V článku sa dočítate
- Akým výzvam čelia učitelia v školách pri výučbe detí v inkluzívnom prostredí,
- akú konkrétnu pomoc prinášajú zavedené opatrenia,
- aký vplyv majú zavedené bezpečné zóny počas prestávok.
Ročník bol zavŕšený obhajobami konkrétnych iniciatív, ktoré na školách pôsobiacich v náročných podmienkach pomáhajú odstraňovať komunikačné bariéry, zlepšujú dochádzku žiakov či prepájajú komunity. Informoval o tom Tomáš Kušnír z CEEV Živica.
Ako ozrejmil, riaditeľky, pedagogičky a zástupca z desiatich slovenských škôl, ktoré navštevuje vysoký podiel detí zo sociálne vylúčeného prostredia a generačnej chudoby, v programe počas školského roka získali novú energiu na budovanie inkluzívnejšieho školského prostredia. „Sme veľmi radi, že sa nám podarilo zorganizovať komplexné inovačné vzdelávanie šité na mieru učiteľkám a školám, ktoré sa boria s výzvami spojenými s vysokým podielom detí z generačnej chudoby. Tieto deti a ich rodiny majú špecifickú a veľmi náročnú životnú situáciu, ktorá sa nevyhnutne premieta aj do vzdelávacieho procesu. Ďalšie výzvy sa viažu na podporu detí z majority, aby nedošlo k ich odlivu,“ vraví riaditeľka mimovládnej organizácie Živica Zuzana Labašová.
Zavedené opatrenia napríklad pomohli znížiť neskoré príchody detí na jednej zo zapojených škôl o 70 percent. Podarilo sa to vďaka zabezpečeniu bezplatných raňajok a desiat. Ďalšie kroky cielili napríklad na zmierňovanie nedôvery a rodičovské združenia presunuli priamo do prostredia rómskych osád. V rámci opatrení vznikli aj „Kluby rodičov“, prípadne dvere škôl otvorili rodinám cez blokové vyučovanie. „Toto vzdelávanie bolo pre mňa doposiaľ najprínosnejšie. Posunulo ma vpred, a to najmä vďaka rozhovorom s výnimočnými ľuďmi, ktorých som tu stretla,“ vraví zástupkyňa zo ZŠ s MŠ Veľké Leváre Ivana Nimschová.
Školy zaznamenali posun aj vďaka integrácii rómskeho jazyka do vyučovania prvákov za pomoci rómskych asistentiek. Odbúrala sa tak komunikačná bariéra a zlepšili sa výsledky detí v slovenskom jazyku. V školách tiež zaviedli jasné pravidlá správania, vznikli aj bezpečné zóny pre zmysluplné trávenie prestávok. „Dôležitú rolu tu zohráva toxický stres, nedostatočné naplnenie základných potrieb či iné faktory, ktoré musia školy a učitelia zohľadniť pri výučbe. Zohľadnenie týchto faktorov môže viesť k zvýšeniu školskej dochádzky, k zlepšeniu vzdelávacích výsledkov aj k lepšiemu fungovaniu na školách a zlepšeniu pracovnej klímy pre pedagógov aj žiakov,“ uzavrela Labašová.
Program Cesty k rovnosti je určený pedagogickým a odborným zamestnancom a vedeniam škôl s vysokým podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a z prostredia generačnej chudoby. Ročný program Komenského inštitútu je akreditovaným inovačným vzdelávaním pedagogického rozvoja. Bližšie informácia sú dostupné online.
V Indii otvorili geotermálnu sušiareň poľnohospodárskych produktov
V severovýchodnom indickom štáte Arunáčalpradéš, ktorý leží vo východnej časti Himalájí, uviedli do prevádzky zariadenie na sušenie poľnohospodárskych a živočíšnych…
Rýchliky Kysučan budú počas šiestich novembrových dní premávať len po Bohumín
Rýchliky Kysučan, ktoré spájajú Žilinu s Ostravou, budú vo vybraných novembrových dňoch premávať len v úseku Žilina – Bohumín a…
Z bytového domu v Brne šľahali plamene, jeden človek utrpel vážne popáleniny
Jeden človek utrpel vážne popáleniny pri požiari, ktorý vypukol v sobotu ráno v bytovom dome na námestí v Brne. Policajti…
Gröhling: Na pódiu 17. novembra nevystúpim, odmietam tam byť s Maďarskou alianciou
Predseda SaS Branislav Gröhling nevystúpi na bratislavskom zhromaždení pri príležitosti 17. novembra. Oznámil to v sobotu na sociálnej sieti, ako…
Slovensko v nedostatku učiteľov nevytŕča, slabším miestom je platové ohodnotenie
Na Slovensku v školskom roku 2024/2025 odučili pedagógovia bez plnej kvalifikácie desať percent všetkých úväzkov na verejných základných a stredných…





























