Asi si uvedomoval, že volebné preferencie posielajú tohto protislovenského politika, ktorý celú svoju kariéru vytváral o sebe obraz umiernenosti, konečne preč zo slovenskej politiky. Čo sa však skrýva za rafinovaným a potencionálne nebezpečným názvom „reVizia“ sa novinári a slovenská verejnosť nedozvedeli. Preto je potrebné zanalyzovať akú revíziu a revíziu čoho chcú zrealizovať?

Dvojica sa snažila pred novinármi pomocou fráz obhájiť doterajšie kroky tejto strany po voľbách v roku 2016.  Teraz však deklarujú, aspoň podľa Ravasza, jasné nie. To, že Most a najmä Bugár o sebe ideologicky vytváral obraz zmierenia medzi maďarskou a slovenskou národnosťou v SR, bolo vždy len ilúziou pre slovenských voličov.

Program Mostu je dôkazom toho, že nič iné, okrem bôžika maďarskej menšiny, ich vlastne nezaujíma, aj keď majú v programe povinnú jazdu napr. o školstve, zdravotníctve a sociálnom systéme. Bugár konštatoval, že ich program nie obsiahly, keďže jeho rozsah neprekročil 25 strán, čo je v istom zmysle v jeho prípade výhodou, lebo obsahuje menej protirodinných a protislovenských programových bodov.

Pri predstavovaní programu Ravasz uviedol, že chce riešiť otázku slovenského občianstva, bez čoho nevstúpia do budúcej vlády. Okrem iných fráz povedal, že  chce vládnuť ďalej, pričom zdôraznil, že robia vraj prácu, ktorá je záslužná. Bugár sa pred novinármi pochválil, že z matematiky mal vždy jedničku, čo potvrdzuje fakt, ako on sám v politike neuveriteľne zbohatol. Počítať teda určite vie, len sú tu aj niektorí občania SR, ktorí tiež vedia počítať ale nevedia to Mostu a najmä Bugárovi spočítať.

Obhajoval to, že nevystúpili z koalície po vražde novinára a jeho priateľky, čo bolo podľa neho správne rozhodnutie, ktoré zabránilo viacerým negatívnym možnostiam. Odôvodnil to,  Kočnerovými fabuláciámi v slávnej aplikácii v jeho mobile o vláde Smeru s tichou podporou ĽSNS. Ktovie, kedy sa k tomuto Bugárovmu tvrdeniu konečne vyjadrí vedenie ĽSNS?

Školstvo, je oblasť, o ktorú sa politici maďarskej národnosti vždy prioritne zaujímali, pričom im vždy išlo len o presadenie nadštandardných požiadaviek pre maďarskú menšinu, bez komplexných návrhov riešenia problémov v tejto oblasti. Dnes navrhujú  optimalizáciu študijných odborov na VŠ, čo je iste potrebné.

Menšinové školstvo je podľa Bugára priorita, lebo každý príslušník národnostnej menšiny mal by zabezpečené miesto na strednej škole vo svojom materinskom jazyku. Či takéto miesto bude mať príslušník slovenského národa ich nezaujíma, čo ale neprekvapuje. Dôkazom je, že právo slovenských detí na vzdelávanie v ich (slovenskom) jazyku nie je v súčasnosti rešpektované vo viacerých obciach na etnicky zmiešaných územiach ani na ZŠ. Politikom z Mosta a najmä Bugárovi toto nikdy nevadilo, ani to nikdy nechceli reálne riešiť, čo len dokazuje aké zvrátené je ich ponímanie ľudských práv a povinností z nich vyplývajúcich. Paradoxom je, že ich koaličný partner (SNS) a veľký „slovenský“ bojovník za národ, JUDr. Danko, ktorý sa bil do pŕs, že „z maďarmi nikdy“, za celé volebné obdobie nedokázal zabezpečiť, aby slovenskí žiaci na zmiešaných územiach, mohli absolvovať vzdelávanie vo vlastnom materinskom jazyku – slovenčine.

Most sa samozrejme pridal ku politickým stranám, ktoré chcú podporovať rodinu, čo v prípade Ravasza, ale najmä Bugára vyznieva arogantne a cynicky, najmä ak sa vezme do úvahy Bugárova politická činnosť za posledných 25 rokov. Po prvé: Bugára nikdy problematika rodiny nezaujímala  keďže celé svoje politické úsilie zameral na nespravodlivé národnostné požiadavky maďarskej menšiny. Po druhé:  tomuto maďarskému protekcionizmu výborne sekundoval jeho politický podiel zodpovednosti na  procese rozkradnutia (eufemisticky nazvaného privatizáciou) národného hospodárstva, spolu s štbákmi, socialistami, (post)komunistami, pravičiarmi a chameleónskymi demokratmi, medzi ktorými nechýbali tzv. kresťanskí politici. Katastrofálne sociálnoekonomické dôsledky týchto vlastizradných procesov na slovenské rodiny Bugára a spol. nikdy nezaujímali. Po tretie: Bugár sa za posledných 30 rokov staval k Slovensku (SR) a k slovenskému národu vždy odmietavo, ale rafinovanou zákulisnou politikou oslaboval všetko, čo spadá pod termín slovenskej národnej a kultúrnej identity. To mu, ale nebránilo skupovať slovenskú zem.  Takže na základe týchto jeho dlhoročných postojov a skutkov Bugára je nevyhnutné posudzovať deklarovanú podporu rodiny v programe Mosta.

