– –

Vážený pán apoštolský nuncius v Slovenskej republike,
vážený pán predseda Konferencie biskupov Slovenska,
vážení páni arcibiskupi, biskupi, vážení prítomní!

Po vašom príhovore môžem konštatovať, že nás čaká veľmi zaujímavá diskusia. A teším sa sa ňu.
A ak dovolíte, začnem trošku netradične. Začnem pozdravom od islandského biskupa, pána Tencera, ktorý ma požiadal, aby som vás všetkých pozdravil a zaželal vám všetko dobré.

S potešením aj s rešpektom som prijal pozvanie predsedu Konferencie biskupov Slovenska, arcibiskupa a metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského, na dnešné stretnutie s najvyššími predstaviteľmi Katolíckej cirkvi. Po prvýkrát v živote mám česť – na starobylom pútnickom mieste v Marianke – pozdraviť Vás, slovutných pánov, a byť osobne prítomný na vašom zasadnutí, čo je pre mňa mimoriadna pocta a veľmi si ju vážim.

Dôvodom mojej prítomnosti je významná udalosť, ktorá sa dotýka nielen Katolíckej cirkvi na Slovensku, ale aj vlády SR a diplomatického zboru. Mám tým na zreteli ukončenie misie tu prítomného apoštolského nuncia Svätej stolice a doyena diplomatického zboru, arcibiskupa a Mons. Maria Giordanu v Slovenskej republike.

Uvedomujem si, že na tomto fóre nemám priestor pre vymenovanie mnohých pozitívnych vecí, ktoré vláda urobila pre dobré diplomatické vzťahy so Svätou stolicou, ako aj dobro občanov a veriacich. Pričom za niektoré tieto naše neštandardné ľavicové aktivity sme si vyslúžili aj primeranú kritiku na niektorých politických fórach.

Viem pochopiť aj vás vzácni páni, že vo svojej duchovno-morálnej orientácii očakávate zo strany koaličnej vlády omnoho viac ako urobila. To je pre každú vládu veľmi ťažké, nakoľko spoločnosť nie je homogénnym jednoliatym útvarom s rovnakým vnímaním hodnotových priorít. Naši občania sú politicky, nábožensky, sociálne, ekonomicky, demograficky, aj hodnotovo rozmanití. Všetci majú svoje videnie sveta, ktoré nie vždy korešponduje s predstavami cirkví a náboženských spoločností. Aj napriek tomu presadzovanie hodnôt nemá byť vecou nevraživosti, ale predovšetkým dialógu, trpezlivosti a vzájomnej tolerancie.

Na Slovensku je dnes 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Štát vo vzťahu k registrovaným cirkvám vychádza z uznania ich spoločenského a právneho postavenia ako právnych subjektov sui generis. Pričom má k cirkvám špecifický prístup a spolupracuje s nimi na zásadách partnerskej spolupráce. Od roku 1990 boli prijaté viaceré zákony, ktoré znamenali vyňatie cirkví spod kontroly a dozoru štátu. Bola zabezpečená autonómia cirkví, v ich vonkajšej a vnútornej činnosti, cirkvám bol čiastočne vrátený majetok zoštátnený od roku 1945 a bola zabezpečená náboženská sloboda občanov. Nezasahovaním štátu do vnútorných záležitostí cirkví a deklarovaním štátu nezávislého od ideológie alebo náboženstva sa prakticky realizovala odluka cirkvi od štátu.

S potešením môžem prehlásiť, že všetky pozitívne veci, ktoré sme v koaličnej vláde v prospech ľudí a veriacich urobili našli odozvu porozumenia a vďaky aj v osobe pána apoštolského nuncia. Vzácneho muža, ktorý si na svojom vysokom poste hlboko uvedomuje, že Cirkev vo svojich vyjadreniach na jednej strane právo, dokonca aj povinnosť na politické postoje, a na strane druhej si má pritom zachovať nadstranícky pohľad, lebo sa k nej hlásia rôznorodí ľudia. V osobe pána apoštolského nuncia má erudovaného človeka, ktorý dobre rozumie tomu, že Cirkev v našej dobe má byť pripravená a ochotná komunikovať s ľuďmi, ktorým občania dali svoj mandát spravovať krajinu.

Pred 17 rokmi – 24. novembra 2000 – bola podpísaná vo Vatikáne Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá sa týka Rímskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi. Z tejto medzinárodnej zmluvy vyplýva povinnosť uzatvoriť štyri parciálne zmluvy. Dve z nich – Zmluva upravujúca pôsobenie cirkví v armáde, polícii a väzniciach uzavretá v roku 2002 a Zmluva o výchove a vzdelávaní uzavretá v roku 2004 už boli schválené. Zmluvy týkajúce sa finančného zabezpečenia cirkvi a Zmluva o uplatňovaní výhrad vo svedomí nás ešte čakajú. A verím, že o tom bude dnes pomerne zaujímavá diskusia.

