Ukrajina už nemá veľké vzdušné sily, dokonca ani po doplnení asi tuctom starých lietadiel MIG-29 získaných od krajín NATO. Niektoré z nich nie sú letuschopné a iné sa rozoberajú a používajú na súčiastky.

Ukrajinské operačné stíhacie lietadlá musia lietať proti vyspelejším ruským stíhačkám vrátane hrozivého Su-35 a prežiť v boji proti mobilnej ruskej protivzdušnej obrane.

Nech už má Ukrajina čokoľvek, nedá sa očakávať, že jej letectvo vydrží v rozsiahlom boji viac ako niekoľko dní, ak vôbec.

Napriek tomu Ukrajina plánuje novú ofenzívu. Je možné, že americký prezident Joe Biden plánuje poskytnúť leteckú podporu ukrajinskej armáde alebo aspoň žmurkol smerom k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.

Biden už povedal, že nenechá Ukrajinu padnúť. Ale aj v rámci administratívy niektorí spochybňujú múdrosť podpory veľkej ofenzívy, odvolávajúc sa na obavy, že Ukrajinci nemajú dostatok vojakov alebo taktiky na to, aby uspeli.

To vyvoláva otázku, či ukrajinskí vojenskí velitelia idú do toho s plným vedomím, že posielajú svoje pozemné sily do mlynčeka na mäso, alebo či dostali záruky, že USA neutralizujú ruské letectvo a protivzdušnú obranu. Existuje možnosť, že Zelenskému boli ponúknuté americké lietadlá a piloti s prerobenými F-16?

Na myšlienke “dobrovoľných” leteckých operátorov nie je nič nové.  Spomeňte si na lietajúcich tigrov z druhej svetovej vojny alebo na ruských pilotov v čínskych uniformách, ktorí lietali na prerobených lietadlách MIG v kórejskej vojne, alebo na ruských pilotov, ktorí sa vydávali za egyptských letcov v egyptsko-izraelskej vojne (1967 – 1970).

Nie je isté, ako dobre by si americké lietadlá počínali proti vrstvenej ruskej protivzdušnej obrane, ale ak by boli Rusi úspešní len spolovice, USA by mohli stratiť mnoho lietadiel a pilotov. Ešte horšie je, že Rusi môžu zaútočiť na americké základne mimo Ukrajiny, vrátane Poľska a Rumunska, čím by sa vojna v reakcii na americkú eskaláciu výrazne vystupňovala.

Stratégia a taktika ukrajinskej armády sú občas jasne diktované politikou. Vojenskí velitelia sa nechali počuť, že Zelenskyj im prikázal, aby zostali v Bachmute a iných mestských horúcich bodoch, čo viedlo k obrovským stratám.

Pokusy o odľahčenie Bachmutu vyslaním väčšieho počtu vojakov a protiofenzívou, ktorá bola podľa agentúry Tass “zmarená”, pomohli len málo, pretože v dôsledku bahnitých vedľajších ciest a polí a silného dažďa sa operácie na odľahčenie obmedzili na ľahkú techniku.

Zdá sa, že v posledných týždňoch prezident Zelenskyj trochu zmiernil svoj postoj a povedal svojej armáde, že tam musí vydržať len do polovice mája, keď sa začne očakávaná ofenzíva na juhu. Potom však Zelenskij urobil ďalší obrat a povedal, že v Bachmute sa nevzdá.

Bachmut nemá veľa spoločného s plánovanou ukrajinskou ofenzívou, ktorá presunie desaťtisíce vojakov proti ruským pozíciám ďalej na juh. Zdá sa teda, že Zelenského rozkaz vydržať tam nemá zmysel.  Ak je Bachmut stratený, malo by zmysel, aby sa ukrajinská armáda stiahla.

Ukrajinský brigádny generál Sergej Melnik pre španielsky denník El Pais uviedol, že Ukrajina už stratila väčšinu svojich profesionálnych vojakov a že Ukrajina “bude potrebovať ‘štvor- až šesťnásobok’ počtu vojakov, ktorý Moskva nasadila do prebiehajúcej vojenskej kampane”, ak má prelomiť obranu vybudovanú ruskými silami v ich súčasných pozíciách.

Na plánovanú ofenzívu Ukrajina údajne zhromaždila sily v počte 60 000 osôb (ak budú pôsobiť v plnom počte), ktoré pozostávajú z 12 brigád, z ktorých deväť má určitú západnú techniku vrátane tankov, obrnených transportérov a bojových vozidiel pechoty a delostrelectva a raketometov.

Takáto veľká sila, aj keď je rozdelená do samostatných operácií v štýle kliešťov, bude ľahko odhaliteľná. Rusko má bezpilotné lietadlá a satelity, ako aj pozemných pozorovateľov. Na presun svojho vybavenia a mužov využíva cestné štruktúry od východu na západ. Rusko má tiež prevahu v delostrelectve a raketometoch.

Ukrajina zatiaľ urobila len málo útočných úderov. Namiesto toho vedie obranné boje v mestách, mestečkách a dedinách a zakopáva svoje sily spôsobom pripomínajúcim zákopovú vojnu z prvej svetovej vojny.

Aj pri tomto konzervatívnom type operácií má Ukrajina ťažké a narastajúce straty.  Hoci je takmer nemožné získať spoľahlivé čísla, uniknuté dokumenty Pentagónu/CIA odhadujú, že Ukrajina stráca sedem vojakov na každého Rusa.

Ak tie isté sily nasadíme do ofenzívy, straty pravdepodobne prudko stúpnu, možno desať ku jednej alebo dokonca dvadsať ku jednej.  Ukrajina nemôže znášať straty v takomto rozsahu. Niektoré jednotky už odmietajú bojovať a Rusi tvrdia, že ukrajinskí vojaci radšej prechádzajú cez línie a vzdávajú sa, ako by mali byť naďalej vystavení ruskému “mlynčeku na mäso”.

Preberte si ruské komentáre, ako chcete, ale je ironické, že západné médiá, ktoré zdôrazňovali hrozivé ruské straty, sa zrejme zamerali na ťažké ukrajinské straty.

Ak Biden vidí blížiaci sa ukrajinský kolaps, nemožno vylúčiť možnosť americkej intervencie. Na rozhodnutie o použití “dobrovoľníkov” nepotrebuje NATO, ale ak tak urobí, je veľa dôvodov myslieť si, že NATO sa aj tak zrúti – nie preto, že by bolo napadnuté, ale preto, že NATO bolo oklamané.

Zatiahnutia Európy do veľkej vojny sa obávajú aj tí najhlúpejší európski lídri, a mali by sa obávať. NATO sa už nejaký čas smeruje ku katastrofe a provokuje Rusov nad rozumnú mieru.

Ťažko pochopiť, prečo sa NATO tak usiluje o tento postup: pravdepodobne je to intenzívny tlak zo strany Spojených štátov. Nemci vedia, aká bezohľadná môže byť Bidenova administratíva, keď sledujú, ako sa v Baltskom mori dvíhajú bubliny na hladinu.

Naozaj chce Bidenova administratíva podstúpiť toto obrovské riziko? Myslí si Zelenskyj, ktorý by mohol nájsť ruskú odpoveď v jadrovom útoku na Kyjev, že mu to zabezpečí budúcnosť?