Kandidáti dostali otázku, či si myslia, že existuje sprisahanie medzinárodných mimovládnych organizácií, ktoré sa snažia ovplyvňovať dianie na Slovensku a v EÚ. Podľa Štefana Harabina sú dôkazom napríklad konkrétne projekty na ministerstve zahraničia SR, kde pôsobia aktivisti vrátane členov Progresívneho Slovenska. „Títo napríklad iniciujú projekt Bezpečnostná politika a zároveň školili učiteľov proti dezinformáciám, že keď má dieťa názor taký, že si váži zvrchovanú Slovenskú republiku a národnú identitu, tak na neho treba zavolať políciu…“

Dodal, že by presadzoval legislatívu, ktorá je platná vo viacerých štátoch ako USA, Rusko či Izrael, že mimovládne organizácie platené zo zahraničia by boli označovaní ako agenti cudzích štátov. „Veď ich nikto nevolil a oni sa tu snažia rozhodovať za štát. Niektorí politici, podľa môjho názoru lokajskí, nie sú schopní rohodovať suverénne a dôstojne a preberajú rétoriku týchto mimovládok.“

Podľa Chmelára je túto tému potrebné riešiť racionálne. „Nemyslím si, že je v poriadku čo robia niektoré think-tanky, ale musíme prísne rozlišovať a nenazývať ich mimovládkami, lebo to uráža mnoho až stovky organizácií, ktoré u nás vykonávajú verejnoprospešnú činnosť.“

„Pôsobia tu ale politické think-tanky s nejakým zadaním a nejasným financovaním. Často sa skrývajú za nadácie, ale keď si to rozoberieme na drobné, tak zistíme, že bývajú napojené priamo na rozpočet Kongresu Spojených štátov. Toto má verejnosť právo vedieť,“ myslí si politológ Chmelár.

Dodal, že je za to, aby boli vyjasnené tieto finančné toky, aby bolo jasné „kto za koho kope“. „Viete, je rozdiel, keď máme iné názory, napríklad chodí tu pán Duleba, s ktorým síce vo väčšine nesúhlasím, ale má niečo napublikované, viem, kto to je, poznáme sa z akademickej sféry. Ale keď sa tu bezprostredne po majdane založí nejaký Slovenský inštitút bezpečnostných štúdií s ľuďmi, ktorí nemajú žiadnu minulosť, a tí sú pre mňa najpodozrivejší, a zrazu sú z nich experti, ktorých verejnoprávna televízia dáva tak, že majú monopol na bezpečnostnú politiku a tlačia napríklad na zbrojenie, tak prosím pekne, toto by mala verejnosť vedieť.“

„Ja ale nie som priateľom toho, aby sme takúto debatu hysterizovali. Lebo tu sú dva extrémy. Jedni hovoria, že za všetko môže Soros, druhí zase, že za všetko môže Putin. Tá situácia je ale zložitejšia a mali by sme to racionalizovať,“ vyhlásil Chmelár.

Štefan Harabin na záver tejto problematiky dodal, že „nie je možné, aby zo štátneho rozpočtu Matica slovenská dostala 1,5 milióna eur a mimovládne organizácie medzi nimi aj tie platené zo zahraničia okolo 400 miliónov. No, tak to skončí, to mi verte. My nebudeme platiť organizácie, ktoré robia proti štátu a rozkladajú štát.“

Vladimír Mečiar

Ďalšou témou debaty bolo pôsobenie Štefana Harabina vo vláde Vladimíra Mečiara na pozícii ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády pre legislatívu.

„Pán Mečiar je architektom štátu,“ uviedol kandidát Harabin. „Ak urobil nejaké chyby, a tieto mali byť predmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní, tak sa pýtam, prečo to nerobili. Veď ministrami vnútra boli odvtedy pán Palko, pán Lipšic, jeho (Mečiarovi) hlavní ideologickí nepriatelia, ktorí hlasovali proti vzniku SR. Keby niečo bolo, tak by asi začali stíhanie,“ reagoval Harabin na otázku moderátora o hodnotách a kauzách vlády Vladimíra Mečiara.

„Bol teda dobrých architektom podľa vás?“, zaznela otázka. „No unikátnym. My sme nemali štát,“ dodal Harabin. „Vysoko hodnotím jeho právnu architektúru, pokiaľ išlo o vznik štátu, čo sa podarilo bez krviprelievania. Dnes sme samostatný zvrchovaný štát a to je pozitívum, ktoré mu história nemôže odňať.“

Eduard Chmelár k téme doplnil: „Problém Vladimíra Mečiara, podobne ako problém Jozefa Tisa, aj keď sa to nedá vo všetkom porovnávať, nie je v tom, že založili štát. Je v tom, ako uplatňovali moc. Je veľmi problematické oslavovať ho ako zakladateľa štátu.“

Na doplňujúcu otázku, kto je jeho vzorom v politike, Chmelár uviedol, že sú to politici ako Bernie Sanders a Jeremy Corbyn, množstvo ľavicových politikov v Európe a USA či nový mexický prezident López Obrador.

Mazanie komentárov na Facebooku

Moderátor TA3 upozornil na to, že Eduard Chmelár má vo svojom programe tézu, že bude iniciovať spájanie skupín obyvateľstva s rôznorodými národmi, no v nedávno médiami predstavenom rebríčku sa nachádza medzi kandidátmi, ktorí mažú pomerne veľký počet komentárov na svojej stránke na sociálnej sieti.

Chmelár sa voči tomu ohradil a uviedol, že práve silní kandidáti ako Maroš Šefčovič, Béla Bugár, Zuzana Čaputová či predtým Robert Mistrík mažú omnoho viac komentárov. Chmelár dodal, že maže len vulgárne a nenávistné príspevky. „Tak ako si do bytu nepozvete človeka so zamazanými topánkami, tak máte aj právo kultivovať debatu a aj to je úlohou prezidenta,“ vyjadril sa Eduard Chmelár.