Narodil sa v Novom Sade. Žil v Kulpine, malej časti Báčskeho Petrovca. Má ekonomické-manažérske vzdelanie, riadil prístav v Novom Sade až do roku 2021.

V roku 2021 sa stal generálnym konzulom Srbskej republiky vo Vukovare, v Chorvátsku. Zodpovedal za prehlbovanie bilaterálnych vzťahov, podporu krajanov a zasadzovanie sa za kultúrnu spoluprácu a výmenu.

Misia na Slovensku

Od februára 2024 je veľvyslancom Srbskej republiky v Slovenskej republike. Je vôbec prvým veľvyslancom, pochádzajúcim z prevažne slovenského prostredia v Srbsku. Čo vytvára predpoklad na prehĺbenie vzájomných vzťahov. Zaujímalo ma, čo ho priviedlo zmeniť povolanie, prejsť z riadenia ekonomických vzťahov do diplomatických služieb.

Pochádza z oblasti, kde žije početná slovenská menšina. Hľadal som odpoveď na otázky aké problémy rieši slovenská národnostná menšina vo Vojvodine a ako vie vo veci pomôcť Slovensko? O slovenskú ako o každú národnostnú menšinu je dobre postarané po kultúrnej stránke. Ale aj čo sa týka možnosti vzdelávať sa v materinskom jazyku. Politické zastúpenie má na komunálnej aj krajinskej úrovni. Na celoštátnej úrovni zastúpenie nemá.

Občania Srbska hľadajú svoje uplatnenie aj na pracovnom trhu Slovenska. Srbov, ktorí sú viac ako len z nášho kultúrneho rámca u nás vidíme „radšej“ ako pracovníkov z úplne nekompatibilných kultúr. Chcel som vedieť, čo by mohlo pomôcť, aby bolo uplatnenie Srbov na slovenskom pracovnom trhu lepšie. Najviac by pomohli jazykové kurzy. Naše jazyky pochádzajú z jednej rodiny slovanských jazykov, takže by málo úsilia prinieslo významnú pridanú hodnotu.

Na jednom z ostatných stretnutí na Slovensku s Matejom Mindárom, odborným asistentom Katedry politických vied Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka spolu diskutovali možnosti prehĺbenia akademickej spolupráce a kultúrnej výmeny pre lepšie porozumenie a posilnenie priateľských väzieb medzi Srbskom a Slovenskom. V čom tieto možnosti vidí jeho excelencia? Rád by prehĺbil spoluprácu s univerzitou, pomohol zorganizovať výmenné pobyty študentov.

Nedávno sa stretol s G. Murínom, predsedom Klubu priateľov srbskej kultúry, ktorý združuje veľký počet renomovaných Slovákov zo všetkých spoločenských sfér. Diskutovali spolu možné spoločné projekty v nasledujúcom období, ktoré by posilnili mediálnu prítomnosť Veľvyslanectva Srbska a propagáciu srbskej kultúry na Slovensku. O aké projekty ide? Jeho excelencia využila príležitosť na vyjadrenie verejnej vďaky Gustávovi Murínovi za to, čo pre propagáciu srbskej kultúry na Slovensku robí. Plánujú spolu realizovať dni srbskej kuchyne a srbského filmu.

Pamätám si, že v čase železnej opony bolo najťažšie sa dostať práve do Juhoslávie. Juhoslávia bola najmenej zošnurovaná komunistickým režimom. V Juhoslávii bolo povolené súkromné podnikanie. Juhoslovanský socializmus možno prirovnať k socializmu s ľudskou tvárou, ktorú prezentoval Alexander Dubček na Slovensku. Zaujímalo ma, či to vidí rovnako. Ako zažíval socialistickú Juhosláviu? Aké sú nálady medzi obyvateľstvom dnes? Netúžia Srbi po starej dobrej Juhoslávii? My sme mali hory, Juhoslávia more. Oni k nám chodili lyžovať a my na dovolenku k moru.

Dnes by Srbi radi vstúpili do EÚ. Len keď sa ten proces naťahuje, už to trvá 10 rokov, pričom okolité štáty, ktoré kedysi tvorili Srbsko ako Chorvátsko, či Slovinsko v únii sú, tak nadšenie ľudí za vstup do únie upadá. Pred 10 rokmi chcelo do únie vstúpiť 80% obyvateľov Srbska, dnes je to 50 na 50.

Kosovo, Srebrenica

Pre Srbsko je dôležitý postoj Slovenska k otázke Kosova. Náš principiálny postoj vychádzajúci z požiadavky na dodržiavanie medzinárodného práva je kritický aj pre SR, nakoľko len jeho dodržiavanie nám vie ako malému štátu zaručiť existenciu. Zároveň má Srbsko ambíciu stať sa členom EÚ. Aj Kosovo má ambíciu stať sa jej členom. Na Srbsko je od odtrhnutia Kosova, oblasti, kde sa rodilo Srbské kráľovstvo, vyvíjaný tlak na uznanie jeho samostatnosti. Ako sa to dá dosiahnuť: členstvo v EÚ a súčasne si zachovať suverénny postoj v otázke samostatnosti Kosova? Jeho excelencia vyjadrila vo svojom mene ako aj v mene prezidenta Aleksandra Vučiča vďačnosť Slovenskej republike, najmä súčasnej vláde za jej principiálny postoj v otázke Kosova. Vláda Róberta Fica je pre Srbsko zárukou, že sa tento meniť nebude. A že Slovensko Kosovo ako samostatný štát neuzná. Srbsko má záujem vstúpiť do EÚ, ale už nie je ochotné vzdávať sa ďalších a ďalších území. Medzinárodné spoločenstvo sa nečinne prizerá ako sú z Kosova vysídľovaní srbskí obyvatelia. Ďalší početné skupiny boli vysídlené v minulom roku.

