Ako uviedol pre SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis, ceny ropy tlačili nadol naďalej obavy z previsu ponuky pri pokračovaní zvyšovania ťažby združením OPEC+. „Najnovší report Medzinárodnej energetickej agentúry tieto očakávania potvrdil a predpokladá v nasledujúcich kvartáloch výrazný prebytok komodity na trhu,“ dodal Pánis.

Mínusom pre ropu bolo podľa neho opätovne zvýšené čínsko- americké obchodné napätie, ktoré bolo len mierne tlmené výrokmi amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že okolo Číny bude všetko fajn. Išlo o snahu upokojiť nervózne trhy po tom, ako sa vyhrážal uvalením dodatočných 100-percentných ciel na dovozy tejto krajiny. „Peking však následne prilial olej do ohňa, keď uvalil sankcie na americké pobočky juhokórejského staviteľa lodí Hanhwa Ocean. Trump sa potom vyhrážal ukončením nákupov rastlinných olejov z Číny, keď mu prekážalo, že prestala nakupovať americkú sóju,“ dodal Pánis.

Ropa bola podľa neho v defenzíve aj pre deeskaláciu geopolitickej nervozity, po tom ako začalo platiť prímerie v pásme Gazy, čo znižovalo blízkovýchodnú rizikovú prémiu. V samotnom závere týždňa sa dostala ropa pod tlak po správach o konštruktívnom telefonickom rozhovore medzi americkým prezidentom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimírom Putinom a najmä ich dohode na stretnutí v Budapešti v blízkom čase.

„Hlavná téma rokovaní na ňom by mala byť Ukrajina, čo medzi trhovými hráčmi vyvolalo očakávania o možnom skorom ukončení vojny u nášho východného suseda. Trhoví hráči špekulujú, že by to mohlo znamenať aj potenciálnu normalizáciu vzťahov Západu s Ruskom a teda aj zrušenie mnohých energetických sankcií,“ konštatoval Pánis.

Ako uviedol pre SITA analytik 365.bank Tomáš Boháček, ceny ropy v uplynulých dňoch pokračovali v poklese v dôsledku kombinácie viacerých faktorov. Geopolitické napätie na blízkom východe kleslo, na trhy sa vrátili obavy zo spomaľujúceho globálneho dopytu a rastúcej ponuky a objavili sa nové obavy o obchodnú politiku USA. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) upozornila, že trh by mohol v roku 2026 čeliť prebytku až 4 mil. barelov denne v dôsledku vyššej ťažby OPEC+ a utlmeného rastu spotreby.

„Obnovený spor medzi dvomi najväčšími svetovými spotrebiteľmi ropy zvyšuje neistotu – nové clá, obmedzenia v lodnej doprave a exportné kontroly zo strany Číny môžu spomaliť globálny obchod a oslabiť dopyt po energii. Naopak, signály z amerického FEDu o pokračovaní v uvoľňovaní menovej politiky priniesli miernu podporu cenám, keďže lacnejšie financovanie môže podporiť hospodársky rast,“ podotkol Boháček. Trhy však podľa neho zostávajú citlivé aj na geopolitické riziká – nové britské sankcie voči ruským ropným firmám Lukoil a Rosnefť či pokles ťažby v Azerbajdžane udržiavajú napätie na strane ponuky.

„Celkovo však na ropnom trhu prevažuje pesimistickejší sentiment a tlak na pokles cien. Prikláňame sa k názoru, že vyššie obavy o ekonomiku v kombinácii s viac ako dobre saturovanými zásobami, budú tlačiť ceny ropných benchmarkov k 50-dolárove hranici,“ uzavrel Boháček.