Bratislava 7. mája 2024 (HSP/Foto:screenshot Facebook)
Podľa dosluhujúcej prezidentky Zuzany Čaputovej chce mier na Ukrajine každý Slovák. Tvrdí, že Robert Fico zavádza falošnou dilemou, keď delí ľudí na tých, ktorí chcú mier (sú proti dodávkam zbraní), a tých druhých (podporujú zbrojenie Ukrajiny). Vyjadrila sa tak v nedeľnom vydaní relácie Na telo s Michalom Kovačičom na TV Markíza
Niekde v súkolí môjho myšlienkového aparátu asi chýba dôležitá súčiastka, pretože nedokážem pochopiť, ako sa mier dá zabezpečiť nákupom smrtiacej munície za milióny eur…
Je to, pochopiteľne, ilogizmus.
Tých cca. 50 000 občanov, čo prispelo na patróny pre ukrajinské zbrane, prispelo na smrť. Veď hádam si nemyslia, že s muníciou za slovenské peniaze sa bude zaobchádzať „mierotvorne“. Bude sa strieľať „pánubohu do okien“? Asi ťažko. V čase vojny, keď je vzácny každý náboj, nebude nikto príčetný mrhať strelivom. Každý si hľadá konkrétny, živý cieľ. Každý chce zabiť nepriateľa, alebo ho aspoň spraviť neschopným boja.
Lenže aj nepriateľ je človek z mäsa a kostí. Má matku, ktorá sa doma modlí, aby sa vrátil domov – keď aj nie úplne zdravý, aspoň živý. A možno má aj ženu a deti, ktoré majú konkrétne mená, konkrétnu farbu vlasov a očí…
STOP! Ale už aj! To nie sú takí dobrí ľudia ako my! To nie sú dokonca ani ľudia, ako Ukrajinci!
Naša mediálno-propagandistická mašinéria zvláda dehumanizáciu ruskej armády na jednotku. Čitateľ „červených denníčkov“ by mohol ľahko nadobudnúť dojem, že Putin posiela na front len ťažkých kriminálnikov, aby sa tam „vyzúrili“…
Potom je omnoho ľahšie motivovať západné obyvateľstvo k podpore ďalšieho a ďalšieho zbrojenia, a s tým aj zabíjania. Keď vám vykreslia nepriateľa ako barbarskú hordu, hodíte mu na hlavu pokojne aj napalm. Dejiny nám dávajú za pravdu – spomeňte si na Vietnam.
Iste, tam si to odniesli aj domáci pestovatelia ryže, ale to už je ten „collateral damage“, vedľajšie straty…
Vedľajšie pre toho, kto tie bomby zhadzuje.
Jediným schodným riešením konfliktu na Ukrajine v tomto okamihu vývoja na fronte je okamžité rokovanie o okamžitom prímerí. Aspoň tak hovorí triezvy rozum. Plus pápež František.
Ale jeho slová musel Vatikán urýchlene „vysvetľovať“. Akoby pápež nevedel, čo hovorí. Alebo akoby nehovoril dosť jasne. Ale on hovoril veľmi jasne – spomenul fakt, že vojna sa dostala do takého štádia, kedy je Ukrajina v takej ťažkej situácii, že zbytočne posiela svojich mužov na smrť.
„Keď vidíte, že ste porazení, že sa veci nevyvíjajú dobre, musíte mať odvahu vyjednávať,” povedala hlava cirkvi v rozhovore začiatkom marca.
Človek Boží si cení ľudský život najvyššie, a keďže je znalý veci (dostáva správy aj z iných zdrojov, než „červené denníčky“…), a zároveň realista, odvážne poukazuje na to, ako sa konflikt bude vyvíjať, pokiaľ nebude zastavený – nasledovať bude ďalšie a ďalšie umieranie.
Darmo naši „demokrati“ hovoria o tom, že najprv musia byť stiahnuté ruské vojská z Donbasu!
To je len idealistické prianie, ktoré nikdy nebude naplnené. Ale pozrite, o stiahnutí ruských vojsk sa dá rokovať aj po vyhlásení dočasného prímeria! Hlavne treba najprv pozastaviť šialenstvo vojny.
A že vraj Rusko pritom dostane čas sa lepšie vyzbrojiť? Prosím vás, veď médiá už dávno informovali, že Rusko nabehlo na „vojnovú ekonomiku“. Ako sa má lepšie vyzbrojiť, keď je plne rozbehnutá armádna výroba?
