Škody na majetku fyzických osôb sú vo výške 131.882 eur, škody na majetku podnikateľov 20.199 eur, škody na majetku obcí 127.323 eur, na majetku vyšších územných celkov 2900 eur a na majetku štátu 769.236 eur.

Na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác podľa envirorezortu vynaložili výdavky vo výške viac ako 2,8 milióna eur a na vykonávanie povodňových záchranných prác išlo 199.446 eur.

Najväčšie výdavky v súvislosti s povodňovými záchrannými prácami zaznamenali obce v Nitrianskom kraji. Nasledovali Banskobystrický, Trenčiansky a Trnavský kraj. Najmenej ich bolo v Prešovskom a Košickom kraji.

“Významné kulminácie boli dosiahnuté na menších vodných tokoch, napríklad na Horehroní v Jasení na Jasenianskom potoku, vo Visolajoch na Pružínke, v Dovalove na Dovalovskom potoku, ale tiež na hornom a strednom Považí. Pri júnovej významnej povodňovej situácii bolo trvalými zrážkami zasiahnuté povodie Dunaja,” doplnil envirorezort.

Správa taktiež obsahuje dodatočné výdavky na záchranné práce, ktoré vynaložili počas povodní v druhom polroku 2023 v obci Sedliská v okrese Vranov na Topľou, a to 2829 eur. Taktiež sú tam aj výdavky na záchranné práce počas povodne od 9. júna 2023 do 2. apríla 2024 v obci Prenčov v okrese Banská Štiavnica vo výške 22.539 eur.

Vláda schválila úpravu územia pre novú nemocnicu v Martine

V projekte výstavby novej nemocnice v Martine príde k úprave, týkajúcej sa územia, na ktorej investíciu zrealizujú. Vyplýva to z návrhu na zmenu osvedčenia o strategickej investícii na investičný projekt “Výstavba Univerzitnej nemocnice sv. Martina”, ktorý v stredu schválila vláda

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ako predkladateľ návrhu vysvetlilo, že o zmenu požiadal investor výstavby – rezortom zriadená štátna príspevková organizácia Univerzitná nemocnica Martin.

“Žiadateľ odôvodňuje navrhovanú zmenu strategického územia potrebou úpravy trasy sekundárneho dopravného napojenia vrátane inžinierskych sietí, potrebou vybudovania nového verejného osvetlenia priechodov pre chodcov, ako aj potrebou zmeny navrhovaného napojenia kanalizácie na existujúcu kanalizáciu,” vysvetľuje MZ.

“Celková plocha územia dotknutého výstavbou ostáva zachovaná, teda v rozsahu najviac 56.145 m2,” zdôrazňuje rezort.

Zámer investície takisto ostáva nezmenený.

S odvolaním sa na právnu analýzu ministerstvo upozorňuje, že osvedčenie o strategickej investícii v takomto prípade možno zmeniť, “pretože nejde o takú zmenu, ktorou by došlo k zmene účelu strategickej investície alebo inej zmene, ktorá by mala za následok zánik verejného záujmu na realizácii strategickej investície”.

Súčasťou schváleného návrhu zmeny je aj určenie mesta Martin ako stavebného úradu príslušného na vedenie stavebných konaní v prvom stupni pre všetky stavebné objekty, vrátane tých, na ktorých by povolenie vydávali špeciálne stavebné úrady. Úprava má zabezpečiť efektívne, rýchle a hospodárne vedenie všetkých stavebných konaní, ktoré sa pre realizáciu strategickej investície predpokladajú a vyžadujú.

Nová nemocnica v Martine má status strategickej investície, 10. júla o tom rozhodla vláda.

Vláda schválila návrh medzivládnej dohody o kultúrnej spolupráci s Brazíliou

Slovensko podpíše s Brazíliou medzivládnu dohodu o kultúrnej spolupráci. Návrh dokumentu z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR v stredu schválila vláda.

“Účelom tejto dohody je posilniť vzťahy v oblasti umenia, kultúrneho dedičstva a kreatívneho priemyslu,” vysvetľuje rezort.

“Zavádza rámec spolupráce v oblasti kultúry vrátane kultúrnych politík, jazyka a literatúry, kultúrneho dedičstva, múzeí, knižníc, umenia a kultúrnych a kreatívnych odvetví,” dodáva MK.

