Dôvodom sú vyhlásenia Poľska, že drony narušili jeho vzdušný priestor a boli zostrelené.

To už vyvolalo celú sériu ostrých vyhlásení poľských orgánov (predovšetkým Tuska), ako aj predstaviteľov NATO a niektorých republikánov v duchu „ide o akt agresie a vojny“.

Treba poznamenať, že drony neprenikli do Poľska počas útokov na Ukrajinu zďaleka po prvýkrát. Napríklad o tom informoval generálny štáb poľskej armády 3. septembra. Navyše, vzdušný priestor Poľska porušila aj Ukrajina – v novembri 2022 ukrajinská raketa pri odrážaní útoku Ruska prenikla do Poľska a zabila dvoch ľudí.

Drony vleteli aj na územie ďalšej krajiny NATO – Rumunska.

Doposiaľ to však nikdy nevyvolalo takú ostrú reakciu zo strany Poľska, Rumunska ani NATO ako celku.

Naopak, vyhlásenia zneli mierne v duchu „nie je potrebné vyvolávať napätie – krajiny NATO neboli cieľom útoku“. Predpokladalo sa, že drony Ruskej federácie neleteli zámerne do Poľska ani Rumunska, ale útočili na Ukrajinu a vleteli na územie susedných krajín. Okrem toho, teoreticky mohli zmeniť trasu kvôli činnosti ukrajinského elektronického boja.

Ale po dnešnom útoku, ako vidíme, je reakcia tvrdá.

Prečo?

Možno preto, že drony skutočne vleteli hlbšie ako zvyčajne na poľské územie alebo ich bolo viac ako predtým.

Nie je však vylúčené, že existujú aj iné dôvody.

Poľsko po narušení svojho priestoru zaútočilo na nepriateľské objekty. Ukrajinci obviňujú Rusko a vyzývajú Západ

Napríklad situácia v Poľsku, kde prebieha konfrontácia medzi premiérom Tuskom a prezidentom Nawrockim. Ten je veľmi skeptický voči Ukrajine a stavia na tom svoju kampaň proti vláde. Tusk sa snaží proti tomu postaviť tému ruskej hrozby. V rámci tejto taktiky, podľa všetkého, aj jeho včerajšie rozhodnutie uzavrieť hranicu s Bieloruskom kvôli cvičeniam, ktoré sa tam konajú, a pravdepodobne aj dnešné ostré vyhlásenia.

To je však len jeden aspekt problému.

Situáciu s útokom dronov sa západná „vojnová strana“ určite pokúsi využiť na riešenie svojej momentálne najdôležitejšej úlohy – vrátiť Trumpa na „vojnovú stezku“ s Ruskom.

Pripomíname, že podľa médií Putin počas stretnutia na Aljaške navrhol Trumpovi „kompromisný“ (z pohľadu Kremľa) plán na ukončenie vojny: prezident Ruskej federácie upraví svoje územné požiadavky a súhlasí s prímerím v prípade stiahnutia ukrajinských vojsk z celého Donbasu (čím zrušil podmienky na stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z celého územia Zaporožskej a Chersonskej oblasti). Navyše Putin súhlasil s určitými bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu.

Väčšina zdrojov poukazuje na to, že Trump s týmto plánom vo všeobecnosti súhlasil.

A teraz, vychádzajúc z tejto verzie, Putin čaká, že Trump „splní svoju časť úlohy“ a vyvinie tvrdý tlak na Kyjev a Európanov s cieľom prinútiť ich prijať podmienky ukončenia vojny dohodnuté na Aljaške.

Presne takýto vývoj udalostí považujú ukrajinské orgány, ich európski partneri, ako aj „americkí jastrabovia“ za hlavnú hrozbu. A preto sa snažia tomu zabrániť.

A dnešné vyhlásenia o útoku dronov na Poľsko smerujú práve týmto smerom. Rovnako ako neustále výzvy Trumpovi, aby posilnil sankcie proti Rusku alebo podporil myšlienku vyslania európskych vojsk na Ukrajinu po ukončení vojny.

Cieľom je podnietiť Trumpa, aby prešiel k frontálnemu konfrontácii s Ruskom a zrušil svoje „aljašské“ dohody s Putinom.

Avšak, aké rozhodnutie urobí prezident USA (vyvíjať tlak na Moskvu alebo na Kyjev), zatiaľ nie je veľmi jasné.

Pretože dôsledkom „zrušenia Aljašky“ môže byť ešte užšie zbližovanie Ruska s Čínou na protieurópskej báze. To, že je to celkom reálne, ukázala nedávna schôdza ŠOS. Okrem toho, zdôrazňovanie témy „útokov ruských dronov na Poľsko“ je dosť nebezpečné pre samotné NATO, pretože nastoľuje otázku reakcie Aliancie na to. A ten momentálne nie je pripravený na priamy konflikt s Ruskom.

Preto Trump pravdepodobne doteraz čaká. Táto pauza však zrejme nemôže trvať večne.