Správu predložila šéfka úradu Zuzana Dlugošová. Konštatuje, že za prvý rok fungovania kontaktovalo úrad so žiadosťou o pomoc či radu 300 ľudí. Z nich sa venovali konkrétnejšie 95 prípadom. Malo ísť napríklad o poskytnutie ochrany, poradenstvo, o konkrétne sledovanie trestných konaní a asistenciu oznamovateľom alebo aj právne poradenstvo zamestnávateľom, ktorí si chceli správne nastaviť svoje interné oznamovacie systémy.

Od septembra eviduje úrad 17 nových chránených oznamovateľov. V praxi to podľa Dlugošovej znamená, že na výpoveď, preradenie zamestnanca či zníženie jeho platu potrebuje zamestnávateľ súhlas úradu. Dodala, že ide o preventívnu ochranu, v rámci ktorej môže prokurátor začať trestné konanie.

Správa tiež hovorí, že úrad ku koncu minulého roka evidoval 68 telefonátov. Najčastejšie sa týkali nedostatočného preverenia oznámení v rámci vnútorného systému oznamovania v spoločnostiach, ale aj absencie takéhoto systému či aplikačných problémov, išlo aj o sťažnosti na nečinnosť hlavných kontrolórov či o poradenstvo v oblasti ochrany oznamovateľov.

Úrad sa podľa správy zaoberal aj mapovaním vnútorných systémov v štátnej a verejnej správe. V rámci toho napríklad pripravil a zrealizoval dotazníkový prieskum, aby zistil, ako majú ústredné orgány štátnej správy, organizácie v ich pôsobnosti či orgány verejnej správy s pôsobnosťou pre celé Slovensko nastavené vnútorné oznamovacie systémy a ochranu oznamovateľov.

Parlament odobril správu Ústavu pamäti národa za minulý rok

Medzi priority Ústavu pamäti národa (ÚPN) v minulom roku patrila aplikácia zákonov o protikomunistickom odboji a o odoberaní nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu. Vyplýva to zo správy o činnosti ústavu za rok 2021, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok vzali na vedomie.

Ústav sa tiež v minulom roku venoval delimitácii dokumentov z rezortov vnútra a spravodlivosti, ako aj riešeniu priestorovej situácie a predsedníctvu v rámci riadiaceho výboru Európskej siete Pamäť a solidarita. ÚPN v správe informuje, že navýšenie finančných prostriedkov v súvislosti s novou agendou umožnilo posilnenie personálnych kapacít ústavu.

Autori správy poznamenali, že prácu ÚPN determinovala priestorová situácia, keďže ústav naďalej sídlil na dvoch miestach, v prenajatých a vo vypožičaných priestoroch.

“Po 19 rokoch od prijatia zákona o pamäti národa došlo v roku 2021 taktiež k výraznému posunu v riešení priestorovej situácie ústavu, ktorý do správy prevzal nehnuteľnosti na Krížnej ulici č. 42 v Bratislave,” píše sa v správe.

V roku 2021 ústav priznal postavenie účastníka protikomunistického odboja v 207 prípadoch a udelil štatút veterána protikomunistického odboja 206 osobám. Pracovníci ústavu pripravili podklady do evidencie osôb, ktoré vykonávali službu podľa zákona o odoberaní nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu.

“Celkovo išlo o údaje k 4608 príslušníkom Štátnej bezpečnosti, 647 príslušníkom Vojenskej kontrarozviedky, 510 členom ÚV KSS, 52 členom Zboru povereníkov, 121 členom vlád Československej republiky (1948 – 1968), 91 členom vlád Československej socialistickej republiky (1969 – 1989), 52 členom vlád Slovenskej socialistickej republiky (1969 – 1989) a 563 poslancom Slovenskej národnej rady,” uviedli v správe.

Pracovníci ÚPN sa minulý rok venovali aj dlhodobým činnostiam, akými sú vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácia činnosti Štátnej bezpečnosti, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, poskytovanie informácií štátnym orgánom pre plnenie ich zákonom stanovených úloh, ako aj vzdelávacie a popularizačné aktivity.

 Plénum odsúhlasilo definíciu protirómskeho rasizmu

Národná rada (NR) SR v utorok odobrila pracovnú definíciu protirómskeho rasizmu vypracovanú Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA).

Protirómsky rasizmus je podľa definície prejavom individuálnych prejavov a činov, ako aj inštitucionálnych politík a praktík marginalizácie, vylúčenia, fyzického násilia, znevažovania a devalvácie rómskych kultúr a životného štýlu, ako aj nenávistných prejavov zameraných na Rómov či iných jednotlivcov a skupiny, ktoré boli vnímané, stigmatizované alebo prenasledované počas nacistickej éry a aj v súčasnosti ako “Rómovia”. To vedie podľa definície k zaobchádzaniu s Rómami ako s údajnou cudzou skupinou a spája ich so sériou “pejoratívnych stereotypov a skreslených obrazov, ktoré predstavujú špecifickú formu rasizmu”. Definíciu prijali členské štáty IHRA vrátane Slovenska ešte 8. októbra 2020.

Parlament tiež cez prijaté uznesenie odporúča vláde SR, aby vykonala analýzu slovenského právneho poriadku a v prípade potreby pripravila legislatívne návrhy tak, aby v činnosti a pri rozhodovaní orgánov verejnej moci SR bola rešpektovaná táto definícia. Národná rada tiež odporúča vláde, aby aktívne prispievala k zaisteniu bezpečnosti svojich rómskych občanov prostredníctvom dôkladnej a štruktúrovanej konzultácie a dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými verejnými inštitúciami bojujúcimi proti všetkým formám diskriminácie.