Predbežné výsledky v nedeľu dopoludnia: Ako by vyzeral európsky parlament, keby v ňom boli iba slovenskí poslanci?

Bratislava 26. mája 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Francisco Seco)

Po zrátaní všetkých volebných okrskov sú tu neoficiálne výsledky volieb, ktoré by sa od skutočných už líšiť nemali. Predbežne by mali do Bruselu ísť traja poslanci za koalíciu PS/Spolu (a ešte jeden v prípade brexitu), traja za Smer-SD, dvaja za ĽSNS, dvaja za KDH, dvaja za SaS a jeden za OĽaNO

Z hľadiska reálneho pôsobenia v politike bude záležať aj na tom, ktorého konkrétneho kandidáta ľudia zakrúžkovali. Keby sa nekrúžkovalo a do Európskeho parlamentu (EP) by šli ľudia podľa poradia na kandidátkach, boli by to títo ľudia:

Za PS/Spolu by išli Michal Šimečka, Vladimír Bilčík, Simona Petrík a v prípade brexitu ešte aj Zora Jaurová. Keďže ide o koalíciu, ešte povedzme, že Šimečka a Jaurová sú z Progresívneho Slovenska, Bilčík a Petrík sú zo strany Spolu. Dá sa predpokladať, že ak by sa prekrúžkovali iní ľudia, bude v koalícii zrejme hrať rolu aj nejaká vnútorná dohoda, aby obe strany mali v EP svojho zástupcu.

Na krúžkovaní bude záležať najmä v prípade Smeru, keďže Smer-SD, to je široké politické spektrum od Lajčáka po Blahu. Jednotkou na kandidátke je Monika Beňová, dvojkou je Miroslav Číž, trojkou Róbert Hajšel (riaditeľ Kancelárie EP na Slovensku). Teda na prvých troch miestach figurovali dvaja „slniečkari“ a jeden „vlastenec“, ale zatiaľ nevedno, koho ľudia do Bruselu prekrúžkovali.

Za ĽSNS sú na prvých dvoch miestach Martin Beluský a Miroslav Radačovský, ale je otázka, či pôjdu naozaj títo dvaja. Lídrom eurokandidátky je totiž Milan Uhrík a mnohí ľudia budú krúžkovať práve jeho. A veľa ľudí sa chystalo krúžkovať aj Radačovského, ktorý má u voličov veľkú popularitu ešte z čias jeho pôsobenia ako sudcu, vieme prečo.

Za KDH je jasnou jednotkou Ivan Štefanec, druhá na kandidátke je Miriam Lexmann.

V prípade SaS sú na prvých dvoch miestach Eugen Jurzyca a Alojz Baránik. Trojkou kandidátky je Lucia Nicholsonová, ktorá by sa mohla prekrúžkovať.

Úplne jasné je to v prípade OĽaNO, po tom divadelnom predstavení, ktoré verejnosti zahral Igor Matovič: vzdal sa svojich hlasov v prospech rómskeho aktivistu Petra Polláka.

A kam by sa títo ľudia v EP zaradili? V prípade koalície PS/Spolu je to komplikovanejšie, pretože kým Progresívne Slovensko sa hlási k Aliancii liberálov a demokratov pre Európu (ALDE), strana Spolu sa bude spájať s Európskou ľudovou stranou (EPP).

Smeráci patria tradične do tábora európskych socialistov (S&D), tam je všetko jasné.

ĽSNS nie je pridružená k žiadnemu táboru, hoci je otázka, či sa po voľbách otvorene alebo neformálne nespojí s Európou národov a slobody (ENF) Le Penovej a Salviniho, keďže ich slovenský partner Sme rodina v eurovoľbách úplne zhorel (najväčšie fiasko týchto volieb). Druhá možnosť je ich formálne či neformálne spojenie s inou euroskeptickou frakciou Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) Nigela Faragea, s ktorou zvykla spolupracovať SNS, ktorá bude tentoraz v EP chýbať. A ešte je tu možnosť, že sa nezaradené strany podobne orientované ako ĽSNS spoja a vytvoria vlastnú frakciu.

KDH tradične patrí do tábora Európskej ľudovej strany (EPP).

SaS a OĽaNO budú aj naďalej patriť ku skupine Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

A ako by vyzeral mikro-europarlament zložený iba zo štrnástich slovenských europoslancov?

Na jednom, celkom probruselskom okraji je ALDE s jedným (v prípade brexitu dvoma) poslancami PS. To najtvrdšie slniečkové, viac k tomu netreba hovoriť.

Nasledujú socialisti z S&D s tromi poslancami Smeru-SD. Sú za prehlbovanie integrácie EÚ.

Najsilnejšie zastúpenie bude mať EPP so štyrmi europoslancami, dvoma zo strany Spolu a dvoma z KDH. Táto frakcia je aj v EP najpočetnejšia, je síce oficiálne kresťanská a mierne konzervatívna, ale to jej nebráni podporovať napríklad Istanbulský dohovor.

Troch poslancov bude mať ECR (dvoch zo SaS a jedného z OĽaNO). Táto frakcia je o máličko konzervatívnejšia a viac euroskeptická ako EPP.

Druhý, celkom euroskeptický okraj spektra, tam sú zatiaľ nezaradení dvaja poslanci ĽSNS.

Takto zložený slovenský mikroeuroparlament by neodhlasoval kvóty, nebol by za vrátenie všetkých migrantov plaviacich sa cez Stredozemné more naspäť. Takýto parlament by bol za vlastnú európsku armádu, odhlasoval by potrestanie krajín, ktoré nedodržiavajú rozpočtovú disciplínu EÚ, ale bol by nerozhodný v otázkach, či krátiť eurofondy krajinám neposlúchajúcim Brusel alebo zrušiť sankcie proti Rusku.

Teda vidíme, že takéto zloženie je v podstate nevýrazným európskym priemerom, názormi podobným súčasnému EP. Otázkou však je, kam sa Európa po týchto voľbách posunie – podobne ako na Slovensku, aj vo zvyšku Európy slniečkari strašili občanov mimoriadnym nárastom „extrémistických“ strán, teda strán jednoznačne vyhranených proti Bruselu, proti americkej hegemónii, proti masovej migrácii. Slovenské voľby túto tendenciu potvrdili iba v menšej miere. Ako to však dopadne v celej Európe? Dozvieme sa už zajtra.

Ivan Lehotský