Na druhom mieste skončil Smer-SD, volilo by ho 20,1 percenta voličov. Tretiu priečku obsadilo mimoparlamentné hnutie Republika, so ziskom 10,2 percenta. Nasleduje Hlas-SD, svoj hlas by mu odovzdalo 9,5 percenta respondentov. Do Národnej rady (NR) SR by sa dostali ešte štyri ďalšie politické subjekty. Hnutie Slovensko by sa do parlamentu prebojovalo so ziskom 7,1 pecenta hlasov voličov, o percento menej, teda 6,1 percenta, by získala strana Sloboda a Solidarita (SaS). Brány NR SR by ešte prekročilo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktoré by volilo 5,7 percenta opýtaných, a tiež v súčasnosti mimoparlamentní Demokrati, ktorým by svoj hlas dalo 5,5 percenta respondentov. Do parlamentu by sa nedostala Maďarská Aliancia, volilo by ju 4,1 percenta účastníkov prieskumu. Mimo NR SR by tiež ostalo hnutie Borisa Kollára Sme rodina so ziskom 3,2 percenta hlasov, a do poslaneckých lavíc by nezasadli ani zástupcovia v súčasnosti koaličnej Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá by podľa prieskumu získala podporu dvoch percent voličov. Na voľbách by sa začiatkom septembra zúčastnilo 61,1 percenta opýtaných, čo je v porovnaní s augustom pokles o 1,4 percentuálneho bodu.

Hnutie PS by malo v Národnej rade SR 39 poslancov, Smer-SD by obsadil 35 kresiel v parlamente. Republika by získala 18 mandátov a Hlas-SD 16. Matovičovci by v NR SR mali 12 zástupcov. Zvyšné tri politické subjekty, teda SaS, KDH a Demokrati by mali zhodne po 10 mandátov.

V medzimesačnom porovnaní si progresívci pohoršili, a to o 1,8 percentuálneho bodu. Vládny Smer-SD je podľa agentúry NMS najväčším medzimesačným skokanom, oproti augustu si polepšil o 2,8 percentuálneho bodu. Agentúra ale upozornila, že ide o hodnotu na hranici štatistickej odchýlky, a teda bude potrebné sledovať, či to bol jednorazový výkyv, alebo sa tento trend potvrdí aj v ďalších meraniach. Okrem PS si v medzimesačnom porovnaní pohoršilo aj Hnutie Slovensko, ktoré oproti augustu stratilo 1,1 percentuálneho bodu. Veľmi mierne straty, na úrovni 0,1 až 0,3 percentuálneho bodu utrpeli aj Republika, SaS a kresťanskí demokrati. Zlepšenie v podobe jedného percentuálneho bodu zaznamenali Demokrati, a v porovnaní s augustom si o 0,4 percentuálneho bodu polepšil aj Hlas.

Súčasné opozičné strany by za pomoci Demokratov boli schopné zostaviť vládu, a to s parlamentnou väčšinou 81 mandátov. Smer, Hlas a Republika by mali spolu 69 mandátov, a vládu by teda schopné zostaviť neboli. Politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes ale upozorňuje, že prítomnosť Demokratov v parlamente by zásadne počty nezmenila. „Respektíve, v porovnaní s augustom ide dokonca o stratu jedného mandátu. Keď sa pozrieme na zisky opozičných strán v auguste, dohromady by ako hypotetická štvorkoalícia po voľbách obsadili 82 parlamentných kresiel. V rámci septembrového zberu dát by na opozičnú väčšinu musela vzniknúť päťkoalícia, ktorá by mala spolu 81 kresiel,“ vraví. Ako vysvetlil, dôvodom je to, že Demokrati sa opierajú takmer výlučne o opozičných voličov. V praxi to znamená, že nezvyšujú silu opozičného tábora, ale uberajú percentá svojim potenciálnym partnerom. Iné subjekty, napríklad PS, Hnutie Slovensko a do určitej miery aj KDH sú podľa Hanesa schopné do istej miery osloviť aj sklamaných voličov súčasnej koalície. Určitý potenciál Demokratov vníma Hanes v oslovovaní nevoličov, podotkol ale, že ide o štatisticky najťažšie osloviteľnú skupinu, u ktorej je najmenšia pravdepodobnosť, že príde voliť.