Dohoda má tiež podľa ministerstva poskytnúť platformu na spoluprácu medzi kultúrnymi inštitúciami, verejnými aj súkromnými, s cieľom realizovať činnosti, ktoré prispievajú k lepšiemu vzájomnému poznaniu oboch krajín a k ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov na ich území.

SR požiada o riadne členstvo v ESFRI výskumných infraštruktúrach

Slovensko požiada o prijatie za riadneho člena v medzinárodných výskumných infraštruktúrach patriacich do rámca Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach (ESFRI). Súhlas so zámerom vyslovila vláda na svojom stredajšom zasadnutí.

Kabinet rovnako poveril ministra školstva, vedy, výskumu a mládeže Tomáša Druckera (Hlas-SD), aby v mene SR oficiálne požiadal o členstvo vo výskumných infraštruktúrach ECRIN ERIC, CLARIN ERIC, DARIAH ERIC, ELIXIR, BBMRI ERIC, EATRIS ERIC.

“Návrh na účasť SR ako riadneho člena plynule nadväzuje na doterajšie zapojenie a pôsobenie SR v uvedených ESFRI infraštruktúrach v pozícii pozorovateľa alebo perspektívneho člena a reflektuje potrebu ďalšieho rozvoja výskumných infraštruktúr na území SR,” vysvetlil rezort školstva.

Žiadosť o riadne členstvo vychádza z Cestovnej mapy výskumných infraštruktúr, ako kľúčového dokumentu schváleného vládou, ktorý nielen monitoruje doterajší vývoj a aktuálny stav významnej výskumnej verejnej a súkromnej infraštruktúry na území SR, ale aj jej previazanosť na hospodárstvo, domény inteligentnej špecializácie a medzinárodnú spoluprácu v kontexte ESFRI.

“Zároveň indikuje potenciál ďalšieho rozvoja výskumu a vývoja v SR prostredníctvom zapojenia do týchto medzinárodných (medzivládnych) výskumných infraštruktúr,” doplnilo ministerstvo.

Vláda schválila návrh medzinárodných dohôd o ochrane utajovaných skutočností

Slovensko uzavrie medzivládnu dohodu s Brazílskou federatívnou republikou o výmene a ochrane utajovaných skutočností. Obdobnú dohodu uzavrie aj s Organizáciou pre spoluprácu v oblasti spoločného vyzbrojovania (OCCAR). Návrh dohôd schválila v stredu vláda.

“Cieľom dohody je zabezpečenie výmeny a vzájomnej ochrany všetkých utajovaných skutočností, ktoré sú za také označené podľa právneho poriadku niektorej zmluvnej strany a odovzdané druhej zmluvnej strane,” uviedol riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Roman Konečný, predkladateľ oboch návrhov.

Vysvetlil, že benefitom dohôd má byť zefektívnenie spolupráce v oblasti ochrany utajovaných skutočností i to, že slovenské subjekty budú môcť participovať na utajovaných kontraktoch na území Brazílskej federatívnej republiky, rovnako i na utajovaných kontraktoch a programoch organizácie OCCAR.

“Dohoda upravuje podmienky, za akých je možné oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ako aj náležitosti ich označovania, zaobchádzania s utajovanými skutočnosťami a výmeny utajovaných skutočností, spolupráce príslušných bezpečnostných orgánov a porušenia bezpečnosti,” objasnil predkladateľ.

Vodohospodárska výstavba bezodplatne prevedie 10 miliónov eur SVP

Štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VV) bezodplatne prevedie financie Slovenskému vodohospodárskemu podniku (SVP). Urobí tak formou darovacej zmluvy. Ide o finančné prostriedky prvej tranže v správe VV vo výške 10 miliónov eur z celkových 18 miliónov eur. Tento dar je časť zo zisku po zdanení za rok 2023. Výnimku na prevod majetku štátu na iné osoby povolila v stredu vláda.

“Zákon o štátnom podniku umožňuje VV poskytnúť dar zo zisku po zdanení obciam, štátnym podnikom, štátnym rozpočtovým a štátnym príspevkovým organizáciám. Na základe zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nakladanie s majetkom, ktorý slúži na prevádzkovanie podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti štátneho podniku a ktorého jednotlivá hodnota presahuje sumu 165.900 eur, je podmienené súhlasom vlády SR,” vysvetlilo ministerstvo hospodárstva.

Peniaze použije SVP na účely v oblasti životného prostredia, na správu a ochranu povrchových a podzemných vôd, ako aj na komplexnú hydroekologickú činnosť vrátane ekonomicky oprávnených nákladov na neregulované služby vo vodnom hospodárstve vykonávaných vo verejnom záujme.

