Jedno je isté. Určite to nie je prvýkrát, čo Washington oklamal medzinárodné spoločenstvo a zatiahol ho do vojny. Kto by mohol zabudnúť na istého Colina Powella, ktorého Washington poslal s kufríkom falošných spravodajských informácií do Bezpečnostnej rady OSN, aby tam obhájil vojnu v Iraku.

Francúzsko a Nemecko vtedy vytvorili koalíciu, ktorá predložila silné argumenty a námietky s cieľom zabrániť vojne v Iraku.

Kritici tvrdia, že tentoraz spolu s EÚ rýchlo ustúpili a konajú ako zástupcovia USA bez toho, aby si to uvedomovali.

Pred vypuknutím konfliktu na prahu Európy vo februári Rusko pravidelne obviňovalo USA, že zámerne vytvárajú scenár, ktorý má za cieľ zatiahnuť Moskvu do vojny, pričom ignorujú bezpečnostné obavy Ruska v súvislosti s Ukrajinou.

Pentagón viedol mobilizáciu vojsk a zbraní NATO na ruských hraniciach a Európa ho v tichosti nasledovala. Bezpečnostné obavy vyjadrené Kremľom Washington ignoroval napriek tomu, že mnohí experti ich označili za legitímne.

Moskva chcela, aby Západ rešpektoval dohodu podpísanú v roku 1999, podľa ktorej žiadna krajina nemôže ohrozovať jej bezpečnosť na úkor iných. Podľa Kremľa to bolo jadrom krízy pred vypuknutím konfliktu.

Po ôsmich mesiacoch je potrebné položiť si otázku: prečo sa do Ruska a na Ukrajinu namiesto balíkov zbraní neposielajú mierové delegácie? Odpoveďou je, že americká ekonomika sa zrútila po pandémii covid 19 a teraz v dôsledku vojny opäť rastie. Amerika má dlhú históriu zarábania na vedení alebo vyvolávaní vojen na celej planéte.

Tentoraz na to doplácajú európske štáty, ktorých kontinent upadá do recesie a bežné domácnosti nedokážu vyjsť s peniazmi.

Podľa portálu Politico EÚ vyčlenila fond, z ktorého sa členským štátom uhradia peniaze vynaložené na posielanie zbraní na Ukrajinu. EÚ však bola zaplavená žiadosťami, ktoré blok jednoducho nemôže pokryť. Brusel údajne ešte ani neposlal prvú platbu.

Spravodajský portál cituje diplomatov, podľa ktorých EÚ odhadovala, že môže pokryť približne 85 % nákladov, ale do sídla bloku prišlo toľko žiadostí, že toto číslo znížila na 46 %.

To údajne rozhnevalo Poľsko, ktoré je jedným z najväčších vývozcov zbraní na Ukrajinu v EÚ a hlavným žiadateľom o náhradu. Zmenšujúci sa systém splácania a snaha o vrátenie peňazí hrozí poškodením povesti EÚ.

Z Bruselu zaznieva argument, že v takýchto časoch, na rozdiel od vojny v Iraku, musia západní spojenci držať spolu so Spojenými štátmi.

O akých spojencoch Brusel presne hovorí? Európania majú túto zimu problémy s vykurovaním svojich domovov kvôli vojne na Ukrajine. Na žiadosť Francúzska a Nemecka o dodávky amerického plynu na zmiernenie krízy v “spojeneckých” štátoch reagoval Washington “astronomickými” cenami.

Niet pochýb o tom, že USA majú z vojny na Ukrajine astronomické zisky z predaja plynu. Očakáva sa, že americký ropný gigant Chevron, ktorý je tiež veľkým svetovým producentom zemného plynu, dosiahne rekordný vývoz do Európy.

“Zaznamenali sme veľký nárast dopytu zo strany európskych zákazníkov, takže sa tomu prispôsobujeme,” povedal Colin Parfitt, ktorý dohliada na prepravné, potrubné, dodávateľské a obchodné operácie spoločnosti. Európa sa podľa neho “nevráti k rovnakým tokom z Ruska ako predtým”.

