Čína sa stala svetovým lídrom v inštalácii priemyselných robotov. Mimochodom, práve to umožnilo Číňanom predbehnúť Západ v mnohých oblastiach priemyselných pretekov, od elektromobilov až po laptopy. Lenže všetky tieto zariadenia nemontujú živí ľudia, ale roboty – a to je lacnejšie, rýchlejšie a spoľahlivejšie.

Zarážajúce porovnanie

Navyše žiadne nepodarky! Poďme si to porovnať. V roku 2017 sa v čínskych továrňach nainštalovalo viac ako 150 000 robotov a tento počet sa každoročne zvyšuje. No a v roku 2024 ich už bolo takmer 300 000. Podľa denníka The New York Times a Medzinárodnej federácie robotiky ich bolo nainštalovaných v rovnakom období v Japonsku 44 000 a v USA 34 000. Celkovo má Čína v súčasnosti 5-krát viac priemyselných robotov ako USA. Zatiaľ čo americké spoločnosti pokračujú v inováciách v oblasti robotiky a umelej inteligencie, skutočná masová výroba robotov sa čoraz viac presúva do Číny.

“Tmavé továrne”

Roboty pracujúce v Číne robia všetko, čo si len dokážete predstaviť. Od presúvania krabíc pomocou manipulátorov na dopravné pásy až po presné zváranie automobilových súčiastok. A čoraz častejšie sú tieto roboty riadené neurónovými sieťami. Továrne môžu monitorovať produktivitu v reálnom čase a optimalizovať pracovné postupy na dosiahnutie maximálnej efektívnosti. V Číne v súčasnosti existujú stovky tovární, v ktorých prakticky nepracujú živí ľudia. Tí sú potrební len ako dohľad. Všetko ostatné sú roboty a neurónové siete. Ide o tzv. tmavé továrne (Dark factory), plne automatizované výrobné alebo logistické závody, ktoré fungujú s minimálnou ľudskou interakciou a sú určené na prevádzku v tme, pretože nepotrebujú svetlo pre ľudských pracovníkov. Tieto továrne využívajú roboty, umelú inteligenciu (AI) a technológie internetu vecí (IoT) na vykonávanie všetkých procesov od spracovania surovín po výrobu hotových produktov.

Predvídavá vláda

Úlohu čínskej vlády v tomto prudkom raste robotiky nemožno podceňovať. Čínska vláda stimuluje investície do robotiky prostredníctvom dotácií, nízkoúročených úverov a cielených smerníc. Stratégia Made in China 2025, ktorú v roku 2015 osobne spustil Si Ťin-pching, výslovne uprednostnila robotiku ako prioritné odvetvie. „Čína musí znížiť svoju závislosť od zahraničných robotických technológií a stať sa globálnym, nedosiahnuteľným svetovým lídrom.“ V skutočnosti Čína už oba ciele v roku 2025 splnila. Donedávna sa totiž väčšina robotov inštalovaných v čínskych továrňach dovážala. V roku 2024 však bude takmer 60 % robotov inštalovaných v Číne vyrobených doma.

Tretina výroby robotov a robotickej výroby sveta

V minulom roku sa podiel Číny na celosvetovom trhu s výrobou robotov zvýšil na tretinu. Číňania konečne predbehli svojich dlhoročných rivalov, Japoncov, ktorí v tomto odvetví dlho dominovali. Od začiatku roka 2025 čínske továrne vyrábajú takmer tretinu všetkého vyrobeného tovaru na svete – viac ako USA, Japonsko, Nemecko, Južná Kórea a Spojené kráľovstvo dohromady. Vďaka masovému nasadeniu robotov budú čínske továrne schopné zabezpečiť vysokú rýchlosť a presnosť.

„Podľa správy Svetová robotika 2025, ktorú vydala Medzinárodná federácia robotiky, prevádzkový stav priemyselných robotov v Číne v roku 2024 prekročil dva milióny kusov, čím sa dostala na prvé miesto vo svete. Čínske roboty majú sľubné perspektívy uplatnenia, od automobilového priemyslu, elektroniky, kovovýroby a strojárstva až po domáce služby, zdravotníctvo a vzdelávanie. Z laboratórií sa presúvajú do výrobných liniek tovární a domácností po celom svete,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

Masívne prepúšťanie však nehrozí

Čínske továrne teraz masovo vyrábajú také zložité zariadenia, ktoré si donedávna bolo možné predstaviť len ako ojedinelé kusy, napríklad vesmírne rakety. Teraz nie je o nič ťažšie vyrobiť v Číne raketu ako elektromobil alebo bezpilotné lietadlo. A tu je najdôležitejšia otázka: čo bude s ľuďmi? Neprežijú ich nakoniec roboty? Odpoveď znie: nie, neprežijú. Práve naopak. Hoci sa mnohí obávajú, že automatizácia povedie k masívnemu prepúšťaniu, v Číne je situácia úplne iná. Rastie dopyt po kvalifikovaných odborníkoch: elektrikároch, inžinieroch a programátoroch, ktorí dokážu inštalovať, udržiavať a programovať roboty. Napríklad inštalatéri robotov teraz zarábajú 5 000 dolárov mesačne. To je veľa aj na americké alebo nemecké pomery. skrátka, automatizácia neodstraňuje potrebu ľudí. Len tí, ktorí ešte nedávno vykonávali rutinnú fyzickú prácu, prechádzajú na vysokokvalifikované úlohy spojené s podporou a integráciou robotických systémov. Podľa First Post Čína mení svoju pracovnú silu na armádu špecialistov, ktorí dokážu efektívne obsluhovať, spravovať a zlepšovať roboty, čím maximalizujú ich prínos pre výrobný proces. Roboty sa paradoxne stali investíciou do ľudského kapitálu.

Prečítajte si tiež:

• Čína by mohla spôsobiť pád svetového automobilového priemyslu
• Európsky automobilový priemysel nemá proti Číňanom šancu. Dôvod nepoteší
• Elektromobily, softvér a Čína tlačia slovenský autopriemysel do rohu