To čoho sú svedkami slovenskí občania v posledných hodinách možno prirovnať k vytiahnutiu sociálnych žolíkov a prorodinných es. Analýza najnovších kariet, ktoré odkryli Smer a SNS je potrebná, lebo v slovenskej politike sa nič nedeje náhodou hoci to tak často vyzerá. Idea zavedenia 13. dôchodku a zdvojnásobenie prídavkov na deti, ako aj zrušenie diaľničných známok pre fyzické a právnické osoby s vozidlom do 3,5 tony je zaujímavá. Tieto návrhy, ktoré politickí súperi vládnej koalície kritizujú a dokonca dávajú trestné oznámenia, prichádzajú síce neskoro, aj keď ich  Pellegriniho vláda schválila. Je otázkou, čo urobí parlament. Premiér Pellegrini vysvetľoval tieto sociálne opatrenia ako prevenciu pred potencionálnou povolebnou situáciou, kde ďalší progres opatrení v prospech dôchodcov či rodín zablokuje nemohúcnosť opozície sa na hocičom dohodnúť. Pre mnohých je toto konanie Smeru SD a SNS prekvapením, ale je celkom možné, že ide o premyslenú a naplánovanú stratégiu. Prekvapením skôr je rezignácia Mostu a Bugára na tieto témy, hoci nemožno vylúčiť, že sa aktivizujú ak sa pozrú na vlastné preferencie. Berúc do úvahy, že problém bude rezonovať v médiách prinajmenšom týždeň alebo až do volieb, a témou bude Fico, Pellegrini a Danko, s čím sa počíta.

Prídavky na deti by sa mali od roku 2021 zvýšiť z 24,90 eura na 50 eur, čo je na slovenské pomery galaktický prorodinný skok, ktorý sa v histórii nikto neodvážil urobiť, dokonca ani tí politici, ktorí o sebe 30 rokov vyhlasujú že sú kresťanskými politikmi, ktorí bojujú za rodinu.  

Ak si to však ľudia porovnajú s inými európskymi štátmi tak slovenské rodiny sú žobrákmi s almužnou pri rovnakých cenách napríklad potravín. Prečo však až od roku 2021? Fabulácia by mohla byť aj takáto: ak sa po voľbách dostane k moci tzv. štandardná opozícia je asi jasné ako toto sociálne a prorodinné opatrenie dopadne a komu to potom zvýši popularitu. Ak sa pri moci udrží SmerSD v koalícii so stranami, o ktorých by to slovenskí voliči nikdy nepovedali, tak to môže byť aj preto, lebo práve Smer SD bude spolu s SNS akýmsi povolebným garantom toho, čo teraz predkladajú. A práve preto môžu vo voľbách uspieť viac ako hovoria prieskumy, keďže ľudia uvažujú cez vlastné peňaženky, čo sa im pri sociálnej situácii na Slovensku nemožno čudovať. Inou otázkou je, či plošné zvýšenie rodinných prídavkov je rozumné v tej podobe, ako sa navrhlo.

U istých voličov (rodičov) zo sociálne slabších vrstiev, ktorí pracujú (aspoň jeden z rodičov), to iste pomôže, a treba poznamenať, že je to aj spravodlivé, lebo štát im vracia aspoň zlomok toho, čo im berie na priamych a nepriamych daniach. Otázkou sociálnej spravodlivosti ale je, či tí rodičia, ktorí sa o svoje deti adekvátne nestarajú, tak ako je civilizačným štandardom v EU, a ešte k tomu ani nechcú pracovať, či by mali mať nárok na túto rodičovskú dávku, keď ju zjavne nepoužívajú na ciele, na ktoré je určená? Tu je nevyhnutné politikov upozorniť, že z hľadiska sociálnej etiky je univerzálny princíp spravodlivosti najzákladnejšou normou, ktorá upravuje medziľudské vzťahy.

Je teda z hľadiska spravodlivosti spravodlivé dávať rodinné prídavky rodičom, ktorí sa o vlastné deti nestarajú a ani nepracujú? Slovenskí politici nebolo by spravodlivým riešením, aby sa daňový bonus obom pracujúcim rodičom zvýšil aspoň na 50 eur a v prípade, že je matka na materskej tak vtedy by štát mohol pridať ďalších 50 bonusu rodičovi, ktorý pracuje?

To, že Smer-SD oznamoval návrh 13. dôchodku už začiatkom februára je známe a nestretlo sa to s pochopením v niektorých (nielen) politických kruhoch. Slovenskí dôchodcovia, ktorí celý život poctivo pracovali a dnes v obchodoch rátajú každý cent, by ho mali dostať ku koncu tohto roka, čo je iste vyjadrením aspoň akého-takého rešpektu k týmto členom spoločnosti. Ak sa však opäť pozrieme na západ tak slovenským dôchodkom ostávajú oči pre plač. A za to môžu všetci politici po roku 1989 – bez výnimky.

To že dôchodkový systém (okrem systému tzv. troch grošov) je neprirodzený a chorý z celej svojej podstaty je druhá vec ale treba pripomenúť, že v skutočnosti ide o pyramídovú hry do ktorej nevstupujú v dostatočnom počte noví hráči (deti, ktoré zabíjame skôr ako sa narodia alebo deti ktoré nechceme z rôznych dôvodov), a preto je len otázkou času kedy skolabuje. V tomto kontext je otázka výšky jednotlivých poberateľov 13 dôchodku úplne irelevantná.

Posledným predvolebným esom SNS je navrhované zrušenie diaľničných známok pre fyzické a právnické osoby, či živnostníkov s vozidlami do 3,5 tony a je otázkou, čo znamená Dankova mediálna výzva, aby sa zmenili zákony určujúce výšku poplatku diaľničných známok, ale najmä mýta (pijavicu Skytoll všetci poznajú, len nikto nechce povedať komu reálne tečú stovky miliónov)? Ako chce Danko zmeniť systém výstavby diaľnic dnes „nikto“ nevie, okrem tých, ktorú mu tú myšlienku implantovali s určitým úmyslom do hlavy.

Možno sa dočkáme podobného príbehu ako so súkromnými konzorciami, ktoré už celé dekády stavajú na Slovensku diaľnice, ktoré keď sa o 100 rokov dokončia, tak ich rovno vyhlásia za svetové kultúrne dedičstvo v kategórii „korupcia“. Či sa niekto z dnešných občanov dožije toho, že v hlavnom meste sadne do auta a po diaľnici príde povedzme do Košíc, tak zostáva hádankou. Nielen predvolebnou ale i po voľbách.

René Balák