„Poučenie z krízového vývoja“ po zverejnení nahrávok z chaty: Verejnosti je už zrejmé, vláde aj novinárom dochádza pomalšie

Bratislava 31. októbra 2021 (HSP/Foto:Screenshot video Aktuality.sk)

Čo vlastne môžeme povedať po niekoľkých dňoch od vypuknutia kauzy s nahrávkami z poľovníckej chaty? V prvom rade zrejme to, že o žiadnu „Gorilu 2“ tu nešlo

Keďže išlo o odpočúvanie predstaviteľov opozície a im blízkych advokátov, ponúkala sa skôr paralela s americkou aférou Watergate, v dôsledku ktorej musel odstúpiť prezident Richard Nixon. Skutočne, zdá sa, že zbraň, ktorú chcel niekto vytiahnuť na zdiskreditovanie opozície, sa skôr otočila proti nemu samému.

Pokiaľ išlo o zdôvodnenie nahrávok naháňaním pytliakov, to bolo naozaj chabé. A preto si tu skutočne musíme klásť vážne otázky ohľadne zneužívania odpočúvania zo strany súčasnej vládnej moci.

„Svätý boj“ proti korupcii ako zásterka

O kauze s nahrávkami zrejme môžeme konštatovať aj to, že išlo o pokus o prekrytie škandálu na ministerstve práce, od ktorého mali podozrivé schránkové firmy na dotáciách inkasovať až 24 miliónov eur. Za vlády Roberta Fica by išlo o kauzu, ktorá by živila médiá niekoľko týždňov. V tomto prípade však akoby rýchlo „vyšumela“ – a liberálne médiá sa mohli vrhnúť na analýzu neformálnych rozhovorov na chate.

Samotným týmto médiám to asi príde aj prirodzené, že čokoľvek, čo sa objaví proti Robertovi Ficovi, je vhodné vytiahnuť. A podobne aj ich fanúšikom a voličom vládnych strán. Zvyšok obyvateľstva však musel byť poriadne znechutený. A právom! Tu predsa nejde len osobu Roberta Fica. Čím vágnejšie totiž definujeme tzv. verejný záujem pri zverejňovaní informácií, o to viac sa budú môcť časom aj bežní občania obávať, že niečo z ich súkromných záležitostí môže byť niekedy odhalené s odvolaním sa na akýsi „svätý boj“ proti korupcii či niečomu podobnému.

Ale informovaní ľudia na Slovensku dobre vedia, že tu nikdy nešlo o akýsi „svätý boj“ proti korupcii. To je v skutočnosti len dlhodobá zásterka pre boj globalistov a ich spriaznených médií proti komukoľvek, kto naruší ich záujmy. A, pochopiteľne, okrem ideologických záujmov majú médiá a ich majitelia aj záujem na zisku z publikovania politicky výbušného obsahu.

Soltész: Ide o praktiky bulváru

Toto celé sťahuje Slovensko ešte hlbšie do morálneho bahna, ktoré našu spoločnosť vlastne pohltilo už dávno. Niektorí novinári sú vo svojej „svätej nenávisti“ voči Ficovi a antiglobalistickým politikom stále v zajatí presvedčenia, že postup, ktorý zvolili, bol správny. Avšak o zlom prístupe svedčia aj hlasy tých novinárov, ktorým sa toto normálne rozhodne nezdá. A veru aj také zazneli.

A predstavte si – jedným z týchto novinárov, ktorý nemá v konzervatívnom a pronárodnom prostredí práve dobré meno, bol Arpád Soltész.

„Keď si dvaja advokáti kdesi medzi sebou hovoria, ako veľmi neznášajú exministra vnútra, je to ich súkromná vec,“ vyjadril sa napríklad Soltész. A pokračoval: „Bez ohľadu na to, čo si myslíme o klientoch advokátov, o kauzách, v ktorých ich zastupujú, či o samotnom exministrovi. Je to len ľudsky nepríjemné, účastníkom rozhovoru a zrejme aj ohováranému. Jediné, čo môže verejnosť uverejnením takého rozhovoru získať, je pocit škodoradosti. Na tento efekt môže staviť len treťotriedny, zle robený bulvár, pretože bulvárna tlač sa od mienkotvornej neodlišuje kvalitou spracovania a etickými postupmi, ale výberom tém.“

Nuž, povedzme si úplne úprimne, Soltész trafil klinec po hlavičke! Mainstreamové periodiká sa tu zachovali skutočne ako bulvár. Lepšie povedané, oni tým bulvárom sú už dávno a tí zasvätenejší to o nich už aj dávno vedeli. Teraz to musí byť jasné aj nezainteresovanému pozorovateľovi.

Nahrávky môžu Fica posilniť

Jediné, čo v istom zmysle ozaj z nahrávok vypovedá proti Ficovi a Smeru, je zistenie, že Fico mal intervenovať v prospech svojej známej, právnej čakateľky prokuratúry v prípade jej bezpečnostnej previerky. Ale vzhľadom na to, že tu malo podľa pôvodných očakávaní ísť o Gorilu 2, je to doslova nič.

Výsledkom celej akcie s chatou a nahrávkami tak skutočne môže byť aj posilnenie pozície Fica a jeho strany. Ale o to viac aj diskreditácia tej časti médií, ktoré sa vŕtali v súkromných rozhovoroch na také témy ako bol trebárs priebeh covidu u predsedu Smeru, bez toho, aby presvedčivo zdôvodnili, aký je v tom verejný záujem.

Kým oni mali s týmto zjavne problém, Fico vôbec nemal svojmu publiku problém vysvetliť, že odpočúvanie opozície je obrovským škandálom, ktorý ničí akékoľvek zvyšky dôveryhodnosti nielen súčasnej vlády, ale vlastne aj Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Kauza ako reklama na petíciu za referendum

Jednoducho, Fico bude môcť odteraz ešte presvedčivejšie opakovať svoju tézu, že aj trestné stíhania a procesy ako bol ten s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom, sú len trápnym divadlom, na ktorom sa koalícia snaží získať aké-také body, keď už pri iných témach úspešná nie je.

A povedzme si otvorene – čo môže byť lepšou reklamou na zbieranie podpisov pod ďalšiu petíciu za referendum o predčasných voľbách, než práve aktuálna kauza s nahrávkami?

Občania totiž správne pochopili, že to, čo sa aktuálne prejavuje ako boj proti Ficovi, sa môže časom preklopiť aj na boj voči nim samým. Veď ten boj už vlastne aj dávno prebieha – prostredníctvom protipandemických opatrení a cez delenie ľudí na očkovaných a neočkovaných.

Aby ľudia ďalej riskovali, že vláda, ktorej už teraz vôbec nedôverujú, bude naďalej zneužívať aj odposluchy, prípadne aj u iných osôb, než v okruhu Roberta Fica, to im za to vôbec nestojí. A tak radi opätovne podpíšu hoci aj ďalšiu petíciu za referendum.

Ladislav Kováčik