Pozdrav desiatok utilitaristicky zavraždených nenarodených detí, ktoré boli neľudsky obetované na oltár biomedicínskej vedy a pokroku (o vývoji na výrobe niektorých vakcín z potratených detí viac tu: R. Balák:Neverending history of the use of vaccines derived from aborted infants. part I: critique of teleological proportionalism and consequentialism from the perspective of moral theology. In: Roczniki Teologiczne, Vol 64, z. 3 (2017), s. 93-110) je adresovaný všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí si uvedomujú, že každej ľudskej bytosti prináleží od počatia až po prirodzenú smrť dôstojnosť ľudskej osoby.

Je však aj pozdravom tým, ktorí neustále ideologicky a nevedecky manipulujú v teologickej rovine, pričom moja miestami ostrejšia reakcia tieto manipulácie je výsledkom impulzov, ktoré mi neustále adresujú čitatelia, keďže sú im známe moje vedecké teologicko-morálne postoje k tomuto bioetickému problému.

V článku A. Potockej „Cirkev: Úmyselné neočkovanie je vážnym zanedbaním spoločného dobra“ (absurdita pôvodného titulku bola ešte väčšia: Boh chce aby sme sa starali o svoje zdravie aj očkovaním) je viacero evidentných lží a ideologických manipulácií, avšak z dôvodu časovej tiesne budem reagovať len na niektoré. Keďže Denník Postoj odmietol uverejniť moju reakciu na bludy a ničím nepodložené tvrdenia v danom článku tak zverejňujem svoje stanovisko tu v slobodnom médiu. Katolícka cirkev sa priamo vyjadrila k danej téme len v týchto dvoch oficiálnych dokumentoch: Riflessioni morali circa i vaccini preparati a partire da cellule provenienti da feti umani abortiti a v  Dignitas personae (čl.34 a 35). Ďalšími dôležitými dokumentmi (okrem iných), ktoré treba brať do úvahy  sú encykliky Veritatis splendor a Evangelium vitae.

V súvislosti s povinným očkovaním sa vo vedeckom, ako aj laickom svete diskusií prejavuje filozofické ovocie hegelovských metodologických návrhov vo veci ľudského myslenia. Kedysi sa uvažovalo v kategóriách „téza“ – „antitéza“ a logickým skúmaním sa kriticky prichádzalo k záveru (konklúzii), ktorá z dvoch protikladných možností je pravdivá. Hegel vo svojej filozofii v podstate navrhol, že  syntézu môžeme vraj urobiť aj z protikladov a tým radikálne ovplyvnil ľudské myslenie (nielen filozofické) a Kant tak so svojím morálnym relativizmom a subjektivizmom dokončil kataklizmu logiky a úcty voči autorite pravdy, pričom duchovným otcom týchto filozofických a morálnych paradigiem bol Luther, čo však málokto vie.

To spôsobilo absenciu intelektuálnej cti, ktorá doviedla postmoderného a postkresťanského človeka k tomu, aby výrok, v ktorom sa konštatuje existencia nejakej lži, považoval za lož. Pravda je niekedy totiž tak nepríjemná a nekompromisná, že sa človek zo strachu z pravdy radšej priklonil k lákavej a pohodlnej lži. A tak dnešný človek nemá problém vyhlásiť vedecky vyvrátenú lož za pravdu, len na základe toho, že sa k tejto lži prikláňa dostatočný počet prívržencov, ako keby pravda závisela od počtu súhlasiacich ľudí. Výsledkom je nehanebné a opakované prezentovanie lží a manipulácií s pravdou, ktoré sa stalo štandardom interpersonálnej komunikácie, čo je vidieť v článku, ktorý komentujem.

