tých ,,najohrozenejších“ a na vytreštené oči všetkých, ktorí rozprávku o nutnosti testovania a samozrejme celosvetového očkovania spapali nie len s navijákom, ale aj s rybárom.

Peter Košík

DILETANT NAĎ ZNOVU „ZAHVIEZDIL“

0icon

Keď som 30.septembra 2020 zverejnil BLOG o Naďovej „ARMÁDE SPÁSY“ aktívnych záloh, ani som netušil, že za necelé štyri mesiace príde na moje slová. Potemkinovský projekt tohto diletanta, ktorý armáde rozumie „ako koza petržlenu“ veľmi rýchlo skolaboval, keď sa mu prihlásilo ani nie 60 ľudí!!! Trochu primálo prívržencov OLAJNO na celú…

Peter Štrba

Jordan Peterson: Psychologická významnosť biblických príbehov – 13. prednáška

0icon

Prinášam trinástu časť zo seriálu prednášok, v ktorej kanadský profesor Jordan Peterson vykladá Bibliu moderným jazykom psychológie. Aký je obsah tejto prednášky? Na začiatku Peterson rozoberá fakt, že postavy v biblických príbehoch sa nedajú považovať iba za dobré alebo iba za zlé a platí to hlavne na bratov Ezaua a…

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

TopDesať

Huba požierajúca žiarenie v Černobyle zachráni budúcich astronautov

0 icon

Magnetické pole našej planéty nám neumožňuje nájsť iba sever, je to tiež neoceniteľný štít pred kozmickým žiarením. Túto ochranu nemožno považovať za samozrejmosť a existuje veľa obáv z toho, ako môžeme poskytnúť rovnakú ochranu astronautom pri budúcich misiách v hlbokom vesmíre. Potenciálna odpoveď pochádza zo zvláštneho zdroja: huba. Na huby sa v…

Konštantín a kríž, ktorý mu ukázal cestu 1. časť

0 icon

Slovné spojenie „uvidieť svetlo“ ako synonymum prestúpenia na inú vieru má dvoch slávnych pôvodcov: svätého Pavla a rímskeho cisára Konštantína, ktorý žil v rokoch 274 až 337 po Kristovi. Práve druhému menovanému znamenie na nebi v podobe kríža ukázalo cestu, po ktorej sa má vydať, aby porazil svojho soka Marca Aurelia Maxentia. Keď…

Migréna? Tieto potraviny s ňou zatočia!

0 icon

Migréna je ako neželaný hosť, ktorý sa vopred neohlásil a ťažko sa ho zbaviť. Ak často trpíš bolesťami hlavy, vieš, aké ťažké môže byť žiť s týmto problémom normálny život. Iste, môžeš si vziať tabletky alebo cvičiť, aby si sa pokúsili obmedziť svoju bolesť, ale tieto prostriedky sú dočasné, čo znamená, že…

Najnapínavejšie vesmírne misie roku 2021: Mesiac, Mars aj vesmírny ďalekohľad

0 icon

Pokiaľ ide o skúmanie vesmíru ľudstvom, 2021 vyzerá, že to bude vzrušujúci rok s mnohými začiatkami, trpko-sladkým koncom a jeho súčasťou budú aj niektoré misie, pri ktorých budeme zatínať zuby. Po mnohých a mnohých oneskoreniach (začiatkom misie sa plánoval na rok 2007), by tento rok mohol byť skutočne rokom, kedy bude konečne…

2021 bude rokom neuveriteľných astronomických udalostí, ktoré to sú?