Počas stretnutia so štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Marekom Eštokom ako aj veľvyslancom Slovenska v Srbsku Michalom Pavúkom, nastolila jeho excelencia otázku možného prijatia rezolúcie o Srebrenici, ktorá by mohla mať negatívne dôsledky na vzťahy medzi národmi v regióne západného Balkánu. Pán veľvyslanec vyjadril nádej, že Srbsko bude mať podporu pri zachovaní stability a mieru na Balkáne. Slovensko sa na pôde OSN v otázke uznania genocídy moslimov Srbmi zdržalo. Ako sa na to, čo sa udialo v Srebrenici pozerá on a ako vníma postoj medzinárodného spoločenstva k týmto udalostiam? Aký postoj je na prospech zachovania stability Balkánu? Dôležité je nerobiť jednostranné kroky a merať rovnakým metrom všetkým. V Srebrenici bol spáchaný hnusný zločin, ktorý aj Srbský parlament odsúdil. Ale čin ktorý predchádzal vraždeniu moslimov v Srebrenici, pri ktorom bolo v Bratunci zavraždených 2 000 Srbov, nikto nerieši. A nikoho nezaujíma, že to, čo sa následne stalo v Srebrenici bolo revanšom za predošlý zločin. Zločiny v tom čase páchali nielen Srbi.

Srbi dodnes nechápu, že tí istí spojenci, ktorí s nimi bojovali v 1. aj v 2. svetovej vojne ich v 90. rokoch bombardovali. V 2. svetovej vojne za každého zraneného nemeckého vojaka bolo zabitých 50 náhodne vybraných Srbov. Za zabitého nemeckého vojaka 100. Ani zločiny v Jasenovaci v Chorvátsku nikto nepripomína. Ustašovcami tam bolo zavraždených 600-700 tisíc Srbov.

Vojna na Ukrajine

Srbsko sa nepridalo ku kolektívnemu západu ohľadom sankcií voči Rusku. Dáva západ Srbsku pocítiť tento postoj? Srbsko má svoje vlastné osem ročné skúsenosti so sankciami. A nič dobré mu to vtedy neprinieslo. Na zachovanie integrity Ukrajiny sa pozerá rovnako ako na integritu Srbska, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj Kosovo. A preto útok Ruska na Ukrajinu odsúdilo.

Srbi sú hrdý národ. Aj pritlačený sankciami našiel spôsob ako im so cťou čeliť. Srbom sa jediným na balkáne podarilo zachovať si neutralitu tak voči NATO aj Rusku.

Srbsko má z 90. rokov traumatickú skúsenosť s NATO a tento zásah ovplyvňuje medzinárodné vzťahy Srbska dodnes. Dnes na Ukrajine bojuje v zástupnej vojne NATO s Ruskom. Srbsko sankcie nepodporuje, ale na druhej strane komerčnou cestou sa na Ukrajinu od začiatku ŠVO vyviezlo muníciu a zbrane prostredníctvom tretích strán v hodnote cca 800 miliónov EUR. Prezident Aleksandar Vučič považuje vývoz munície za príležitosť pre srbský obranný priemysel a oživenie hospodárstva. Obdobný postoj má aj slovenský kabinet. Na jednej strane podporuje všetky iniciatívy, ktoré by mohli viesť na Ukrajine k mieru, na druhej strane komerčné príležitosti nijako neobmedzuje. Zaujímalo ma, čo si myslí o tom, že kým sa bude dať na tejto vojne zarábať, tak neskončí. A otázka mieru je len zbožným prianím aktivistov.

Na mierovom samite vo Švajčiarsku, kde chýbalo Rusko záverečné komuniké nepodpísala okrem iného Južná Afrika. Pre Južnú Afriku bola nepochopiteľná prítomnosť Izraela na konferencii, nakoľko čelí Izrael obvineniu z páchania vojnových zločinov v Gaze pred medzinárodným súdom. Práve Južná Afrika obvinila Izrael z genocídy. Ako sa pozerá na aplikáciu dvojitých metrov medzinárodným spoločenstvom pri uplatňovaní medzinárodného práva? Práve Srbsko s tým má bohaté skúsenosti.