Titulok A. Potockej je ideologickou a lživou manipuláciou (pričom ten pôvodný bol tiež absurditou na úrovni ústavu marxizmu a leninizmu), pretože v žiadnom dokumente cirkvi sa takéto tvrdenie nenachádza a je len osobným názorom hovorcu KBS Kramaru, ktorý by si mohol uvedomiť, že v oblasti vedy to nefunguje tak, ako v oblasti ideologickej manipulácie a propagandy, kde sa neustále opakovanie lži stáva pravdou. Tu sa dá konštatovať absencia základných teologických vedomostí z morálnej teológie a sociálnej náuky cirkvi, ako ide o koncept spoločného dobra a jeho podstatu.

V oblasti vedy je buď niečo pravdivé, alebo nepravdivé, a hoci majú niektorí ľudia z humanitných vied mylný dojem, že logika v týchto vedách neplatí, tak treba akcentovať, že logika platí aj tu. Ďalšou lživou manipuláciou autorky, spočívajúcou v ideologickom meritórnom posune, je tvrdenie, že Vatikán odporúča očkovanie v boji proti chorobám. Autorka článku si totiž osobný odborný názor, ktorý zastáva A. Spagnolo (čítal som zopár jeho vedeckých článkov), manipulatívne zamieňa s oficiálnym stanoviskom Vatikánu, pričom ani neuvádza, odkiaľ jeho vyhlásenie vzala.

Z vedeckého zorného uhla  skúmania je evidentná absencia kognitívnych  schopností rozlišovať medzi samotným vedným odborom a  názorom, ktorý prezentuje konkrétny človek, v tomto prípade J. Viglaš a jeho metodologický a meritórny omyl, že „katolícka morálna teológia to zdôvodňuje tým, že život a telesné zdravie sú vzácne dary od Boha, o ktoré sa máme rozumne starať a brať pritom do úvahy potreby iných a spoločné dobro. (…)“. Je adekvátne upozorniť, že katolícka morálna teológia nezdôvodňuje povinné očkovanie, ale že on sám sa na poli morálnej teológie pokúša zdôvodniť svoj osobný subjektívny názor na povinné očkovanie.

V rámci citátu, ktorý autorka uviedla v článku, J. Viglaš následne tvrdí, že „(…) práve plošné očkovanie, ktoré je schopné dosiahnuť kolektívnu imunitu, je tým spoločným dobrom, ktoré chráni aj tých, čo zaočkovaní byť nemôžu, a sú preto tou najzraniteľnejšou časťou spoločnosti“. Tu sa ukazuje absencia adekvátneho pochopenia katolíckeho konceptu spoločného dobra a jeho podstaty v sociálnej morálnej teológii (či v sociálnej náuke cirkvi), ktorú si možno doštudovať u desiatok špičkových talianskych, nemeckých či poľských autorov alebo v oficálnych dokumentoch Katolíckej cirkvi.

Toto vymyslené subjektívne tvrdenie Viglaša nie je podložené žiadnym citátom oficiálneho dokumentu katolíckej cirkvi, a preto ho možno klasifikovať ako učebnicovú ideologickú lož a intelektuálny vandalizmus v oblasti biomedicíny a najmä morálnej teológie. Z biomedicínskeho hľadiska je to nevedecký blud, ktorý môže prezentovať len človek, ktorý buď ignoruje alebo nepozná objektívne empirické vedecké fakty z oblasti biomedicínskych vied. Empiricky zistiteľným a merateľným výsledkom povinného očkovania je u niektorých (nie všetkých očkovaných detí ale u väčšiny) prítomnosť hladiny špecifického druhu protilátok, pričom si túto prítomnosť protilátok J. Viglaš ideologicky a nevedecky zamieňa s imunitou, ktorá je z hľadiska biomedicíny (napr. imunológie) meritórne odlišnou skutočnosťou. Preto je kauzálne a logicky nevedeckým a biomedicínskym bludom i  neexistujúca kolektívna imunita, ktorú nelogicky  považuje J. Viglaš za spoločné dobro v teologickom zmysle, z čoho vyplýva, že v teologickej rovine chápe tento termín v duchu neomarxistickej optiky.

