Je viac obchodník, než politik (alebo dokonca „štátnik”), a odráža sa to v spôsobe, akým vedie svoje hnutie. Už pri počutí jeho mena sa našincovi vybaví ukričaný cholerik (labilný extrovert), ktorý šíri okolo seba nenávisť. Útočí takto na prvú signálnu sústavu, teda na ľudské pudy, teda to najnižšie, čo máme; a zároveň to, čo nás najviac pripodobuje k zvieratám. Sám o sebe však tento postup nestačí, a Matovič to buď intuitívne tuší, alebo racionálne vie – alebo oboje.

Akokoľvek sa budeme k jeho osobe stavať, nemožno mu uprieť rafinovanosť, pracovitosť a vytrvalosť. Premiérom sa zjavne už nikdy nestane, na to sa vyfarbil ako príliš veľký exot – o tom sa tiež hádam nemožno sporiť. Avšak naďalej si drží takú skupinu voličov, aby sa aspoň dostal do parlamentu. Na rozdiel od Jaroslava Naďa, ktorý sa odštiepil, a snaží sa v niečom napodobniť svojho „učiteľa” – jemu to však nestačí na potrebných 5%. Aj preto, že jeho kroky sú priveľmi „úzkoprofilové” (radikálne vyhlásenia o vypínaní webov, profilov na sociálnych médiách, o vyhostení ruského veľvyslanca či akomsi „vysporiadaní” sa s tými, ktorých osobne považuje za vlastizradcov, atď.).

Pozrime sa na päť základných princípov politiky (a garantov úspechu) Igora Matoviča:

Zameranie na široké vrstvy obyvateľstva

Ak chcete podnikať, potrebujete si zadefinovať nielen produkt, ale aj jeho cieľovú skupinu. Čím väčšiu množinu oslovíte, tým lepšie pre vás – preto sú najvýnosnejším biznisom energie. Ako je tomu v politike? Igor Matovič je veľmi adresný: Svoje hnutie prezentuje ako zmes konzervativizmu a národniarstva. S tým, že sa snaží apelovať na hodnoty ako je čestnosť (jeho dobre známa krížová výprava „boj proti mafii”) či práva národnostných menšín (aj preto potrebuje vo svojich radoch politikov rómského pôvodu).

Fakt, že svoj subjekt premenoval podľa našej vlasti, svedčí o profilácii smerom k určitému typu vlastenectva (akokoľvek pochybného v tomto prípade). Nuž a prezentuje sa sústavne ako konzervatívec, veď privítal pod svojimi krídlami toho času aj nebohú Annu Záborskú.

Takto má potenciál osloviť voliča rómskeho (či maďarského), ako aj kresťanov, či ľudí, ktorí sú národne orientovaní, no nedôverujú značkám SNS či Republika. Je to skoro ako keby ponúkal teplé rožky, alebo iný druh všeobecne rozšíreného, obľúbeného pečiva. Ten najdôležitejší prvok jeho ponuky však bude nasledovať až v ďalšom bode…

Hľadanie spoločného nepriateľa

Matovič je majster v hľadaní, nachádzaní, a udržiavaní obrazu verejného nepriateľa. Na tom si, napokon, postavil úspech vo voľbách po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky. Zahral ľuďom na city, keď si „prisvojil” pozostalých a vláčil ich po námestiach. Neváhal tiež vycestovať do zahraničia (naposledy Chorvátsko) a postávať pred nehnuteľnosťami, kde poukazoval na ich údajné prepojenie na domácu vrcholovú politiku. Vytvoril tak mýtického nepriateľa, akého Slovensko predtým nemalo: „mafiu” bielych golierov.

Tento evergreen je jeden z kľúčových momentov jeho politiky. Zasial semienko nevraživosti voči SMERu do ľudí tak hlboko, že mnohí mu sadli na lep a pre uvoľnenie frustrácie nadávajú na vládnych politikov, kade chodia. A nevadí im ani to, ako Matovič postupne odhalil svoj vlastný vulgárny slovník či hulvátske spôsoby, ako ani škandál s diplomovou prácou, či aféra s daňami…

A o šafárení v covidovom období sa hádam ešte čo-to dozvieme.