Vážení páni, pristavím sa, ak dovolíte, pri finančnom zabezpečení cirkvi. Štát dnes poskytuje finančné prostriedky na platy duchovných a čiastočne na prevádzku ústredí cirkví. Rovnako aj príspevky aj na chod verejnoprospešných inštitúcií, cirkevných škôl, charitatívnych zariadení a podobne. V roku 2017 rozpočet cirkví dosiahne viac ako 40 miliónov eur, najviac za posledných 25 rokov. Vláda má však záujem pokračovať v odbornom partnerskom dialógu s cirkvami a v prípade novej legislatívnej úpravy financovania cirkví a náboženských spoločností. Máme vlastné predstavy a zaiste sa zhodneme na tom, že nový model financovania by mohol byť modifikáciou systému priamych dotácií zo štátneho rozpočtu založenom na zásadách spravodlivosti, transparentnosti, solidarity, nezávislosti cirkví a rešpektovania ekonomických možností štátu.

Koaličná vláda robí všetko pre to, aby vzťahy so Svätou stolicou boli na vysokej úrovni. A naše postoje k cirkvám a náboženským spoločnostiam na Slovensku, k jej predstaviteľom a veriacim, na báze úcty a spolupráce. Budem rád, keď tento postoj budete, pán apoštolský nuncius, tlmočiť aj vášmu nástupcovi Mons. Giacomovi Guidovi Ottonellovi, s ktorým si na najvyššej úrovni prajeme nadviazať okamžité korektné vzťahy. Vláda SR oceňuje významný vklad pána apoštolského nuncia v bilaterálnych vzťahoch medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou. Tieto vzťahy sú aj vďaka nemu na vysokej úrovni vzájomného rešpektu a suverenity v duchu starej axiómy, ktorú veľmi dobre poznáte, Clara pacta – boni amici (Jasné zmluvy sú dobrí priatelia). Jeho diplomatické postoje k politickému a náboženskému dianiu v našej vlasti boli prejavom profesionality, objektivity, zmyslu spravodlivosť a pravdu a tiež ovocím osobných kvalít.

Vaše excelencie, uznávaným prínosom cirkví a náboženských spoločností popri výchove, vzdelávaní, charite, sociálnej práce, živej kultúry, údržby a starostlivosti o národné kultúrne pamiatky a duchovné dedičstvo, je i historický podiel na udržaní a rozvíjaní národnej identity, boji za demokraciu, budovaní slovenskej štátnosti a sociálneho zmieru. Osobitne dnes, keď sa nielen Slovensko, ale celá Európska únia nachádza v najzložitejšom období od svojho vzniku, je táto vaša snaha mimoriadne dôležitá. A chcem to podčiarknuť.

Krízy, ktorým únia čelí v ostatnom období, viedli k naštrbeniu dôvery občanov. Aj preto sme dnes konfrontovaní s nacionalizmom, euroskepticizmom a politickým extrémizmom. Súčasťou týchto pohybov sa vo viacerých členských štátoch stali aj výzvy na vystúpenie z Európskej únie. Naplno sa prejavili v britskom referende, ktorého výsledok priniesol Európe šok a tvrdý odraz. Preto je zjavné, že Európa dnes prežíva prelomové obdobie, ktoré sa nesie v znamení otáznikov, a to najmä z pohľadu budúcnosti spolupráce zostávajúcich 27 členských štátov. My si uvedomujeme obrovský význam, pokiaľ ide o diskusiu o budúcnosti únie. Vítam váš vklad, ktorý ste pomenovali vo svojom vystúpení. Nechceme a nemôžeme v tejto diskusii čakať so založenými rukami, čo nám povedia Francúzi alebo Nemci. Dôkazom toho je fakt, že počas slovenského predsedníctva sme práve v reakcii na výsledok britského referenda usporiadali významný Bratislavský summit. Na ňom sa začal proces reflexie o budúcnosti únie. Som hrdý na to, ako vtedy moji partneri prezidenti a premiéri ostatných členských štátov ocenili našu pripravenosť formovať debatu o európskej budúcnosti.