Čo je však pozoruhodné, že „V súdnictve navrhujeme vrátiť sa k myšlienke tzv. rodinných súdov, t. j. k zavedeniu špecializácie súdov a sudcov zameraných na rodinnoprávnu agendu tak, aby sa konkrétny sudca venoval všetkým sporom rodinnoprávneho charakteru týkajúcich sa jednej rodiny. Rýchlosť konania, ktorá je v týchto prípadoch osobitne dôležitá, ako aj efektívny výkon rozhodnutia musia byť podporené vytvorením osobitných podmienok a manažérskych postupov“. (Str. 16) Týmto programovým cieľom sa Most pridáva k stranám ktoré chcú, aby sa deti dostali z prirodzeného rodinného prostredia o rok skôr, a to zavedením ďalšieho roka povinného predškolského vzdelávania. Samozrejme z tých istých šľachetných dôvodov, ktoré prezentovali i ostatné politické strany, majúce v programoch tieto skryté základy špecializovaných súdnych pracovísk, ktoré rafinovane otvárajú dvere juvenilnej justícii. Čiže kopírovaním západných štrukturálnych a inštitucionálnych prvkov juvenilnej justície si v Moste predstavujú podporu rodiny.

Ak by im záležalo na osude zanedbaných detí v SR, tak by sa podľa súčasnej legislatívy primárne riešili osudy zanedbaných rómskych detí v osadách, pričom by podľa súčasnej platnej legislatívy (ak by sa zo strany splnomocnenca a úradov dodržiavala) boli tieto deti rodičom pravdepodobne odobraté a umiestnené do ústavnej starostlivosti pre ich vlastné dobro. Systémový expert Mosta Ravasz, ale evidentne roky ignoruje realitu, presne tak isto, ako úrady sociálnych vecí a rodiny, ktoré majú tieto problémy riešiť. Podľa programu chcú, aby sa „zriadil inštitút ombudsmana zodpovedného za oblasť mládežníckej politiky, v ideálnom prípade rozšírením právomocí pripravovaného inštitútu detského ombudsmana, ktorý by poskytoval bezplatné poradenstvo mladým ľuďom vo finančných otázkach a v rovine založenia rodiny“, čo je len vytvorením ďalšej byrokratickej trafiky pre vyvolených straníckych parazitov, priživujúcich sa na téme rodina, bez akejkoľvek reálnej prorodinnej koncepcie štátu.

Zaujímavé by bolo vedieť, aký je dnešný a najmä budúci postoj Bugára a Mosta k Istanbulskému dohovoru a k životným partnerstvám? Totiž odôvodnene možno predpokladať, že ak by Slovensko opäť postihlo nešťastie v podobe toho, že sa zázrakom počítania hlasov dostane do parlamentu, tak jeho politickými koaličnými partnermi by opäť boli tí správne ideologicky orientovaní (nielen politicky ale teraz i sexuálne). Prípad ideologičky Žitňanskej a jej podpis pod Istabulským dohovorom si voliči hádam budú pamätať, ako aj to odkiaľ vyšla a kto ju nominoval (Most).

