Môj profil 
Predplatné
Čím nás bratislavský hradný kopec ešte prekvapí? Archeologický výskum, ktorý tam prebieha od roku 2015, výrazne zmenil názory historikov na toto miesto a na postavenie Bratislavy v dobách dávno minulých v dejinnom kontexte. Pribudlo množstvo nových poznatkov o tom, že to nebolo iba bezvýznamné miesto, ale že vždy išlo o strategický bod, kde sa odohrávali dôležité historické udalosti.
Archeológovia v 20. storočí v priestoroch hradného kopca našli pozostatky z čias laténskych a neskôr rímskych a stredovekých, ale nebolo ich veľa. Donedávna sa predpokladalo, že aj drevený hrad, ktorý sa nachádzal na tomto mieste v časoch Svätopluka, resp. v storočiach po ňom, zmizol bez stopy. Aké však bolo prekvapenie, keď sa nedávno, počas záverečnej, tretej etapy rekonštrukcie Bratislavského hradu podarilo pod severnými hradbami odkryť unikátny archeologický nález, zvyšky mohutného, niekoľko metrov hrubého drevozemného valu z 11. storočia!
Tento nález má mimoriadnu historickú hodnotu, pretože tieto zvyšky valu zo zeminy a dubových brvien patria k najlepšie zachovaným ukážkam drevozemného opevnenia z tejto doby v Európe a sú dokonca vhodné aj na verejnú prezentáciu. To, o čom sme sa učili na hodinách dejepisu ešte na základnej škole, že naši predkovia si kedysi stavali hrady z dreva a zeminy, budeme teda môcť už o pár rokov (predpokladá sa, že možno už v roku 2023) vidieť na vlastné oči.
Prečo je tento nález taký unikátny? Jedinečný je fakt, že tu vďaka výnimočnej zhode okolností zostalo zachované drevo z toho obdobia, ktoré by sa za normálnych okolností za taký čas už dávno rozpadlo na prach a úplne zmizlo.
Ako sa to mohlo stať? V tomto prípade drevené opevnenie zachvátil (zrejme ešte v 11. storočí) požiar, ktorý by za iných okolností samozrejme zmenil drevo na popol a opäť by nezostalo nič na prezentovanie, lenže tu niektoré časti opevnenia nestačili zhorieť celkom, pretože boli ešte predtým zasypané zeminou. Bez prístupu vzduchu drevené brvná iba zotleli v podstate na „drevené uhlie“ a v takto konzervovanej podobe mohli prečkať takmer tisícročie.
Na Slovensku je to prvýkrát, čo bolo objavené také staré drevo prirodzene zakonzervované zuhoľnatením bez prístupu vzduchu a aj vo svetovom meradle ide o vzácny nález. Ten je o to hodnotnejší, že sa podaril akurát na bratislavskom hradnom kopci, ktorý patrí z historického hľadiska medzi najvýznamnejšie lokality v regióne, pretože tento hrad nad veľkou riekou, priamo na križovatke Dunaja a alpsko-karpatského oblúka odjakživa bol strategicky veľmi dôležitým miestom.
Mnohí čitatelia si budú klásť otázku, či nový nález mení niečo na historických faktoch v súvislosti s večnými spormi ohľadne Veľkej Moravy. Odpoveď je, že nie, pretože drevozemný val, o ktorom je reč, bol postavený až začiatkom 11. storočia (pravdepodobne okolo roku 1030), teda už v čase po zániku Veľkej Moravy.
Nález však potvrdzuje, že na rozdiel od niektorých starších predstáv, podľa ktorých v tých časoch bývalo na hradnom kopci len malé osídlenie, všetky novšie nálezy hovoria niečo úplne iné: už pred tisíc rokmi a aj dávno predtým tu stála mohutná a veľmi dôležitá pevnosť, o ktorú sa často a intenzívne bojovalo. Podľa archeológov bola Bratislava na prelome tisícročí významným správnym centrom Uhorska na úrovni župy a nepochybne tu bola umiestnená silná vojenská posádka.
Začiatkom 11. storočia Slovensko krátko patrilo aj poľskému kráľovi Boleslavovi Chrabrému, ktorý takmer isto obsadil aj vtedajší bratislavský hrad. Aj drevozemný val, ktorého zvyšky archeológovia odkryli, bol postavený v poľskom štýle, lenže to až po Boleslavovej smrti, v čase, keď už Bratislava opäť bola súčasťou Uhorska.
Ivan Lehotský
.jpg)