0 icon

Ak hľadáš koníček, ktorému sa budeš venovať, zatiaľ čo budeš čakať na očkovanie alebo koniec pandémie, pohľad na vesmír nie je zlou voľbou. V roku 2021 sa udeje mnoho vzrušujúcich astronomických udalostí! Väčšina z nasledujúcich astronomických udalostí bude viditeľná po celom svete bez potreby akéhokoľvek špeciálneho vybavenia, aj keď v prípade niektorých určite…

Vo svete IT

Nielen Galaxy S21, ale aj ďalšie modely smartfónov od Samsungu budú dodávané bez nabíjacieho adaptéra

0 icon

Zatiaľ čo po predstavení nových iPhone 12 zariadení ešte v októbri minulého roka, sa mnoho technologických gigantov, vrátane Xiaomi, či Samsungu, spoločnosti vysmievali a odsudzovali, že nové smartfóny sú dodávane bez nabíjacieho adaptéra, tak dnes sa karta obracia. Výrobcovia smartfónov postupne odstraňujú nabíjací adaptér z balení nových zariadení. V minulosti sme mohli vidieť…

Z YouTubu sa môže čoskoro stať nákupná platforma. Spoločnosť začala testovať novú funkciu

0 icon

YouTube platforma, ktorá je aktuálne najväčším video serverom na svete, by mohla v budúcnosti ponúknuť novú službu, ktorá by ju čiastočne premenila na nákupnú platformu. Spoločnosť totiž začala aktívne testovať novú funkciu, ktorá umožňuje pomocou videí realizovať nákupy. Spoločnosť na svojom blogu oznámila, že začala s testovaním novej možnosti nakupovania. „Testujeme…

„Súkromie je cool“ hovorí zakladateľ DuckDuckGo. Služba dosiahla nový historický míľnik v dennom počte vyhľadávaní

0 icon

V posledných mesiacoch, až rokoch, čoraz viac je pre používateľov internetu ochrana ich súkromia dôležitejšou. Aktuálne najväčšími „žrútmi“ dát a informácií sú Google, či Facebook. Obe spoločnosti zbierajú mnoho dát, o ktorých možno ani nevieme, že produkujeme. Je to spôsobené hlavne tým, že ich služby sú natoľko populárne, že odchod ku…

Xiaomi uvoľnilo zoznam 27 smartfónov, pre ktoré plánuje uvoľniť nadstavbu MIUI 12.5

0 icon

Xiaomi ešte koncom decembra 2020 predstavila nielen smartfón Mi 11, ale aj nadstavbu MIUI 12.5, ktorá priniesla mnoho noviniek a vylepšení. Pôvodne malo ísť o malú aktualizáciu, ale vskutku pôjde o významný update. MIUI 12.5 nadstavba dorazí na tieto modely zariadení Najnovšie spoločnosť zverejnila prostredníctvom sociálnej siete Weibo zoznam 27…

Lenovo LivePods LP40 – bezdrôtové slúchadlá s výdržou až 12 hodín s cenovkou, z ktorej ti padne sánka

0 icon

Pokukávaš po nových bezdrôtových slúchadlách, ktoré by naplnili tvoje očakávania vo všetkých smeroch, no zároveň za ne nechceš „vysoliť“ nehorázne peniaze? V tom prípade by si určite nemal prehliadnuť akciu na slúchadlá Lenovo LivePods LP40, ktoré ponúkajú naozaj špičkové technické špecifikácie, no zároveň stoja naozaj až nehorázne málo peňazí. Na…

Armádny Magazín

V predvečer inaugurácie sa Biely dom a Kapitol z bašty slobody a demokracie menia na vojenský bunker

0 icon

USA, 17. január 2021 (AM) - Pripravení na uvedenie do služby! Počet vojakov v okolí vládneho cent

Ďalšie informácie o výstroji „Sotnik“

0 icon

Rusko, 17. január 2021 (AM) - Ruský výstroj vojaka budúcnosti „Sotník“ (Stotník) dosiahne vďaka použitým špeciálnym materiálom nízku hmotnosť a dokáže sa prispôsobovať figúre vojaka. Zároveň sa stane najochraňujúcejšou zo všetkých doposiaľ existujúcich nepriest