Aj Most sa v programe nevyhol ideologickej fráze o spravodlivosti pre všetkých. Konštatovanie, že „Absencia právnych istôt je dlhodobou výzvou pre spoločnosť. Právna neistota je často spôsobená nezrozumiteľnosťou práva pre občanov a nejasnosťou až príliš často sa meniacej právnej úpravy. Právne prostredie sa vytvára kvalitným legislatívnym procesom. Právnu istotu chceme zabezpečiť dosiahnutím menej častých zmien právnych predpisov. Preto budeme presadzovať, aby každý návrh zákona (aj poslaneckého) vo svojej dôvodovej správe obsahoval dôkladnú analýzu, že danú situáciu nemožno riešiť inak, než prijatím nového zákona alebo zmenou už existujúceho. Naďalej sa budeme usilovať o to, aby všetky zmeny zákonov podliehali pripomienkovému konaniu a obmedzil sa počet skrátených legislatívnych konaní“(str. 18), len dokazuje, že stav, ktorý existuje v SR, je dielom mnohých politikov z tejto strany, ktorí sa aktívne podieľali na vytvorení toho, čo sami vo svojom programe kritizujú. A teraz, keď týchto politikov zodpovedných za súčasný stav, posielajú voliči preč zo slovenskej politiky, chcú zrazu spravodlivosť pre všetkých. Naivita alebo presnejšie arogancia politikov v Moste zrejme nemá hranice, najmä ak ide o Bugára, ktorý je v súčasnosti najdokonalejším zosobnením morálneho zla na politickej scéne po roku 1989. Jeden z posledných mohykánov ponovembrového divadla demokracie, ktorý sa ako chameleón, či skôr ako politická prostitútka premiestňoval z jednej politickej postele do druhej, len aby sa osobne  a najmä nenápadne podieľal na legislatívnej podpore (v parlamente) všetkých zločinov namierených proti Slovensku a slovenskému národu, má odvahu sľubovať spravodlivosť  pre všetkých? Voliči však nechcú spravodlivosť podľa Bugára a Mosta, ale chcú spravodlivosť v jej podstate – každý má dostať len to, čo mu spravodlivo náleží. Čo si spravodlivo zaslúži Most a Bugár? Len vytúžený odchod na smetisko dejín alebo aj viac?

Starostlivosť o seniorov zo strany Mosta je na prvý pohľad dojímavá ale v skutočnosti je výrazom Bugárovho cynizmu a arogancie, lebo bol to Bugár, ktorý sa aktívne podieľal na vývoji v SR po roku 1989, čiže na sociálnej eutanázii slovenského národa (privatizácia), ako aj na potratovej genocíde slovenského národa (nehlasoval proti potratom, čiže systematickému vyvražďovaniu nenarodených detí). A takýto morálny chameleón a cynik sa chce zrazu starať o seniorov pomocou „konceptu medzigeneračných aktivít a aktívneho starnutia. To pomôže zvýšiť vzájomný rešpekt medzi generáciami. Harmonické a rovnocenné medzigeneračné vzťahy sú našou prioritou. Vytvoríme fond pre financovanie programov, ktoré majú za cieľ posilniť edukačný systém a obohatiť život ľudí na dôchodku“ (str. 16).

Ako chce tento arogantný politik, nazývaný pozemkovým kráľom, podporovať „reformu dôchodkového systému, aby si zamestnanci sporili sami na dôchodok a neboli úplne závislí od štátu. Je úlohou štátu, aby informoval občanov, že súčasný dôchodkový systém bez zmeny nastavenia nedokáže dostatočne pokrývať potreby poberateľov dôchodku v budúcnosti. Realitou budúcich rokov bude rastúci počet dôchodcov a klesajúci počet pracujúcich ľudí“ (str.16), keď nechce odstrániť základnú príčinu postupného kolapsu dôchodkového systému? V programe Most deklaruje, že „ trváme na posilnení druhého piliera. Výška odvodov, ktoré smerujú do druhého piliera, musí byť podobná ako pred jeho výrazným znížením v roku 2012 (musí zodpovedať 9% odvodov v starom systéme). Odporúčame zaviesť automatický vstup mladých, ktorí vstupujú na trh práce, do druhého piliera, pokiaľ sa nerozhodnú inak. Navrhujeme zavedenie regulačných mechanizmov, ktoré majú viesť k zlepšeniu manažmentu sporiteľov vo fondoch zo strany dôchodkových správcovských spoločností, čím by sme dosiahli vyššie zhodnotenie dôchodkových úspor“, čo je dôkazom ignorancie záujmov dôchodcov, lebo existencia dôchodkového systému v akejkoľvek súčasnej podobe, je nevyhnutne odsúdená na kolaps. Bugárove dlhoročné podporovanie sociálnej eutanázie národa cez neľudské antisociálne reformy, ako aj podpora potratovej genocídy slovenského národa, nemôže mať iné logické dôsledky, ako sociálnu deštrukciu medzigeneračných vzťahov v rodinách ako aj absenciu ľudských zdrojov v hospodárstve. Výsledkom je postupný kolaps dôchodkového systému.

Predstavený program Mosta je síce rozsahom menší, ale rovnako ako u iných politických strán obsahuje ideologické  frázy a nič neriešiace sľuby, ktorých realizáciou, by sa len upevnil dnešný antirodinný a antisociálny systém riadenia štátu, ktorý slúži len ako štrukturálny a procedurálny prostriedok legalizovaného presunu peňazí daňových poplatníkov, na kontá vyvolených finančných a ekonomických subjektov. Program Mosta obsahuje často i ciele, ktoré sú nebezpečné pre SR, pre slovenský národ, ako aj pre slovenské rodiny. Preto je dôležité aby sa voliči  riadili biblickým heslom: po ovocí ich poznáte.

René Balák