„Koľko mŕtvych si táto vojna ešte vyžiada?“ pýta sa pápež zásadnú otázku.
Podľa najaktuálnejších správ dnes vyzval západ k mierovým rokovaniam s Ruskom aj taliansky minister obrany Guido Crosetto. Eviduje totiž, že hospodárske sankcie voči Ruskej federácii sa minuli účinku, a nedokázali spomaliť postup ruských vojsk.
Ale našich „demokratov“ zjavne zaujíma len to, aby Rus dostal na frak. Bez ohľadu na ukrajinské straty. A čo na to napríklad francúzski „demokrati“? Veď ich prezident sníva o vyslaní vojsk na pomoc Ukrajine…
Aby vrhol celé NATO do globálneho konfliktu?
To nevedno, ale isté je, že by to bol konflikt posledný… Tuším Einstein povedal, že po tretej svetovej vojne sa ľudia budú biť už len palicami a kameňmi.
Niet divu, že Robert Fico hovorí, že zahraničné rokovania pripomínajú zasadnutie vojnového kabinetu. Jeho tvrdenie však prezidentku zjavne irituje. Túto rétoriku považuje priam za „neprípustnú“.
Čaputová je sklamaná aj z vývoja na ministerstve životného prostredia. „Cítim smútok z toho, čo sa deje,“ povedala v nedeľnom vysielaní Na telo.
Je dobré vedieť, že naďalej všetko citlivo vníma. Vyjadruje sa aj ku Korčokovi, Žilinkovi, Pellegrinimu (od ktorého neočakáva zmierenie spoločnosti), k plánovanej návšteve prezidenta Zelenského…
Ale žiadne seriózne zhodnotenie vlastného funkčného obdobia, ani nič zásadné, čo by stálo za analýzu.
Teda…
S výnimkou drobnej poznámky, že za minulých vlád boli dodávky našich armádnych zásob na Ukrajinu také masívne, že nás dostali na hranicu zachovania našej vlastnej obranyschopnosti. Takže priznáva, že sa v prípade ohrozenia budeme brániť nanajvýš zubami-nechtami? Keďže čo sme mali, to sme odovzdali?
Moja osobná poznámka k úradovaniu pani prezidentky Čaputovej: ak si dobre spomínam, svojho času vyjadrila hlbokú ľútosť nad zmarenými životmi nevinných ľudí na Ukrajine. A nie raz. Ale že by ju bola vyjadrila aj nad tisíckami žien a detí zabitých v Gaze, sa mi akosi nevybavuje…
Ani hrad vysvietený vo farbách palestínskej vlajky som v správach nezachytil.
Nad troma desiatkami tisícov bombami roztrhaných ľudí prezidentka smútok necíti? Karhala azda niekedy Izrael za bombardovanie civilných objektov? Alebo jeho patróna Washington, že nevyvíja dostatočný tlak na zastavenie humanitárnej katastrofy hraničiacej s genocídou?
Rečnícke otázky, kam oko dovidí.
Ale pozrime sa na ďalšie plány dosluhujúcej hlavy štátu. Žeby sa črtala nejaká politická funkcia? Podľa vlastných slov sa do straníckej politiky už nechystá. A čo iné ponuky? To si zatiaľ necháva pre seba. Pre každý prípad by vraj rada ostala užitočná v slovenskom verejnom priestore.
Nuž… Užitočná pre koho, žiada sa opýtať.
V každom prípade môžeme byť radi, že pozvanie do relácie Na telo prijala. Veď v poslednej dobe už tam ľudia nechcú chodiť…
Držme palce pánovi Kovačičovi, nech si uvedomí svoje minulé moderátorské prešľapy voči hosťom zo strán vládnej koalície. Inak hrozí, že sa mu to v rukách rozpadne podobne, ako pani Dibákovej z JOJky…
Ale viete čo? Možno už sa uvedomil. Veď pani prezidentku neprerušoval, nekládol jej kritické otázky, nekonfrontoval jej odpovede a nepripomínal jej lapsusy, ako keď pre Financial Times povedala, že v prípade porušenia zásad právneho štátu na Slovensku by nám EÚ mala stopnúť financovanie.
Môžeme len hádať, že by to boli progresívci, kto by Bruselu našepkal, že sa u nás „rúca“ právny štát…
Aby potom mohli ukazovať prstom na Roberta Fica, že „kvôli nemu“ sme prišli o milióny.
A takto si tu žijeme.
Prečítajte si tiež: