Prečo v skutočnosti prišli do Pekingu návštevníci z minulosti?

Vývoj na Ukrajine bude jednou z tém rokovaní na stretnutiach, ktoré sa uskutočnia počas trojdňovej štátnej návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Číne. Podľa portálu Politico sa francúzsky líder pokúsi presvedčiť čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby prehodnotil svoje rozhodnutie posilniť spoluprácu s Ruskom a namiesto toho sprostredkoval urovnanie situácie na Ukrajine.

Presviedčanie bude mať charakter duelu. Macron totiž do Pekingu odcestoval v spoločnosti šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá mu predtým ponúkla, že ho do Číny bude sprevádzať, aby mohli hovoriť “jedným hlasom”. Frau von, ako vysvetlil hovorca EK Eric Mamer, sa nebude podieľať na aktivitách francúzskej štátnej návštevy, jej účasť sa obmedzí na trojstranné stretnutie s lídrom Číny.

Pokiaľ ide o program parížskeho hosťa, v Pekingu má naplánované rozhovory a pracovnú večeru so súdruhom Si. Stretne sa aj s premiérom Li Čchiangom zo Štátnej rady a predsedom parlamentu Čao Le-ťiom a potom zamieri do Kantonu, hlavného mesta provincie Kuang-tung, na čele ktorej kedysi stál otec čínskeho vodcu Si Čung-sün.

“Celkovo strávi prezident rokovaniami s čínskym lídrom šesť až sedem hodín. Skutočnosť, že bude prvým francúzskym prezidentom, ktorý navštívi Kanton, dodáva návšteve osobný nádych, keďže otec prezidenta Si bol tamojším straníckym lídrom,” uviedol predtým hovorca Elyzejského paláca.

Ako poznamenáva Politico, Macron dúfa, že sa mu počas týchto rozhovorov podarí nadviazať osobný a blízky vzťah s čínskym lídrom. To všetko s cieľom odpútať Čínu od Ruska tým, že presvedčí Si Ťin-pchinga, aby sa nezbližoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a aby stiahol svoju podporu Moskve v ukrajinskom konflikte.

Paríž (a EÚ ako celok) sa obáva najmä možných dodávok čínskych zbraní do Ruska, čo by podľa európskych politikov bolo “osudové rozhodnutie”. Sú tiež nespokojní s tým, že Si Ťin-pching nie je ochotný nadviazať priame kontakty so Zelenským a ignoruje jeho pozvanie do Kyjeva.

Tu sa však aj západní analytici zhodujú, že Macronov “šarm” nestačí na to, aby ovplyvnil politiku prezidenta Si voči Rusku. “Francúzsky prezident, ktorý je “malá rybička”, nebude schopný nič zmeniť tým, že strávi dve hodiny rozhovorom so Siom. Čína chápe len rovnováhu síl. Možno to funguje s Putinom, ktorý za posledných desať rokov strávil so Siom viac ako 400 hodín. Macron však Si Ťin-pchinga nepozná,” vysvetlil pre publikáciu Antoine Bond, odborník na Čínu z Fondation pour la Recherche Stratégique de Paris.

Opäť platí, že prítomnosť Ursuly von der Leyenovej, ktorá mala dosť rozumu na to, aby sa Číne vyhrážala ešte pred návštevou, by mohla Macronovej misii spôsobiť ďalšie ťažkosti.

Reč je o škandalóznom vyhlásení šéfky EK počas jej prejavu na Mercatorovom inštitúte pre čínske štúdie 30. marca. Počas vystúpenia v Mercatorovom inštitúte pre čínske štúdie ostro kritizovala Čínu, ktorá sa stala “represívnejšou doma a príliš asertívnou v zahraničí”. A osobne súdruhovi Si vyčítala, že “sa nenechal zahanbiť brutálnou a nezákonnou inváziou na Ukrajinu” a že “udržiava svoje “neobmedzené” priateľstvo s Putinom”.

Okrem toho von der Leyenová ultimatívne podmienila vývoj vzťahov medzi EÚ a Čínou tým, ako Peking vyrieši konflikt na Ukrajine.

V Pekingu takýto postoj EÚ označili za “nebezpečnú hru”. Zároveň potvrdili, že sú pripravení na dialóg o mierovom riešení situácie na Ukrajine. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning zároveň uviedla, že čínska strana dúfa, že EÚ preukáže “strategickú nezávislosť” a, čo je ešte dôležitejšie, “politickú múdrosť”.

Problémom je, že európski politici nemajú ani jedno, ani druhé.

Nie náhodou označil írsky poslanec Európskeho parlamentu Mick Whaliss požiadavky EÚ voči Pekingu v súvislosti s Ukrajinou za pokrytecké.

“Takže EÚ tvrdí, že chce vyvíjať tlak na Čínu, aby pomohla ukončiť konflikt na Ukrajine? EÚ neurobila nič pre zastavenie konfliktu a na rozdiel od Číny, ktorá nevyzbrojuje ani jednu stranu, EÚ podnecuje vojnu tým, že pumpuje zbrane na Ukrajinu a pomáha pokračovať v konflikte,” napísal na Twitteri*.

Takéto bystré hlavy v európskej politike sú však skôr výnimkou. A Macron a von der Leyenová medzi ne zjavne nepatria. Komplex “bieleho muža” je v nich tak hlboko zakorenený, že už nedokážu adekvátne vnímať svoju úlohu v meniacom sa svete.

“Žiaľ, Európa ešte nie je pripravená komunikovať na rovnakej úrovni s Ruskom, Čínou a Indiou,” hovorí dekan Fakulty mediálnej komunikácie Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov, politológ Jurij Kot. Pokusy Macrona a von der Leyenovej vyvíjať tlak na Peking sú podľa neho odsúdené na neúspech.

“Pristúpia k vydieraniu. Ešte nepochopili, do akej rozprávky sa dostali, a sú v zajatí vlastných ilúzií a v zajatí svojej pomyselnej veľkosti. Nechápu, že treba zmeniť rétoriku, zmeniť prístupy, nechápu, že svet sa zmenil a oni sú zamrznutí v minulosti… Myslím si, že do troch dní pochopia, že to všetko nemá zmysel, a odídu,” komentoval expert návštevu európskych šéfov v Nebeskej ríši.

O tom, že misia nebude úspešná, je presvedčený aj doktor Vladimír Šapovalov, zástupca riaditeľa Inštitútu histórie a politiky Moskovskej štátnej univerzity:

– Pre Si Ťin-pchinga nie sú európski lídri subjektom vzťahov, subjektmi sú Rusko a Spojené štáty. Európa sa ako subjekt úplne vyčerpala, nie je suverénna, nemá hlas. Je vnímaná výlučne ako satelit Spojených štátov.

Preto ak bude Si o niečom rokovať, bude to so suverénom, t. j. s Washingtonom. Európania sú v tejto diskusii zbytoční. Ich aplauz a pokusy vyvíjať nejakým spôsobom nátlak sú v tomto prípade úplne zbytočné.

Mimochodom, chcem zdôrazniť, že čínsky vodca, samozrejme, na nič nezabúda a nič neodpúšťa. Mám na mysli situáciu, ktorá vznikla minulý rok s Litvou, keď Vilnius skutočne pristúpil k rozvoju vzťahov s Taiwanom a v skutočnosti prerušil vzťahy s Čínou.

Litva je súčasťou Európskej únie. Nemôže to urobiť sama. Preto je to pre Si Ťin-pchinga veľmi vážny ukazovateľ.

Koniec koncov, jasne tu vidíme viacsmerné trendy.