O povolenie výnimky požiadal envirorezort listom ministerstvo hospodárstva. Druhá tranža vo výške osem miliónov eur bude v roku 2025 predmetom samostatného materiálu.

Vláda schválila správu pre OSN o podpore občianskych a politických práv

Komplexná reforma Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) ako národného antidiskriminačného orgánu a národnej inštitúcie pre ľudské práva sa pripravuje v kontexte smerníc Európskej únie a mala by byť prijatá do 19. júna 2026. Uvádza to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v piatej periodickej správe SR o implementácii medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Dokument, ktorý bude obhajovať SR na Výbore OSN pre ľudské práva, v stredu schválila vláda.

Správa informuje o konkrétnych krokoch vlády SR v oblasti občianskych a politických práv s cieľom zlepšovať úroveň ich ochrany a podpory za obdobie rokov 2016 až 2024.

“Formou sú odpovede na zoznam tematických otázok, ktoré formuloval v roku 2023 Výbor OSN pre ľudské práva,” objasňuje MZVEZ.

Otázky sa týkajú vnútroštátneho vývoja v oblasti ľudských práv, odstraňovania diskriminácie rôznych foriem, rodovej rovnosti, zaobchádzania s osobami zbavenými slobody, prístupu k utečencom či témy slobody prejavu a náboženského myslenia.

“Odpovede sú zostavené na základe podkladov štátnych orgánov i nezávislých ľudskoprávnych inštitúcií pôsobiacich na vnútroštátnej úrovni,” informuje rezort.

V oblasti inštitucionálneho rámca poukazujú predkladatelia správy napríklad na to, že po prijatí národného preventívneho mechanizmu došlo v sledovanom období k posilneniu právomocí troch orgánov – verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

“V kontexte kompetencií Ministerstva spravodlivosti SR boli vytvorené tzv. intervenčné centrá pre obete domáceho násilia, čím došlo k zlepšeniu prístupu obetí k pomoci a spravodlivosti,” uvádzajú.

Pripomínajú aj nedávne kroky, ktorými sa v súvislosti s novelou kompetenčného zákona stali stálymi splnomocnencami vlády splnomocnenec pre národnostné menšiny a splnomocnenec pre rómske komunity. Upozorňujú aj na vznik nového poradného orgánu vlády – Rady vlády SR pre národnostné menšiny.

Obhajoba piatej periodickej správy Slovenskou republikou by sa mala uskutočniť na zasadnutí Výboru OSN pre ľudské práva v roku 2025.

Na pomoc rodine zosnulého policajta s tromi deťmi schválila 50.000 eur

Vláda vyčlení 50.000 eur na finančnú pomoc rodine zosnulého policajta, ktorá sa dostala do ťaživej finančnej situácie. Kabinet schválil uvoľniť pre pozostalých 50.000 eur.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) vysvetlil, že 16. novembra došlo k úmrtiu policajta, ktorý bol príslušníkom Úradu inšpekčnej služby.

“Po zosnulom policajtovi ostala manželka a tri malé nezaopatrené deti. Rodina sa takto ocitla v náročnej životnej situácii, ktorá zásadne ovplyvní ich rodinný rozpočet, nakoľko nespĺňajú zákonom stanovené podmienky nároku na výsluhový vdovský dôchodok, ani na sirotský výsluhový dôchodok,” priblížil okolnosti i motív finančnej pomoci.

Poskytnuté prostriedky nebudú podliehať zúčtovaniu zo strany pozostalých, ich zúčtovanie a zdanenie vykoná rezort vnútra.

Minister po rokovaní vlády priblížil, že najmladšie z troch nezaopatrených detí sa narodilo práve v čase úmrtia vyšetrovateľa policajnej inšpekcie.

“Jeho manželka, takisto policajtka, si dokonca musela požičať peniaze na pohreb a kar. Som rád, že sme teda tejto rodine, ktorá je v ťažkej životnej situácii, mohli aspoň takýmto spôsobom pomôcť,” uviedol Šutaj Eštok.

Vláda schválila zriadenie komisie pre dohľad nad plnením memoranda vlády s LOZ

Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila zriadenie spoločnej komisie pre dohľad nad vykonávaním Memoranda o zlepšení systému zdravotníctva z roku 2022. Členmi komisie budú štyria zástupcovia vlády a štyria zástupcovia Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Vymenovať zástupcov vlády treba do 12. decembra a zástupcov LOZ do 16. decembra.

