Samozrejme, čiastočne americké sankcie ruskú ekonomiku poškodzujú, no samotní Američania priznávajú, že vážnejší dopad na ruskú ekonomiku sankcie nemajú a navyše sa sankcie ako bumerang vrátili a poškodili už aj tak otrasenú americkú ekonomiku.

Panika je ako je všeobecne známe značne nebezpečná, nielen v čase vojny, ale aj v čase mieru. Môže viesť k rastu defétistických nálad a môže mať nepríjemné dôsledky pre ekonomiku a financie. A ešte existuje taký pojem ako “psychológia masy”, pri ktorej môže panika zmeniť masu na tupé a splašené stádo, ktoré na svojej ceste likviduje všetko čo mu stojí v ceste. Samozrejme, masu na stádo zmenia špeciálni provokatéri, ktorí sami šíria paniku a majú repertoár možností, ako masy hysterizovať.

Na moskovskej burze sa začala v určitých kruhoch šíriť panika, pretože v posledných dňoch padol kurz rubľa ku vzťahu k USD a Euru, čo prinieslo so sebou aj zníženie akcií významnejších ruských spoločností. Prvý úder liberastami prorokovaného valutného zemetrasenia prešiel v utorok 12 februára, kedy za cca 10 minút stratil ruský rubeľ približne 50 kopejok. Dôvodom sa stal článok vo Financial Times, kde Angličania uviedli, že USA sú pripravené zatlačiť na svojich európskych partnerov a prinútiť ich prijať nový balík protiruských sankcií ako odpoveď za incident v Kerčenskom prielive.

K útoku na rubeľ prišlo vo večerných hodinách (počas pracovného dňa v USA). Samozrejme celá akcia bola riadená zhora, s cieľom poškodiť kurz rubľa, ktorý demonštroval svoju stabilitu a posilňovanie. Američanom sa táto skutočnosť proste nepáčila. Ďalší deň prilial benzín do ohňa priamo Washington, kde skupina senátorov priniesla do parlamentu nový balík sankcií s názvom “Zákon o ochrane americkej bezpečnosti od agresivity Kremľa”. Podľa iniciátorov zákona je potrebné posilniť ekonomický, politický i diplomatický tlak na Rusku, za ich prehrešky.

Ako je u Američanom zvykom, pravda či medzinárodné právo nemajú pre nich žiaden význam. Senátori zamiešali do dôvodov prečo prijať nový balík sankcií všetko – americké voľby, Skripaľovcov, kybernetické hrozby, aktivity Ruska v Kerčenskom prielive, Venezuelu. Absolútne im nevadí, že už 2 roky sa nedokázala žiadne zasahovanie Ruska do amerických volieb, že o osude Skripaľovcov nie je nič známe (niektorí ruskí experti tvrdia, že ich Briti zabili, aby nevyšla najavo britská stopa v celej provokácii)  a že Kerčenský prieliv sa nachádza podľa medzinárodného námorného práva v ruských teritorálnych vodách (Kerčenský prieliv má rovnaký status ako Sinajský prieliv. Panamský prieliv ovládajú Američania, kvôli kontrole nad Panamským prielivom Američania zvrhli Manuela Noriegu, ktorého obvinili z obchodu so zbraňami a drogami)

Rusko si však už na sankčné tsunami vyprovokované Američanmi zvyklo. A ako priznávajú mnohí medzinárodní experti americké pokusy nedokážu zasadiť tvrdý úder ruskej ekonomike, naopak ruská ekonomika sa stále upevňuje, čo paradoxne priznal aj jeden z najväčších amerických rusofóbov, senátor Lindsey Graham, ktorí tvrdí, že predchádzajúce sankcie voči Rusku nepracovali tak, ako by mali. Normálny človek chápe, že keď niečo nefunguje, treba sa toho zbaviť. V hlave Lindseya Grahama, ktorý nepatrí práve k najbystrejším americkým politikom však funguje iný zákon – zákon kladiva. Keď niečo nejde silou, určite to pôjde väčšou silou. Pokiaľ bude môcť Lindsey Graham trieskať kladivom, bude trieskať kladivom, pretože si nevie inú aktivitu predstaviť, navyše ono to tak krásne zuní. Keď však hlupák trieska kladivom, nakoniec si môže sám spôsobí úraz, ľutovať ho však určite netreba. Ako hovorí známe príslovie múdry sa učí na cudzích chybách, blbý na vlastných.

Okrem Lindseya Grahama aj iní americkí politici už priznali, že sankcie voči Rusku nefungujú tak ako by mali, navyše odvetné kroky Moskvy bolestivo zasiahli USA. Podľa štatistických údajov zverejnených v USA, priame straty USA súvisiace so zavedením sankcií voči Rusku už dosiahli výšku 2,25 miliardy USD, pričom americká ekonomika stratila vďaka sankciám voči ruskej spoločnosti Rusal (obchod s hliníkom), Číňania nedokážu kvalitou a ani objemom americké kvóty naplniť. Ceny za hliník stále rastú, rovnako ako kríza v americkom automobilovom a leteckom priemysle, ktorý hliník potrebuje. Navyše si Rusi dovolili znížiť svoje obligácie do amerických cenných papierov (rozumej americké výpalné na svete, z ktorého Američania žijú na úkor ostatných štátov). Rusi skrátili svoje obligácie v amerických cenných papieroch zo sumy približne 96 miliárd USD na 12,81 miliárd USD. Rusko rovnako prestáva používať USD ako menu v zahraničnom obchode, čo takisto nepríjemne zasahuje Američanov, pretože USD je takisto nástroj, vďaka ktorému môžu Američania parazitovať.