USA tak dosiahli svoje dlhodobé želanie nahradiť toky ruského plynu do Európy vlastnými zásobami skvapalneného zemného plynu (LNG). Washington už roky požaduje, aby sa Európa odpojila od ruského plynu, a vojna na Ukrajine túto požiadavku splnila, dokonca uvalila sankcie na ruský plynovod Nord Stream 2 do Nemecka. Berlín vtedy tento krok ostro odsúdil.

Americké energetické spoločnosti teraz žnú zisky. “To, čo v Spojených štátoch rastie, je dopyt po exporte,” povedal Parfitt.

Podľa Úradu pre energetické informácie sa USA v prvej polovici roka 2022 stali najväčším vývozcom LNG, a to z dôvodu zvýšených dodávok do Európy v súvislosti s ukrajinskou krízou. Vývoz sa v porovnaní s druhým polrokom 2021 zvýšil na priemerných 11,2 miliardy kubických stôp denne.

Faktom je, že Európa nemá inú možnosť ako nakupovať americkú energiu, keďže Washington uvalil sankcie na niektoré iné významné krajiny produkujúce plyn. Prečo však USA predávajú svojim “spojencom” za “astronomické” ceny. Odpoveďou je, že americkým politikom, energetickým gigantom a výrobcom zbraní na Európe v skutočnosti nezáleží.

Vysokopostavení predstavitelia Francúzska a Nemecka dokonca obvinili USA, že predražujú svoj LNG a využívajú vojnu na Ukrajine a energetickú krízu na dosiahnutie zisku a závislosti Európy od amerického plynu.

Francúzsky minister financií Bruno Le Mair nedávno poznamenal, že USA by nemali mať možnosť dominovať na svetovom trhu s energiou, keďže ich “spojenci” v Európe trpia dôsledkami konfliktu na Ukrajine. Povedal tiež, že je neprijateľné, aby USA predávali LNG za ceny “štyrikrát” vyššie, ako platia spoločnosti v Amerike. Francúzsky minister tiež vyzval na vytvorenie vyváženejších vzťahov medzi USA a Európou.

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck odsúdil americké spoločnosti LNG, že si účtujú príliš vysoké ceny za plyn v čase, keď sa najväčšia európska ekonomika snaží vyvážiť svoj energetický mix bez ruských dodávok.

Pripomenul tiež, že USA sa už v minulosti obrátili na EÚ, keď ceny ropy prudko rástli, a že európske národné rezervy sa vtedy využili na stlačenie cien späť nadol.

V čase, keď je EÚ v kríze, kto by s priateľmi, ako sú USA, potreboval nepriateľov?

Samozrejme, aj americkí výrobcovia zbraní dosahujú gigantické zisky. Dodávajú zbrane do vojnovej zóny vo východnej Európe.

Prezident Putin v súvislosti s prípravou vojny povedal, že Rusko sa musí brániť pred agresívnou a nepriateľskou Amerikou. Washingtonu nejde v prvom rade o bezpečnosť Ukrajiny, ale o zadržiavanie Ruska, povedal Putin.

“V tomto zmysle je samotná Ukrajina len nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, dá sa to dosiahnuť rôznymi spôsobmi, zatiahnutím do nejakého ozbrojeného konfliktu a s pomocou ich spojencov v Európe vynútiť zavedenie tých tvrdých sankcií proti nám, o ktorých teraz hovoria v USA,” povedal vtedy.

Dôsledky konfliktu pocítili Európania, ktorí organizovali masové protesty, štrajky a volili vlády po celom kontinente. Vojna vyvolala prudko rastúce náklady, ktoré si európska verejnosť jednoducho nemôže dovoliť, zároveň však zmarila nádeje na akúkoľvek normalizáciu v Európe po pandémii covid-19, ako aj na európsku jednotu.

Štúdie ukazujú, že v Európe narastá polarizácia v otázke, či podpora USA pri vyvolaní ukrajinskej krízy stála za to?