Návrh na zriadenie komisie reaguje na potrebu “zefektívnenia odstraňovania prekážok a komplikácií pri realizácii memoranda”. Komisia má odporúčať vláde riešenia smerujúce k implementácii memoranda. Vláda zároveň schválila aj rokovací poriadok spoločnej komisie. Jej zasadania budú neverejné.

Memorandum podpísal s lekárskymi odborármi na konci novembra v roku 2022 vtedajší vládny kabinet. Dokument rieši okrem iného financovanie zdravotníckych zariadení, zvýšenie počtu zdravotníkov, ich vzdelávanie aj platovú otázku lekárov. Aktuálne lekárski odborári opätovne trvajú na plnení bodov memoranda. Vyše 3300 lekárov z nemocníc už podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) zároveň v stredu vyhlásil, že väčšina požiadaviek memoranda je splnená alebo v plnení.

Počas tohto volebného obdobia nedôjde k transformácii nemocníc na akciovky

Počas aktuálneho volebného obdobia nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Vyplýva to z materiálu z dielne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorý vládny kabinet schválil na stredajšom rokovaní.

“Materiálom sa zhmotňujú verejné vyhlásenia predsedu vlády a ministra zdravotníctva o transformácii, respektíve o odmietnutí transformácie zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti v správe MZ SR na akciové spoločnosti. Týmto materiálom vláda odmieta transformáciu zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti v správe MZ SR na akciové spoločnosti v deviatom volebnom období,” uvádza sa v predkladacej správe. Návrh reaguje na požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ).

Vláda zároveň ukladá ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD) návrh konkrétnych pravidiel riadenia, kontroly a hospodárenia ústavných zdravotných zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva za účelom zvýšenia efektívnosti a transparentnosti ich fungovania pri zabezpečení poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Návrh má minister predložiť do konca marca 2025.

Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vládny kabinet. Ich požiadavkou tiež bolo, aby sa vláda uzniesla, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove mení názov

Súkromná Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove zmení názov na Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove. Vyplýva to z materiálu predloženého Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, ktorý v stredu schválila vláda.

“Zmenu názvu súkromnej vysokej školy schvaľuje vláda na návrh ministerstva školstva. Ministerstvo školstva predloží vláde návrh do 40 dní odo dňa doručenia žiadosti súkromnej vysokej školy o zmenu názvu,” uviedol rezort v materiáli. Návrh bol podľa neho predložený na základe žiadosti vysokej školy v Prešove.

Z materiálu vyplýva, že súkromná vysoká škola svoju žiadosť odôvodňuje rozšírením oblasti vysokoškolského vzdelávania na prípravu odborníkov vo sfére techniky. Taktiež strategickou spoluprácou s Vysokou školou technickou a ekonomickou v Českých Budějoviciach a odstránením nemeckého akronymu “ISM” z názvu z dôvodu majetkových zmien.

Vláda schválila zmenu nariadenia v prípade špecializačného štúdia zdravotníkov

Zdravotnícki pracovníci, ktorí z dôvodu materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky prerušili špecializačné štúdium alebo certifikačnú prípravu, budú môcť počas tohto obdobia absolvovať teoretickú časť vzdelávania. Vzdelávacia ustanovizeň im ju započíta do špecializačného štúdia alebo certifikačnej prípravy. Príslušnú zmenu v nariadení vlády odobril kabinet na stredajšom rokovaní.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) pripomenul, že materiál súvisí s plnením úloh Memoranda o zlepšení systému zdravotníctva 2022 podpísaného medzi vládou SR a Lekárskym odborovým združením (LOZ).

Dodal, že opatrenie je jedným z viacerých, ktoré má zabrániť hromadným výpovediam lekárov a ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Vláda schválila dlhodobý plán rozvoja Leteckého útvaru MV do roku 2035

Vláda schválila v stredu dlhodobý plán rozvoja Leteckého útvaru Ministerstva vnútra (MV) SR s výhľadom do roku 2035. Poukázala v ňom na kritický stav vrtuľníkov. Zároveň predstavila plán obmeny a nákupu nových vrtuľníkov aj lietadiel.

V prípade vrtuľníkov ide podľa MV o kritickú situáciu, ktorá si vyžaduje preto akútnu sanáciu. Vrtuľníky sú nevyhnutné pre plnenie úloh hasičov, policajtov, Horskej záchrannej služby, ako aj ďalších zložiek integrovaného záchranného systému.