Sľuby namiesto riešení

Ako hovorí klasik: Nik vám nedá toľko, koľko vám sľúbi Igor Matovič. Ako to bolo s tým Fiatkami 500? Ozaj, a očkovacia lotéria, na ktorú sme prehajdákali z rozpočtu viac než 20 miliónov eur?

Matovič si verejnosť chce kúpiť: Na sľuby, peniaze, autíčka, čokoľvek. Čo na tom, že zadlžil štát na roky dopredu, a spôsobil ekonomický marazmus, ústiaci do konsolidácie!

Veď on už vtedy, ako minister financií s klesajúcou dôveryhodnosťou musel vedieť, že v ďalšej vláde sedieť nebude, takže to bremeno zavesí na krk svojim oponentom. A odrazu hľa, môže útočiť proti vláde na dvoch témach: Mafia, a ochudobňovanie ľudí.

Čertovský vynález!

Sústavné expozé

V marketingu stále platí, že aj zlá reklama je zlá reklama. Nie je dnes, v čase sociálnych sietí, nič dôležitejšie, než mať dosah (byť zobrazovaný aj užívateľom, ktorí neodoberajú váš kanál). A na dosiahnutie vysokého dosahu je najlepšie byť kontroverzný. Asi budete súhlasiť, že na to je Matovič odborník. Azda stačí spomenúť, ako dourážal voličky SMERu kvôli tomu, že dostanú od Roberta Fica kvet k MDŽ. Pod takým statusom sa vám zbehnú kvantá diskutujúcich, a voilá, stal sa z vás určovateľ aktuálnej agendy.

Toto sústavné vystavovanie sa bude zrejme nielen chladný kalkul, ale aj súčasť Matovičovej osobnosti. Dobre si pamätáme, ako rád sa pretŕčal pred kamerami za pandémie. Potom, keď to prepískol, a ostal na smiech, médiá sa ho začali strániť. Ako zareagoval? Sťažoval si, že na Slovensku zavládla mediokracia, teda že médiá rozhodujú kto bude zvolený a kto nie. A jeho odstrčili, tak má menej percent. Dobrá výhovorka. Ale o tom, ako strápnil celé Slovensko svojimi extempóre typu vantajm-nextajm, ani muk.

Rebranding

Od svojho vzniku v roku 2011 prešla Matovičova strana už deviatimi zmenami názvu (https://www.ta3.com/clanok/1009379/matovic-zmenil-nazov-deviata-uprava-je-nenapadna-hnutie-si-uz-nepomylia-s-krajinou). Najprv to boli Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO), no postupne naberali rôzne fragmenty strán či hnutí (vrátane rómskych a maďarských, pretože platí, že sa zameriavajú na čo najširšie obyvateľské vrstvy) a od augusta 2025 sa nazývajú Hnutie Slovensko.

Zmena názvu alebo úprava loga určitého subjektu (môže byť aj podnikateľský) sa nazýva v marketingovej praxi ako rebranding, teda preonačenie značky. S tým ide ruka v ruke určitá zmena imidžu či identity, nuž a samozrejme cieľom je získať nové „trhy” – v prípade Hnutia Slovensko voličov.

Asi sa zhodneme – na základe všeobecného pozorovania života okolo nás – že ešte aj najvychytenejšia odevná či automobilová značka z času na čas pristúpi na zmeny. Názov si možno ponechá, no zmení logo, alebo upraví firemnú filozofiu. Všetko v prospech biznisu. Pretože – a toto je opäť marketingová pravda – ľudia (klienti, voliči) majú radi zmenu. Spýtajte sa len ľubovoľného majiteľa pizzérie v ľubovoľnej obci, prečo sa nedrží roky jedného a toho istého menu. Zmena je dôležitá, signalizuje smerom von, že vo vnútri firmy sa stále niečo deje, že dochádza k progresu, že drží prst na pulze doby, takpovediac.

A Igor Matovič je šikovný obchodník, a – podobne ako sa hovorí o Čertovi – tiež nikdy nespí (na vavrínoch).

Aj vzhľadom na všetky vymenované aspekty jeho politickej činnosti môžeme teda predpokladať, že tu s nami vo verejnom živote ešte nejaký ten rôčik pobudne…