Bratislava 12. apríla 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Lefteris Pitarakis)
Prvým človekom, ktorý sa dostal na obežnú dráhu Zeme, zažil 108-minútový let v beztiažnom stave a videl našu planétu z vesmíru, bol major Jurij Gagarin. Od tej chvíle uplynulo 60 rokov
Jurij Alexejevič Gagarin na kozmickej lodi Vostok 1 odštartoval 12. apríla roku 1961 o 6:07 h svetového času z kozmodromu Bajkonur (nachádza sa v dnešnom Kazachstane, leží cca 200 km východne od zvyškov Aralského jazera). Dostal sa na obežnú dráhu Zeme s apogeom (maximálne vzdialeným bodom) 327 km od Zeme a po jednom oblete našej planéty pristál na padáku pri obci Smelovka, pri rieke Volge, cca 30 km južne od mesta Saratov.
Bolo to pravdepodobne po prvýkrát v miliardy rokov trvajúcej histórii Zeme, keď predstaviteľ vyspelej formy života vlastnými silami a cielene prekonal gravitáciu a dostal sa na obežnú dráhu vlastnej planéty. Pre celý svet to bola jedna z najpozoruhodnejších chvíľ pohnutého 20. storočia. Gagarin sa stal symbolom pokroku a začiatku éry mierového poznávania vesmíru v mene celého ľudstva.
Narodil sa 9. marca 1934 v obci Klušino, cca 200 km západne od Moskvy. Pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny, absolvoval stredné odborné učilište v odbore zlievač, ale neskôr si urobil maturitu a potom absolvoval vojenskú leteckú školu v Orenburgu. Tam sa zoznámil so svojou neskoršou manželkou, s ktorou mal dve dcéry, mladšia sa narodila iba pár dní pred jeho kozmickým letom.
Na jeseň roku 1959 sa prihlásil do programu, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. V rokoch 1960 – 1961 absolvoval náročný výcvik, na konci ktorého ho sám šéf sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov navrhol za prvého kandidáta na premiérový let.
Po jeho absolvovaní sa z neznámeho vojenského pilota stala jedna z najznámejších svetových celebrít. Od tej chvíle začal cestovať po celom svete (mimochodom, vôbec prvá Gagarinova zahraničná cesta viedla do Prahy). Gagarin však zároveň neprestal pôsobiť aj ako vojenský pilot, čo sa mu stalo osudným: 27. marca 1968 tragicky zahynul pri havárii svojho stroja Mig-15.
V roku 1968, na podnet Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) bol 12. apríl vyhlásený za Svetový deň letectva a kozmonautiky. Na Gagarinovu počesť bolo premenované mesto neďaleko jeho rodnej dediny (Gžatsk, dnešný Gagarin), jeho meno nesie kráter na odvrátenej strane Mesiaca a vznikli na jeho počesť dokonca aj piesne – napríklad skladba „Dobrý den, majore Gagarine,“ ktorá zaznela v československom rozhlase už dve hodiny potom, čo sa orchester Gustava Broma dozvedel, že Jurij Gagarin bol prvým človekom, ktorý letel do vesmíru.
Ivan Lehotský