Po samite vo Švajčiarsku sa konalo v Bratislave medzinárodné sympózium pod záštitou podpredsedu NR SR Ľuboša Blahu „Bratislava – hlavné mesto mieru“, kde hľadali jeho účastníci zo Slovenska, Česka, Ruska, Srbska, Nemecka, Veľkej Británie, Azerbajdžanu a Arménska možnosti dosiahnutia mieru nielen na Ukrajine, ale v celom euroázijskom priestore. Podľa účastníkov konferencie sa o Prahe hovorilo, že „Zlatá Praha“ a o Bratislave „Mesto mieru“. Účastníci vyslovili ambíciu toto privilégium Bratislave vrátiť. Chceli by dostať za jeden rokovací stôl v Bratislave Trumpa a Putina. Ako vníma tieto snahy? Jeho excelencia túto iniciatívu víta a vníma, že Bratislava je tým správnym miestom, kde by sa to mohlo podariť.

Nelegálna migrácia

Aj Srbsko zasiahla vlna nelegálnej migrácie. Srbsko sa nestalo hrádzou. Od pozvania Angely Merkelovej v roku 2015 funguje rovnako ako Slovensko ako tranzitná krajina. Na rozdiel od Slovenska má Srbsko šengenskú hranicu s EÚ na severe s Maďarskom, ktoré už v roku 2015 prejavilo snahu svoju časť šengenskej hranice chrániť. Ako tento krok vnímalo Srbsko? Aký to malo na Srbsko dopad? Situácia Srbska je komplikovaná v tom, že k nim do krajiny, ktorá nie je krajinou EÚ prúdia vlny migrantov z krajín, ktoré v EÚ sú: Bulharsko, Grécko. A keď Maďari postavili plot, začali sa nelegálni migranti sústreďovať v Srbsku, pričom hľadali ďalšie možnosti ako sa dostať ďalej na západ.

Migračný pakt EÚ nelegálnej migrácii nebráni, ale pomáha jej dôsledky aplikáciou povinnej solidarity rozdeliť aj na tých, čo o ňu nijako nestáli. Aká je situácia s nelegálnou migráciou v Srbsku dnes? Aký je postoj Srbska k týmto snahám elít EÚ „regulovať“ nelegálnu migráciu? Jeho excelencia ocenila spoluprácu so Slovenskom, Maďarskom pri ochrane hraníc, ktorými nelegálni migranti vstupujú na územie Srbska z Grécka, či Bulharska. Vďaka pomoci aj slovenských policajtov sú toky nelegálnej migrácie, ktoré postupujú Európou, redšie.

Láska k futbalu

Aleksandar Nakić je milovník futbalu. Na Eure skončilo v skupine Srbsko a v osemfinále aj Slovensko. Aj keď ešte minútu pred koncom nastaveného času senzačne do štvrťfinále postupovalo.

Balkán vychováva špičkových futbalistov, ktorý dnes hrajú v najprestížnejších kluboch. Na národnej úrovni je Srbsko už nejaký čas v závese Chorvátska, napriek tomu, že Chorváti tento rok neoslnili. Čím to je? A čo by mohlo aj srbskému aj slovenskému futbalu prinavrátiť niekdajšiu slávu? Pán veľvyslanec pogratuloval Slovensku, ocenil výkon slovenského mužstva na Euro 2024, že chlapci na ihrisku odovzdali zo seba všetko, že hrali srdcom a bojovali o každú loptu. Ich vyradenie v osemfinále pripísal len väčšiemu šťastiu, ktoré mali Angličania v závere zápasu.

Chcel by počas svojho pôsobenia na Slovensku pomôcť zlepšiť vzťahy medzi slovenským a srbským futbalovým zväzom. Má dobré kontakty aj na slovenskej klubovej úrovni aj v Srbsku.

Na záver rozhovoru som sa opýtal na nejaké praktické rady pre dovolenkárov. Srbsko je obľúbené pre Slovákov ako prejazdová krajina na ceste do Grécka. Srbské diaľnice odporúča aj Google. Čo čaká na slovenských turistov na srbských hraniciach, či cestách?

Na Srbsko Maďarskej hranici sú hlavné hraničné priechody, ale aj menšie, pomocné. Avšak tie sú otvorené len do 22 hodiny. Takže v prípade, že nezvládnu nápor turistov, skolabujú hlavné priechody je možné využiť tieto malé priechody. Srbsko má vybudovanú diaľničnú sieť nielen do Grécka, ale aj do Bulharska.

Srbsko po tragických udalostiach v 90. rokoch stratilo prístup k moru, čo je v lete obľúbená destinácia na oddych aj pre Slovákov. Keby dali Slováci prednosť inej dovolenke ako pobytu na morskej pláži, čo by im odporučil v Srbsku? Ktoré sú obľúbené turistické lokality a prečo? Pre milovníkov veľkých miest so svojim nočným životom, kultúrou, múzeami odporúča Belehrad, hlavné mesto Srbska, ale aj Nový Sad. Stojí za to navštíviť aj Kovačicu s jej národnostnou menšinou známou insitným umením, ktoré sa podarilo Srbsku zapísať aj do zoznamu kultúrnych dedičstiev UNESCO.

Prečítajte si tiež

• Vučič: “Vidíme temný koniec všetkého”
• Vučič dal pokyn pripraviť sa na vojnu
• Niečo sa chystá? Vučič hovoril o “ťažkých správach”