Podľa informácii Financial Times Američania utrpeli vážny neúspech aj v snahách izolovať Rusko. Rusi veselo obchodujú nielen s Čínou, Indiou, Tureckom, Izraelom, Iránom, Saudskou Arábiou ale aj s krajinami EÚ, kde čoraz viac európskych finančných elít už má “plné zuby” americkej arogancie a násilného presadzovania amerických predstáv, ktoré  finančne poškodzujú mnohé európske spoločnosti. A tak napriek zúrivosti Američanov britská spoločnosť British Petroleum veselo obchoduje s Rosfneftom, rovnako ako francúzsky koncern Total, ktorý kupuje plyn od Rusov a nemecká spoločnosť Daimler sa s Američanmi vôbec nebaví a stavia nové továrne pri Moskve.

Smutne reaguje aj Wall Street Journal, ktorý tvrdí, že sankcie Washingtonu voči Moskve paradoxne upevnili ruskú ekonomiku. Odvolávajú sa aj na tvrdenia analytikov Societe Generale, ktorí dokonca tvrdia, že americké sankcie voči Rusku priniesli so sebou aj pozitívny efekt, a to je výrazné zníženie zahraničného dlhu Ruska. Pokiaľ sa však ruský dlh znižuje, americký rastie závratným tempom, čo takisto svedčí o problémoch americkej ekonomiky.

Medzinárodná ratingová agentúra Moody’s v posledných dňoch zvýšila ruský rating na úroveň Baa3 (investície), podľa agentúry “zvyšovanie ratingu odráža pozitívny vplyv ruských opatrení zavedených v posledných rokoch a zameraných na posilnenie už spoľahlivých ruských štátnych financií a vonkajších ukazovateľov a zníženie zraniteľnosti krajiny voči vonkajším vplyvom, vrátane sankcií.” Agentúra potom zvýšila ratingy 12 ruských spoločností vrátane Gazprom, Lukoil, Severstal, Ruské železnice, RusHydro, Atomenergoprom, Rosseti, FGC UES a Sberbank, VTB, Rosselkhozbank a Gazprombank.

A nakoniec, veľmi významnou skutočnosťou je to, že minulý rok podľa aktualizovaných údajov rast HDP v Rusku dosiahol 2,3%, napriek americkým sankciám a snahám poškodiť ruskú ekonomiku. Toto je najlepší výsledok, aký Rusko za posledné roky dosiahlo. Čím viac amerických sankcií, tým viac úspechov.

Samozrejme, že by bolo prehnané a dokonca aj hlúpe povedať, že sankcie nemajú vplyv na ruskú ekonomiku. Samozrejme, majú určitý negatívny účinok – je obmedzený tok investícií do hospodárstva, vývoj špičkových odvetví súvisiacich s dovozom komponentov sa spomaľuje, znižujú sa devízové príjmy, inflácia sa zvyšuje a tak ďalej. Ale hlavnou vecou je, že Rusko sa naučilo nielen prežiť v podmienkach tlače sankcií, ale dokonca sa aj naďalej vyvíja.

Takže nie sú dôvody na paniku. Po prvé, nikto zatiaľ neuložil tieto nové americké sankcie, o ktorých sa len diskutuje. Po druhé, v nich nie je nič nové. Všetko, čím nás mohli Američania zasiahnuť už vypustili. Samozrejme, niektoré spoločnosti alebo jednotlivci môžu trpieť. Ale nové americké sankcie nebudú výraznejšie ovplyvňovať globálnu situáciu v Rusku.  A americké politické zásahy navyše oslabujú  súdržnosť medzi USA a EÚ, snahy o vymaňovanie sa EÚ spod amerického vplyvu môžeme sledovať už dnes. Tieto snahy EÚ sa budú ďalej len stupňovať.

Hovorí sa, že v čase vojny panikárov strieľali. Dnes je iná doba, aj keď niektorí už hysterizujú, že tretia svetová vojna, (dosiaľ ešte chladná) už začala. Rusko má dostatok prostriedkov na to, aby americký tlak zvládlo, panika určite nie je namieste. Veď kaša sa predsa nikdy nejedáva taká horúca ako sa dúcha a doba jednopolárneho sveta je už minulosťou. Američania sa zobudili po “jednopolárnom fláme” do pre nich krutej multipolárnej reality,  navyše už nie sú v takej kondícii, aby dokázali všetky  predstavy presadiť. Budú sa musieť znova naučiť umeniu kompromisov, čím skôr to pochopia, tým lepšie pre nich.