Tu  je prítomná jasná ideologická supremácia (nadradenosť) spoločnosti voči individuálnej ľudskej bytosti. To je v logickom rozpore s katolíckou koncepciou spoločného dobra, ktorou sa okrem iných vynikajúcich etikov a morálnych teológov vedecky zaoberal aj K. Wojtyla (hádam aspoň tohto autora bude poznať, ako aj jeho špecifický personalizmus vo filozofii) vo svojej vedeckej práci, keď pracoval v akademickej sfére. Schematicky a zjednodušene skrátim katolícke chápanie teologického termínu spoločné dobro do konštatovania, že je identifikované s dobrom každej konkrétnej ľudskej osoby, ktorá je nositeľom vznešeného Imago Dei (toto mi sprostredkovali priami nasledovníci Wojtylu na Katolíckej univerzite v Lubline ale i na iných špičkových univerzitách v západnej Európe v rámci jedinečnej filozofickej recepcie tomizmu, neotomizmu a personalizmu), a teda nie v duchu kolektivizmu, ktorý odsúdil už pápež Lev XIII.

Ideologické tvrdenia o morálnej povinnosti očkovania každého jednotlivca sú evidentne metodologicky i meritórne derivované (odvodené) z neomarxistického chápania vzťahu spoločnosti a jednotlivca, kde spoločnosť absolútne dominuje nad ľudskou individuálnou osobou. Tieto názory sú v celom rozsahu koherentné totalitnou ideológiou fašizmu z čias B. Mussoliniho či G. Gentileho a ďalších fašistických  ideológov. Ak sa aplikuje komparatívna (porovnávajúca) metóda výskumu týchto dvoch ideologických doktrín (marxizmus a fašizmus), tak sa zistí, že ideologická doktrína fašizmu rozpracovala absolutizáciu štátu a jeho totalitnej moci nad jednotlivcom do takej miery dokonalosti, že K. Marx sa javí ako amatér.

Chcem poznamenať, že práve z teórie  totalitných ideologických doktrín marxizmu, fašizmu a nacizmu (jedna z desiatich téz) som robil záverečnú doktorskú skúšku z filozofie, aby som bol vôbec pripustený k obhajobe vlastnej dizertačnej práce z morálnej teológie na Katolíckej univerzite v Lubline. Lenže kto už v dnešnej dobe absencie klasickej (predhegeliánskej) metodológie filozofického a teologického myslenia či kolapsu logiky a dominancie relativizmu uvažuje v duchu objektívnych kategórií dobra a zla alebo pravdy a lži? Je to spôsobené tým, že súčasný vzdelávací systém často poskytuje certifikáty (diplomy) potvrdzujúce absolvovanie školy, namiesto toho, aby poskytoval certifikáty garantujúce získanie objektívneho vedeckého poznania a múdrosti.

Je šokujúce, že v dnešnej dobe (30 rokov po štátnom prevrate v roku 1989) zastáva niekto takéto totalitné názory, kde de facto súhlasí s nerešpektovaním základných práv človeka, ktoré práve katolícka cirkev derivuje už stáročia z teologického konceptu ľudskej prirodzenosti a dôstojnosti (derivovanej z biblickej teológie stvorenia, vtelenia a vykúpenia), či už v rovine filozofickej, právnej alebo teologickej. Existuje dostatok najmä španielskych autorov na danú tému už z čias keď sa Kolumbus dostal k brehom nového sveta.

K biomedicínskemu a morálnemu skúmaniu vakcín z potratených detí sa ešte dostanem, ale opäť musím poukázať na ideologické manipulovanie v článku v súvislosti s radikálnym odmietnutím vakcín, ktoré je vraj väčším zlom, ako tieto neetické vakcíny a ich používanie. Takže sériové vraždy nenarodených detí, ktoré boli prvým krokom v rámci vývoja a výroby, ako aj ich neskoršieho používania vakcín v praxi sú vraj menším zlom ako ich radikálne odmietnutie. Nuž k tomuto intelektuálnemu mravnému cynizmu, založenému na proporcionalizme, konzekvencionalizme a morálnom relativizme, len toľko: logika zla je neúprosná, doslova až fyzikálna: zlo plodí len zlo a to vždy. Nikdy nie dobro. Viac k tomu píšem vo svojich štúdiách, a ak by to niekomu nestačilo, je potrebné vziať do ruky Písmo sväté, ktoré je základom kresťanskej mravnosti.

Selektívna ignorancia náuky pápežského magistéria v encyklikách Evangelium vitae a Veritatis splendor, ak ide o rešpektovanie ľudského života a cirkvou aprobovaný (schválený) spôsob mravného hodnotenia ľudského konania, je evidentná. Táto ideologická selekcia cirkvou aprobovaných metodologických postupov mravného hodnotenia s cieľom vtesnať sa do doterajšej demarkácie (vymedzenia) vlastného názoru, aby sa niekomu nezosypal svetonázorový pohľad na nejaký problém, nemá nič spoločné s vedeckým prístupom, ani s úctou voči magistériu či evanjeliu.

Bolo by však intelektuálne poctivé, aby sa prezentovali „závery medicínskeho a morálneho skúmania“ spolu s metodologickými a epistemologickými postupmi, ako sa k daným záverom prišlo a kde boli publikované. Inak je to len všeobecné ideologické tvrdenie, slúžiace dopredu stanoveným ideologickým cieľom obhájiť niečo, čo odporuje empirickej realite. Z textu nie je jasné či tento text je doslovným vyjadrením J. Viglaša alebo je interpretáciou autorky článku. Zlo „(…) v podobe reálneho ohrozenia zdravia i života veľkého množstva detí či tlakom na eugenické potraty detí, ktorých matky by počas tehotenstva mohli ochorieť napríklad na rubeolu“, sa prezentuje ako automatický kauzálny dôsledok radikálneho odmietnutia neetických vakcín, čo však z biomedicínskeho hľadiska nie je objektívnou empirickou pravdou, iba nepotvrdenou hypotézou, s ktorou sa ideologicky pracuje, ako keby bola empirickým faktom. Je zaujímavé, že tu sa spomínajú hypotetické eugenické potraty detí, ale tie vraždy nenarodených detí, ktoré boli, sú a budú vykonávané v súvislosti s vývojom a výrobou neetických vakcín, sa eufemisticky zakrývajú termínom „vakcíny nedovoleného pôvodu“.

Názor, že očkovanie je morálnou povinnosťou, ba dokonca je považované za „(…) prejav solidarity s tými, ktorí majú kontraindikácie a nemôžu byť zaočkovaní. Veľmi pekný a účinný príklad, ako silnejší chránia slabších“, je exaktným dôkazom intelektuálneho kolapsu epistemologických postupov a kritického myslenia v oblasti teológie, biomedicíny a logiky. Vyhlasovať za morálnu povinnosť intramuskulárnu alebo subkutánnu  injekciu širokého spektra xenogénnych (cudzorodých) substancií do organizmu dieťaťa, ktoré by sa do organizmu v žiadnom prípade nedostali, vzhľadom na konštitúciu ľudského organizmu a jeho imunitný systém, je intelektuálnym a totalitným cynizmom.

Totiž ak sa vezme do úvahy aké substancie sa do organizmu dieťaťa dostanú (len v skratke na ilustráciu): ľudská DNA zo zavraždených nenarodených detí, bakteriofágy, DNA onkogénne substancie, xenogenetická DNA zvierat, neurotoxické substancie v podobe adjuvantov a konzervantov, intracelulárne parazity, syntetické molekulárne substancie, endogénne retrovírusy, GMO a geneticky modifikované substancie, reprodukčne toxické substancie, metalické a iné nanočastice (plus informácie a základné údaje z príbalových letákov)…atď., tak je namieste otázka, či J. Viglaš rozumie tomu, čo svojvoľne vyhlasuje (spolu s inými) za morálnu povinnosť? Podotýkam, že úplne  absentujú oficiálne testy bezpečnosti vakcín v oblasti vplyvu nanočastíc akéhokoľvek typu na živé bunkové štruktúry v prípade detského organizmu. A toto má byť vraj morálnou povinnosťou?