.

“Zloženie a počet vrtuľníkovej techniky je dlhodobo nevyhovujúci. Pre naplnenie požiadaviek užívateľov musí MV SR v krátkej dobe disponovať minimálne štyrmi kusmi vhodne konfigurovanej a výkonnej vrtuľníkovej techniky a súčasne sa vysporiadať s kritickou situáciou v oblasti dostupnosti letového personálu,” priblížil rezort.

Ďalej tvrdí, že v najbližšom roku bude nevyhnutná aj optimalizácia flotily lietadiel. Materiál počíta s nahradením jedného letúna typu Fokker100, jedným veľkokapacitným lietadlom. Primárne by mal slúžiť pre potreby vysielania záchranných modulov MV, zabezpečovania repatriačných, humanitárnych, extradičných a iných špeciálnych letov pre ochranu života a majetku, vyžadujúcich zväčša veľkú kapacitu prepravených osôb a materiálu, ako aj pre plnenie strategických úloh civilnej ochrany rezortu na národnej aj medzinárodnej úrovni.

Druhý letún Fokker100 bude nahradený minimálne jedným lietadlom s kapacitou do deväť cestujúcich.

“Takýto viacúčelový letún je potrebný s ohľadom na početnosť požadovaných nasadení v prostredí Európskej únie, pre zabezpečenie špecifických letov v policajných službách, prepravy jedného až dvoch ležiacich pacientov a zároveň menších štátnych delegácií,” priblížilo ministerstvo.

Takéto zloženie flotily je podľa neho z dlhodobého hľadiska hospodársky najefektívnejším variantom, ktorý Slovensku umožní reagovať na súčasné aj novovzniknuté výzvy a úlohy. Patrí medzi nich riešenie lokálnych aj globálnych kríz či prevoz chránených osôb. Rezort má za to, že optimalizácia flotily rovnako zlepší flexibilitu plánovania ľudských zdrojov a umožní zvýšiť počet letových výkonov za rok.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) má tiež podľa materiálu do konca marca 2025 predložiť na rokovanie vlády koncepciu rozvoja výstavby odbavovacieho terminálu pre štátne lety a delegácie tretích krajín, a k tomu prislúchajúceho administratívneho zázemia a zázemia pre umiestnenie leteckej techniky.

Šutaj Eštok ocenil dohodu so šéfom rezortu obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) o tom, že časť peňazí, ktoré sú povinne odvádzané v rámci dvoch percent HDP na potreby ministerstva obrany, bude vyčlenená aj na civilné projekty MV.

“Verím, že tam nájdeme zhodu a budeme vedieť odfinancovať či už nákupy nových lietadiel, nových vrtuľníkov alebo aj výstavbu nového terminálu na bratislavskom letisku, alebo ochrany perimetra,” poznamenal.

MŠVVM pokračuje v implementácii strategických plánov pre ďalší rozvoj VŠ

Počet študentov na slovenských vysokých školách v roku 2023 vzrástol medziročne o percento, teda na 137.680. Zahraničných študentov je o tri percentá viac, ich celkový počet dosiahol 21.912. Vyplýva to z výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2023, ktorú zobrala v stredu vláda na vedomie. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVM) SR zároveň pokračuje v implementácii strategických plánov pre ďalší rozvoj vysokých škôl

“V tomto roku sme naštartovali dôležité zmeny zamerané na kvalitu a spoluprácu s univerzitami, zároveň sme zvýšili rozpočet pre verejné vysoké školy. Verím, že sa to pozitívne odrazí aj na ďalšej správe o stave vysokého školstva,” povedal minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).

Vysoké školy ukončili vlani zosúladenie svojich vnútorných systémov s európskymi štandardmi kvality a splnili legislatívne povinnosti týkajúce sa zabezpečovania kvality. Umožňuje im to zlepšiť študijné prostredie a zvýšiť kvalitu poskytovaného štúdia. V oblasti internacionalizácie bolo úspešne ukončené externé posudzovanie Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo zo strany Európskej asociácie pre zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania (ENQA). Dosiahol sa tam míľnik na ceste európskej integrácie agentúry a medzinárodného uznania jej procesov a postupov.

V roku 2023 bolo päť slovenských vysokých škôl zapojených do aliancií Európskych univerzít, v roku 2024 pribudnú ďalšie tri školy.