Pri aktuálnych diskusiách o tom, ako ďalej v únii, rezonujú viaceré alternatívy, ktoré sa odlišujú najmä v tom, s akým stupňom integrácie chceme ďalej pokračovať. Po francúzskych prezidentských voľbách sa ako jedna z možných odpovedí ukazuje cesta podstatne hlbšej integrácie vo vybraných oblastiach, ktorú by mohol poháňať obnovený francúzsko-nemecký integračný model. Za aktuálnych okolností je zjavné, že úloha Nemecka a Francúzska v Európskej únii bude narastať. Ak by sa únia mala v budúcnosti vybrať cestou dvoch rýchlostí, či vzniku silného integračného jadra, je zrejmé, že tieto dve krajiny budú piliermi spomenutých tendencií. Pre Slovensko je životným záujmom byť súčasťou diskusie, v ktorej sa formuje budúcnosť Európy. A platí to aj v prípade, ak by výsledkom tohto procesu malo byť sformovanie integračného jadra, ktoré by sa s najväčšou pravdepodobnosťou tvorilo okolo eurozóny. Práve tá je príkladom integrácie, kde sa krajiny v najväčšej miere vzdali svojej suverenity v prospech spoločného záujmu. Našej krajine prináša spoločnú menu, ktorá je šanca na hospodársky rast, zahraničné investície a tvorbu tisícok pracovných miest. A treba povedať, že túto šancu naplno využívame. Aj ja využívam túto príležitosť, aby som vám oznámil, že dnes sme slovenskej verejnosti oznámili historicky najnižšiu nezamestnanosť od vzniku Slovenskej republiky. Nikdy od 1. januára 1993 nebola taká nízka nezamestnanosť, ako sme ju namerali v máji – 7,35 % – a tento trend potvrdil aj Štatistický úrad.

Slovensko vynaložilo nemalé úsilie a urobilo dôležité rozhodnutia v záujme toho, aby sa stalo súčasťou Európskej únie a aby sa podieľalo na rozvoji integračných projektov. A preto z ich fungovania čerpáme obrovské benefity. Stačí spomenúť napríklad Schengen, ktorý nám prináša voľný pohyb osôb alebo vnútorný trh, ktorý je absolútne kľúčový pre našu ekonomiku. Pre Slovensko ako otvorenú – proexportne zameranú ekonomiku bude ďalšie prehlbovanie integrácie vrátane možného vytvorenia jadra znamenať skôr príležitosť ako ohrozenie. Samozrejme nie je to o tom dávať nejako bianko šeky bruselským úradníkom. Musíme však vnímať dynamiku a pripraviť sa na to, že debata prinesie otázky, na ktoré budeme musieť odpovedať sebadovedome, rozhodne a so zreteľom na záujmy našej krajiny.

Moja vláda je presvedčená je, že pre Slovensko neexistuje iná alternatíva, ako byť súčasťou integračného jadra Európskej únie. A tak byť aj pri kreovaní jej politík a v centre rozhodovacích procesov, ktoré mimoriadne pozitívne vplývajú na politickú stabilitu našej krajiny, na jej hospodárstvo a sociálnu oblasť. Len ak budeme v únijnej prvej lige, môžeme na tomto základe premieňať priaznivý hospodársky vývoj na Slovensku do ďalšieho znižovania nezamestnanosti a zvyšovania životnej úrovne ľudí. V pokračujúcej účasti na procese integrácie v únii s partnermi, s ktorými nás viažu početné ekonomické, politické a bezpečnostné väzby, vidíme pre krajinu pozitívnu perspektívu a prínos.

Vaša excelencia, pán apoštolský nuncius, dosiahli ste vek, v ktorom spravidla nasleduje zaslúžený oddych. Napriek tomu zaiste aj naďalej využijete svoje životné skúsenosti pre prospech cirkvi a Svätej stolice. Bude to jasný signál svedčiaci o vašich kvalitách, odbornosti a schopnostiach cirkevného diplomata, ktoré budú aj naďalej využívané Pro bono Ecclesiae (Pre dobro Cirkvi). Dovoľte mi úprimne sa vám poďakovať za všetko dobré, čo ste na poste apoštolského nuncia urobili pre našu vlasť a jej občanov. A do ďalších rokov vám so srdca želám pevné zdravie, silu ducha i tela a dni života naplnené zmyslom a pokojom. Odchádzate do svojej vlasti, ale svojím pôsobením zostávate v srdciach všetkých, ktorí mali česť vás osobne poznať.

Vzácni páni, veľmi rád z môjho postu tlmočím dnes pred vami zástupcovi Svätého Otca v našej vlasti za jeho požehnané deväťročné diplomatické pôsobenie poďakovanie vlády SR aj s prejavom môjho obdivu a úcty. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

– –