Pár poznámok k výskytu epidémií. V prípade existencie reálnej epidémie (napr. osýpok) sa postupuje podľa platnej legislatívy a ďalších právnych biomedicínskych zásad či vykonávacích predpisov, pričom tieto epidémie sú jasným empirickým dôkazom o neexistencii ochranného účinku vakcín (alebo nedostatočného ochranného účinku, ktorý sa tak glorifikuje), keďže z údajov  štátnych zdravotníckych inštitúcií v celom vyspelom svete vyplýva len jeden logický záver: v praxi to reálne nefunguje tak, ako sa to ideologicky mediálne prezentuje. Majú ľudia typu J. Viglaš alebo autorka článku také kognitívne  schopnosti, aby derivovali logické konklúzie z evidentných empirických faktov, a v rámci intelektuálnej cti s pokorou prijali pravdu o realite, že vakcíny nefungujú tak, ako ideologicky tvrdia? Alebo budú stupňovať svoj intelektuálny cynizmus až do totalitnej roviny, kde chcú iným nanucovať výsledok vlastných nepodložených a ideologicky zmanipulovaných názorov?

Kto chce hľadať pravdu, nech sám namáhavo a trpezlivo hľadá pravdivé fakty a študuje biomedicínsku vedeckú literatúru, lebo v reálnom živote skoro nič nedostávame zadarmo na zlatej tácke, teda okrem lží, ktoré sú nám neustále opakovane ponúkané, ba doslova ideologicky nanucované. Totalitne mysliaci ľudia  sa ideologicky schovávajú za autoritu inštitúcií, úradov a komisií rôzneho charakteru, ako aj za supresívnu (potláčajúcu) a podprahovú sugesciu primitívneho matematického súčtu odborníkov (a ich výsledného  konsenzu), ako keby objektívna empirická  pravda bola kauzálne závislá od toho, koľko má prívržencov. Selektívne sa pritom marginalizujú a vytláčajú opačné vedecké názory, pričom sa čoraz viac arogantne ignoruje sloboda prezentovať a publikovať evidentné biomedicínske fakty, čo nápadne pripomína strach predstaviteľov spomenutých totalitných režimov z pravdy.

Je doslova infantilné, ako si niekto dokáže ideologicky vybudovať ilúziu o existencii kolektívnej imunity a ochrany pred niektorými chorobami, a to vo svete, kde sú prítomné jasné empirické dôkazy (oficiálne štátne štatistické údaje), že vakcíny neochránili pred infekciou a pred ochorením tisíce tých detí, ktorým ich v dobrej viere aplikovali. Je zarážajúca neochota derivovať z toho logickú konklúziu (záver), ktorá by obsahovala možno pre niekoho zdrvujúcu empirickú pravdu, rozbíjajúcu pokojný, ale krehký svetonázorový svet ilúzií a nádejí, vybudovaný na celej sérii ideologických manipulácií v biomedicíne. Sám som pred mnohými rokmi týmto procesom prešiel a viem, že nie je ani jednoduché, ani ľahké prijať empirické fakty, ktoré ohrozia váš dlhoročne budovaný svetonázor a presvedčenie. A už vôbec nie je jednoduché po spoznaní pravdy začať túto pravdu rešpektovať a podľa nej slobodne a zodpovedne žiť, čiže si vytvoriť a logicky zdôvodniť nový svetonázorový pohľad, ktorý bude v súlade s pravdou, ktorá oslobodzuje človeka od sveta ideologických lží.