Iránske revolučné gardy demonštrovali svoju raketovú silu. Video

0 icon

Irán, 17. január 2021 (AM) - Ako sa dalo čakať IRGC vystrelili aj balistické rakety Emad, Qadr a Sejjil počas 2. fázy cvičenia „Veľký prorok-15“. Rakety boli vystrelené na niekoľko námorných cieľov nachádzajúcich sa vo vzdialenosti 1800 km v Indickom oceáne, aby simulovali zameranie na nosnú skupinu lodí americké

Roman Michelko: Nákup 3D radarov alebo názorové premety ministra obrany Jaroslava Naďa

0 icon

[caption id="attachment_30343" align="alignnone" width="640"] Minister obrany Naď: Ja normálnych ľudí nevidím demonštro

Tvrdé boje na hraniciach Turecka - Rusi posilňujú svoju prítomnosť. Video

0 icon

Sýria, 16. január 2021 (AM)  - Lietadlá ruských vzdušných síl prenášajú svoje jednotky do zóny tvrdých bojov na hraniciach Sýrie s Tureckom. Rusko oficiálne oznámilo rozmiestnenie spoločných rusko-sýrskych postov v oblasti Ain Isa, po prvýkrát to bolo zverejnené 28. decembra 2020.  

Svetlo sveta

MÚDROSŤ

0 icon

Naši starí otcovia hovorili: Kto dobre rechnuje, dobre gazduje. A neplatí to len na peniaze, ale predovšetkým na čas. Koľko času vieme premárniť pred televíznou obrazovkou? Čítaním rôznych klebiet v novinách alebo na sociálnych sieťach? A potom cítime, že nás to nejako neuspokojuje a nenapĺňa. Podobnú skúsenosť mal i vojak…

Prečo sa sviatosti Krstu a Prvého svätého prijímania udeľujú väčšinou v apríli a v máji?

0 icon

V rannom kresťanstve sa udeľovali sviatosti Krstu, Prvého svätého prijímania a Birmovania spolu v jeden deň a to za prítomnosti biskupa. Dôvodom bolo, že kresťanmi sa väčšinou stávali dospelí ľudia, ktorí konvertovali buď z judaizmu alebo z rôznych pohanských náboženstiev a k tomuto poznaniu konverzie prišli v pokročilejšom veku. Cirkev sa ich preto snažila v Cirkvi prijať plnými sviatosťami a do…

Dnes bude Slovensku opäť udelené požehnanie relikviou Kristovej krvi z paluby lietadla – VÝZVA K PRIPOJENIU SA V MODLITBE

0 icon

V nedeľu Krstu Krista Pána 10. januára 2021 v popoľudňajších hodinách sa opäť uskutoční let lietadla, na ktorého palube sa bude nachádzať generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek, ktorý Slovensku udelí požehnanie s relikviou Kristovej krvi, ktorá je uchovávaná v Bazilike sv. Benedikta opáta v Hronskom Beňadiku.  Zverejňujeme jeho slová výzvy,…

Najväčší pápeži v dejinách SV. LEV VEĽKÝ

0 icon

(*asi 400, Toskánsko – † 10. november 461, Rím) Jeho ústami hovoril apoštol Peter.             Pápežsky úrad sa po smrti  Sixta III. (†18. augusta 440)  nachádzal v úplnej inej situácii než v predchádzajúcich storočiach: už nereprezentoval navonok kresťanské spoločenstvá roztrúsene v anonymite po území hlavného mesta Rímskej ríše.  Časy veľkých perzekúcií,  ktoré…

PATRÓNI LEKÁROV – SVÄTÍ KOZMA A DAMIÁN

0 icon

SVÄTÍ KOZMA A DAMIÁN. Boli bratia a dvojičky. Vyštudovali lekárstvo. Zo svojho povolania si neurobili výnosný biznis. Neprofitovali na cudzom nešťastí. Liečili všetkých a nezištne – bezplatne. Mnohí, keď videli ich príklad, stali sa kresťanmi. Pohanskí kňazi ich obžalovali, že robia čary, a tak zvádzajú ľudí, aby sa klaňali kresťanskému…

icon FOTO DŇA

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali