Môj profil 
Predplatné
Eugene Andrew Cernan sa narodil 14. marca 1934 americkom meste Chicago štátu Illinois. Jeho starý otec z otcovej strany pochádzal z Vysokej nad Kysucou a do USA spolu so svojou rodinou odišiel v roku 1903. Matkini predkovia pochádzali z Čiech a po príchode do Ameriky sa usadili v Chicagu.
Cerman po ukončení vysokoškolského štúdia na Purdueovej univerzite zamieril do námorných síl, kde absolvoval vojenskú službu ako pilot na lietadlových lodiach. V roku 1961 začal študovať na vysokej škole vojenského námorníctva v Monterey, ktorú ukončil z titulom letecký inžinier. O dva roky na to, v roku 1963 patril medzi štrnásť mužov, ktorých si NASA vybrala do svojho oddielu astronautov.
Do vesmíru letel až trikrát. Prvýkrát to bolo v roku 1966, keď bol pilotom lode Gemini 9. V roku 1969 bol veliteľom lunárneho modulu Apolle 10. O tri roky neskôr v roku 1972 bol veliteľom Apolla 17. Počas letu lode Gemini 9 vystúpil do otvoreného vesmíru a strávil tam dve hodiny, počas ktorých pracoval mimo lode. Na povrch mesiaca vstúpil 14. decembra 1972. Do prachu na jeho povrchu napísal nielen meno svojej dcéry, ktorej to sľúbil ako darček k jej narodeninám, ale aj odkaz pre tých, ktorí ho v budúcnosti navštívia, aby naň vstúpili v mieri, rovnako ako jeho posádka.
No posledný let na mesiac nebol taký jednoduchý. A mohol za to starý riadiaci počítač, ktorý urobil chybu. Vďaka nej bol štart rakety Saturn 5 päťkrát odložený. Napokon predsa len 7. decembra o pol jednej ráno raketa vzlietla. 11. decembra pristála posádka v module Cjellenger v kotline pohoria Taurus Littrow. Pristátie posádky modulu je dodnes označované za najnebezpečnejšie v celom programe Apollo. Došlo totiž k malej nehode, ktorú spôsobil práve Cerman. Počas prvého výstupu na Mesiac niesol kladivo. To mu spadlo a poškodilo zadný blatník lunárneho rovera. Jeho blatníky boli skonštruované tak, aby počas jazdy po mesačnom prašnom povrchu dokázali chrániť astronautom pred prachom.
Prachové častice usadené na ich skafandroch boli tmavé. To spôsobilo, že ich obleky stmavli a zošedli. Vo vzduchoprázdne boli vystavení priamemu slnečnému žiareniu a vďaka tomu, že boli celí pokrytí týmito prachovými časticami sa skafandre veľmi rýchlo prehrievali. Provizórna oprava blatníka lepiacou páskou vydržala iba štyri hodiny. V náročnejšom teréne však nemala šancu obstáť a blatník opäť odletel. Na riešenie ako technický problém vyriešiť prišiel veliteľ Apolla 16 John Young. Igelitové obaly na dokumenty zlepil lepiacou páskou. Celú plochu potom ohol do oblúka a pripevnil ju dvoma malými svorkami o rám vozidla. Riadiace stredisko jeho presný postup potom mužom povedalo.
Hoci sa to môže zdať ako nezmysel, toto provizórne opatrenie znamenalo úspech pre misu, pretože blatník vydržal po zvyšok cesty. Práve 22 hodín strávených na povrchu Mesiaca a vzorky hornín, ktoré odtiaľ Cerman spolu so svojou posádkou doviezli priniesli svetu nové poznatky. Posádka zozbierali a identifikovala110 kilogramovhornín, rozmiestnila početné množstvo zariadení mapujúcich jeho povrch. Najazdila 34 kilometrov po jeho povrchu, predovšetkým v lokalite Taurus Littrow. Počas trvania celej misie na mesačnom povrchu urobila posádka viac ako 2400 fotografií.
Prístroje, ktoré Cerman spolu so svojou posádkou rozmiestnil na mesačnom povrchu, zasielajú údaje na Zem dodnes. Práve vďaka nemu a jeho kolegom astronómovia čerpajú množstvo údajov pri svojich výskumoch. Zároveň neustále získavajú poznatky aj o ranej fáze našej planéty a vesmíru.
Počas svojej kariéry bol náhradným pilotom lode Gemini 12 a lunárneho modulu Apollo 7. Bol však aj náhradným veliteľom Apolla 14. Pôsobil aj ako osobitný asistent projektového manažéra programu Apollo v Johnsonovom vesmírnom centre. Zohrával kľúčovú úlohu v projekte spoločnej americko-sovietskej vesmírnej misii pod názvom Apollo-Sous. Jeho úlohou bolo nie len vytvoriť, naplánovať a vyhodnotiť tento projekt, ale zároveň pôsobil ako starší vyjednávač počas priamych rokovaní so Sovietskym zväzom.
V roku 1976 v hodnosti kapitána odišiel do dôchodku a ukončil aj svoje pôsobenie v NASA. Slovensko navštívil trikrát. Prvá návšteva bola v roku 1974. Počas jeho druhej návštevy v roku 1994 dostal niekoľko vyznamenaní. Vtedajší prezident Michal Kováč mu udelil Rád Bieleho dvojkríža II. triedy, Slovenská akadémia vied mu udelila Zlatú medailu. Zároveň je držiteľom niekoľkých čestných doktorátov významných amerických univerzít. Na Slovensku mu čestné doktoráty udelili Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita.
Počas svojich prednášok, predovšetkým však deťom neustále vravieva, aby verili svojim snom a túžbam, aby sa nikdy nevzdávali. Pretože ak sa nikdy nevzdajú, dosiahnu všetko, čo len budú chcieť, dokonca aj let na Mesiac.
mž
.jpg)
.JPG)