Ďalším zásadným problémom v biomedicínskej, právnej i morálnej rovine je absencia dôležitých toxikologicko-farmakologických a klinických testov bezpečnosti neetických, ale i ostatných vakcín, podľa európskej smernice EMA CPMP/SWP/465/95, z ktorej logicky vyplýva, že vakcíny nie sú testované napríklad na karcinogenitu (rakovinotvornosť), synergickú toxicitu, génovú toxicitu (škodlivé zmeny DNA dieťaťa), farmakokinetiku (ako sa obsah vakcíny pohybuje, mení, vylučuje či usádza v organizme detského pacienta, v jeho jednotlivých  orgánoch), reprodukčnú toxicitu (škodlivý vplyv vakcíny na schopnosť splodiť potomstvo), embryofetálnu toxicitu (poškodenie nenarodeného dieťa v rámci jeho prenatálneho vývoja), sekundárnu farmakodynamiku (ako sa v závislosti od času mení koncentrácia obsahu vakcíny v krvi a v jednotlivých orgánoch dieťaťa a v jeho organizme po aplikovaní ďalších dávok vakcíny).

Už len dodávam, že nikoho z kompetentných a médiami glorifikovaných odborníkov nezaujíma  vakcinačná GMO kontaminácia a nanokontaminácia organizmu detí, o ktorej občas možno ani títo imunologickí odborníci netušia a už zjavne o tom nevedia títo ideologickí teologickí manipulátori, a už vôbec nie rodičia očkovaných detí.

Obludnou skutočnosťou je, že sa vôbec komparatívne netestuje dlhodobý synergický účinok nebezpečných neurotoxických (pre nervovú sústavu) adjuvantov a konzervantov na zdravie detského pacienta vo vzťahu k úplne neočkovaným deťom. Napriek tomuto faktu sa i v odborných biomedicínskych kruhoch rozširuje ničím nepodložené tvrdenie, že vakcíny sú bezpečné, hoci sa pri testovaní vakcín nepoužíva placebom kontrolovaná skupina, ale testované vakcíny sa porovnávajú z inými (staršími) vakcínami. Hádam si každý, kto trochu ovláda logiku, dokáže domyslieť kauzálne dôsledky takýchto testov a ich výsledkov.

Úplne absentuje i dlhodobé testovanie na synergickú toxicitu na detský organizmus po absolvovaní celého povinného očkovacieho kalendára. Vedecky sa neskúma ani konzekvencia intramuskulárneho a subkutánneho obchádzania prirodzeného komplexného imunitného systému organizmu dieťaťa, ku ktorej dochádza pri očkovaní. Ak spomínam vedecké testovanie, tak mám na mysli dvojito zaslepené metodologické postupy testovania a komparáciu s kontrolnou skupinou neočkovaných. Napriek týmto faktom majú niektorí arogantnú odvahu cynicky tvrdiť, že vakcíny sú bezpečné, a ďalší majú totalitnú chuť obmedzovať slobodu rodičov (rodičovské práva), že je morálnou povinnosťou ich aplikácia  deťom.

Chcem s pokorou poznamenať, že nie som kompetentný vyjadrovať sa k pozícií evanjelickej cirkvi či k postoju B. Myersa, pričom som sa dostatočne vyjadril k stanovisku subkomisie KBS vo svojich vlastných vedeckých štúdiách (dajú sa dohľadať aj online): Neverending history of the use of vaccines derived from aborted infants. part I: critique of teleological proportionalism and consequentialism from the perspective of moral theology. In: Roczniki Teologiczne, Vol 64, z. 3 (2017), s. 93-110; Neverending history of the use of vaccines derived from aborted infants. part II: Moral evaluation in the light of the principle of double effect and enyclicals Veritatis splendor and evangelium vitae. In: Roczniki Teologiczne. Vol. LXV, z. 3 (2018), s.101-116; Mandatory vaccination and conscientious objection. In: Forum teologiczne. Roč. 15 (2014), s. 67-82, ako aj štvrtú kapitolu mojej monografie: Mysterium vitae – život človeka v rukách človeka. 2  Kraków, 2014.s. 93 – 166.

Pre adekvátne pochopenie je potrebné naštudovať základnú vysokoškolskú odbornú biomedicínsku literatúru aspoň z neurológie, endokrinológie, imunológie a toxikológie, a minimálne tieto dokumenty cirkvi: Riflessioni morali circa i vaccini preparati a partire da cellule provenienti da feti umani abortiti, Inštrukciu Dignitas personae, encykliky Veritatis splendor a Evangelium vitae.

René Balák