Môj profil 
Predplatné
„Sú to veľmi praktické príklady toho, ako by veci nemali fungovať,“ reagoval na aktuálny vývoj vo verejných financiách Kažimír na piatkovom diskusnom fóre k budúcnosti rozpočtových pravidiel na Slovensku. Hovoril pritom napríklad aj o situáciách, keď sa členovia vlády dozvedajú parlamentom schválené zmeny ovplyvňujúce rozpočet z médií. Guvernér však zároveň dodáva, že aj napriek autokorekčným mechanizmom stále musí zostávať určitá miera kontroly nad verejnými financiami. „Potrebujeme istú mieru flexibility, život sa hýbe, je veľmi dynamický,“ tvrdí.
Komplikovaný vývoj pri príprave rozpočtu v posledných mesiacoch potvrdzuje aj minister financií Ladislav Kamenický, čo pripisuje aj súčasnej fáze politického cyklu a teda blížiacim sa parlamentným voľbám. Ako sám povedal, veľa vecí sa totiž deje bez možnosti ministra ich ovplyvniť. Zároveň však dodáva, že jeho prioritou v nasledujúcich týždňoch bude udržať na uzde poslancov Národnej rady SR, aby sa neschválili žiadne ďalšie opatrenia zvyšujúce tlak na verejné financie.
Práve súčasná situácia pritom podľa šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivana Šramka ukazuje potrebu prísnejšieho riadenia rozpočtových procesov. Odmieta preto názory, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti je hlúposť a treba ho zrušiť, naopak, ešte viac by ho sprísnil. „Neboli tieto argumenty ničím podložené, je to úplne proti trendu vo všetkých krajinách Európskej únie,“ tvrdí šéf rozpočtovej rady.
Podľa neho totiž ani 50-percentný limit pre dlhovú brzdu, po prijatí rôznych opatrení negatívne ovplyvňujúcich udržateľnosť verejných financií nám už nezabezpečí, že vláda nebude musieť v budúcnosti na udržanie rozpočtu výrazne zvyšovať dane či odvody alebo radikálne skresávať výdavky. Šramko zopakoval aj svoj názor, že limit dlhovej brzdy by mohol byť pohyblivý, naviazaný napríklad aj na schvaľovanú legislatívu, ktorá dlhodobú udržateľnosť ovplyvňuje.
Guvernér centrálnej banky, minister financií a šéf rozpočtovej rady tieto názory prezentovali na úvod diskusného fóra k budúcnosti fiškálneho procesu na Slovensku. Ten vznikol na základe iniciatívy ekonómov z NBS, Inštitútu finančnej politiky, Útvaru hodnoty za peniaze a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorí pripravili štúdiu o možnosti zmien v rozpočtových procesoch v budúcnosti. Prišli s viacerými návrhmi na zlepšovanie samotného rozpočtového procesu, zväčšovanie vplyvu hodnoty za peniaze, na zmeny v daňovom mixe, zvyšovanie transparentnosti rozpočtu či zmeny v dôchodkovom systéme a zdravotníctve.
Autori štúdie si od nej sľubujú predovšetkým naštartovanie verejnej diskusie, ktorá by mala smerovať k skvalitneniu rozpočtu a riadenia verejných financií na Slovensku. Ako uviedol jeden z jej spoluautorov, viceguvernér NBS Ľudovít Ódor, ponúka akési menu opatrení, ktoré si môžu politici zvoliť na zlepšenie a zefektívnenie riadenia verejných financií.
.JPG)
