V článku sa dočítate
- Akým výzvam čelia učitelia v školách pri výučbe detí v inkluzívnom prostredí,
- akú konkrétnu pomoc prinášajú zavedené opatrenia,
- aký vplyv majú zavedené bezpečné zóny počas prestávok.
Ročník bol zavŕšený obhajobami konkrétnych iniciatív, ktoré na školách pôsobiacich v náročných podmienkach pomáhajú odstraňovať komunikačné bariéry, zlepšujú dochádzku žiakov či prepájajú komunity. Informoval o tom Tomáš Kušnír z CEEV Živica.
Ako ozrejmil, riaditeľky, pedagogičky a zástupca z desiatich slovenských škôl, ktoré navštevuje vysoký podiel detí zo sociálne vylúčeného prostredia a generačnej chudoby, v programe počas školského roka získali novú energiu na budovanie inkluzívnejšieho školského prostredia. „Sme veľmi radi, že sa nám podarilo zorganizovať komplexné inovačné vzdelávanie šité na mieru učiteľkám a školám, ktoré sa boria s výzvami spojenými s vysokým podielom detí z generačnej chudoby. Tieto deti a ich rodiny majú špecifickú a veľmi náročnú životnú situáciu, ktorá sa nevyhnutne premieta aj do vzdelávacieho procesu. Ďalšie výzvy sa viažu na podporu detí z majority, aby nedošlo k ich odlivu,“ vraví riaditeľka mimovládnej organizácie Živica Zuzana Labašová.
Zavedené opatrenia napríklad pomohli znížiť neskoré príchody detí na jednej zo zapojených škôl o 70 percent. Podarilo sa to vďaka zabezpečeniu bezplatných raňajok a desiat. Ďalšie kroky cielili napríklad na zmierňovanie nedôvery a rodičovské združenia presunuli priamo do prostredia rómskych osád. V rámci opatrení vznikli aj „Kluby rodičov“, prípadne dvere škôl otvorili rodinám cez blokové vyučovanie. „Toto vzdelávanie bolo pre mňa doposiaľ najprínosnejšie. Posunulo ma vpred, a to najmä vďaka rozhovorom s výnimočnými ľuďmi, ktorých som tu stretla,“ vraví zástupkyňa zo ZŠ s MŠ Veľké Leváre Ivana Nimschová.
Školy zaznamenali posun aj vďaka integrácii rómskeho jazyka do vyučovania prvákov za pomoci rómskych asistentiek. Odbúrala sa tak komunikačná bariéra a zlepšili sa výsledky detí v slovenskom jazyku. V školách tiež zaviedli jasné pravidlá správania, vznikli aj bezpečné zóny pre zmysluplné trávenie prestávok. „Dôležitú rolu tu zohráva toxický stres, nedostatočné naplnenie základných potrieb či iné faktory, ktoré musia školy a učitelia zohľadniť pri výučbe. Zohľadnenie týchto faktorov môže viesť k zvýšeniu školskej dochádzky, k zlepšeniu vzdelávacích výsledkov aj k lepšiemu fungovaniu na školách a zlepšeniu pracovnej klímy pre pedagógov aj žiakov,“ uzavrela Labašová.
Program Cesty k rovnosti je určený pedagogickým a odborným zamestnancom a vedeniam škôl s vysokým podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a z prostredia generačnej chudoby. Ročný program Komenského inštitútu je akreditovaným inovačným vzdelávaním pedagogického rozvoja. Bližšie informácia sú dostupné online.
V bikeparku Malinô Brdo sa zranil 12-ročný cyklista
Horskí záchranári zasahovali v utorok popoludní v bikeparku horského strediska Malinô Brdo, kde sa po páde zranil 12-ročný cyklista. Informovala…
Madrid vrátil do Maroka 70-tisíc migrantov, Schengen podľa vlády ohrozený nebol
Španielsko už vrátilo do Maroka 70-tisíc z približne 72-tisíc migrantov, ktorí minulý týždeň prenikli do španielskej enklávy Ceuta v severnej…
Slovákom dochádzajú úspory. Takmer polovica tvrdí, že je na tom horšie ako vlani
Finančná odolnosť slovenských domácností zostáva slabá. Reprezentatívny prieskum agentúry Ipsos pre spoločnosť Home Credit ukázal, že štyri z desiatich domácností…
Byty sú drahšie o polovicu než domy. Nové čísla odhaľujú, kde ceny ešte rastú a kde už klesajú
Slovenský realitný trh pokračoval v raste aj počas druhého štvrťroka 2026, tempo zdražovania sa však citeľne spomalilo. Podľa údajov Národnej…
Washington uvalil nové sankcie na ruské vojenské štruktúry
Spojené štáty uvalili nové sankcie na viaceré ruské vojenské štruktúry, spoločnosti a jednotlivcov pre porušenie amerického zákona o nešírení zbraní…





















