Generácia starých poľnohospodárov odchádza na dôchodok a pýtajú sa: kto bude na rodnej hrude pracovať po nás? Mladí sa na pole nehrnú a aj tých, ktorí sa chcú začať venovať tomuto najťažšiemu živobytiu, akoby sa zodpovedné inštitúcie štátu snažili skôr odradiť, namiesto toho, aby ich všemožne podporovali. Namiesto systému opatrení nastavených v prospech vlastníkov pôdy, v prospech mladých farmárov, v prospech malých farmárov, vidíme, že sa nedeje takmer nič – a ako uvidíme ďalej, ešte ani to „takmer nič“ nefunguje.

V porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré spolu s nami vstupovali do únie, a ktoré vyhlasovali výzvy a podporu pre mladých farmárov už pri vstupových rokovaniach v roku 2004 alebo v prvom programovom období, u nás sa prvá a zatiaľ jediná výzva pre mladých farmárov dostala až do programového obdobia 2014 – 2020, keď sa tomu zrejme už nedalo vyhnúť bez hrozby škandálu.

Poviete si: no chvalabohu, aspoň jedna. Lenže… ani táto jediná nie je funkčná! Milan Jurky zo Združenia mladých farmárov na Slovensku vysvetľuje situáciu: „Projekt Mladý farmár bol súčasťou povinnej schémy, teda bol povinnou výzvou, ktorú štát musel pre mladých a malých farmárov vyhlásiť. Od začiatku s tým však bolo veľa komplikácií. Je to celé zbytočne komplikované, máme najkomplikovanejšiu podporu mladých farmárov možno v celej Európe. Po dvoch rokoch od vyhlásenia výzvy sme sa dokonca dozvedeli, že ju chcú zrušiť. Mali sme zopár rokovaní a nakoniec sa to podarilo ustáť. Rátali sme s tým, že ak výzva bola vyhlásená v júli 2015, tak hádam po dvoch rokoch sa začnú konečne vyplácať platby. Lenže nezačali sa.“

Namiesto toho boli bez akejkoľvek konzultácie zmenené podmienky zmluvy a mladý farmár teraz musí najprv spĺňať 25 % štandardného výstupu, ku ktorému sa zaviazal v jeho podnikateľskom pláne. Ďalšou podivnou vecou sú dvojité rozhodnutia. Viacerí mladí farmári dostali rozhodnutie o schválení ich žiadosti a po čase, keď ostatným už dávno prišli zmluvy a oni sa mailom alebo telefonicky informovali, kde to viazne, dostali odpoveď že áno, môžu začať realizovať svoj podnikateľský plán. Oni ho teda začali realizovať, ale v decembri im prišlo rozhodnutie, že ich žiadosť bola zamietnutá.

„Takmer denne nám volajú mladí farmári a sťažujú sa. Mnohí s tým majú teraz veľký problém a stále stoja,“ pokračuje M. Jurky. „V júli to budú tri roky od vyhlásenia výzvy a oni ešte stále nedostali tak potrebnú finančnú injekciu. Je okolo toho ešte veľa ďalších pochybností, ale dôležitá je asi tá, že uchádzači o podporu, keď v roku 2016 písali svoje projekty, sa zaviazali v podnikateľských plánoch, že zamestnajú človeka, že vstúpia do ekológie a podobne. Lenže keď nedostali prvé dva roky podporu, pochopiteľne nemohli tieto plány realizovať, a preto žiadali o zmenu projektu – a poľnohospodárska platobná agentúra im nevyhovela. Tak sa pýtam: farmári musia plniť svoje povinnosti, ale agentúry a kompetentní nemusia? Chceme naozaj podporovať mladých farmárov alebo sa iba tak tvárime, aby sme mali čiarku, že aj toto sme splnili? Obávam sa, že tí, ktorí to s podnikaním v agrosektore myslia vážne, už nebudú hazardovať a na celý systém podpory sa radšej vykašlú. Radšej sa zadĺžia, zoberú si úver a budú ho splácať a nebudú musieť stáť pred štartovacou čiarou tri roky.“

K výzve Mladý farmár sa vyjadrila aj Anna Balková zo združenia Rodinné farmy: „My naozaj nevieme, pre koho tá výzva je určená, kto vôbec môže splniť kritériá oprávnenosti ako žiadateľ, pretože tie sú tak nastavené, tak že jednoducho sa do nich ľudia nevmestia. Má to byť pre 330 malých farmárov. U nás je obrovské množstvo malých farmárov, ktorí by tie peniaze veľmi potrebovali, ale takmer nikto z nich sa nemôže zapojiť do tejto výzvy. A aj keby sa našlo pár farmárov, ktorí splnia kritériá tej výzvy a mohli by žiadať tých 15 000 eur, tak by si mali dobre rozmyslieť, či do toho ísť. Neviem či ten, kto túto výzvu robil, mal vôbec v ruke kalkulačku a počítal. Napríklad tam je podmienka, že uchádzač musí zamestnať okrem seba ďalších dvoch ľudí. Ale len za tých dvoch zamestnancov farmár zaplatí za rok minimálnu mzdu a odvody vo výške okolo 16 tisíc eur. Keby bola reč o sume rádovo vyššej, tak by mohli byť tie kritériá naozaj prísnejšie. Ale 15 tisíc, za to si nekúpi ani traktor, ak sa chce rozvíjať.“

A aj ona sa naliehavo pýta: „Tak si povedzme na rovinu, naozaj chceme, aby sa vidiek rozvíjal, aby sa rozvíjali malí farmári? Naozaj nám záleží na tom, aby sme boli potravinovo sebestační? Alebo len alibisticky chceme vypísať nejakú výzvu a po jej uzavretí sa bude sucho konštatovať, že tu vlastne nikto nie je malý farmár a nikto tu nechce podnikať, veď sa do tej výzvy zapojilo len pár ľudí…“

Pre úplnosť ešte treba povedať, že v EÚ existuje ešte druhá možnosť podpory mladých farmárov, a to je príplatok k platbe na hektár vo výške 60 eur na hektár, ale len do výmery 28 hektárov. Túto platbu u nás berie 600 farmárov. Každoročne sa to mení, podľa nového omnibusu schváleného v Štrasburgu je minimum 60 eur. Poľnohospodári žiadali ministerstvo túto sumu zvýšiť, pretože žiaľ, toto je jediná funkčná podpora pre mladých, ale neúspešne.

Farmár Gustáv Polák upozorňuje na paradox: „Tie pekné poľnohospodárske družstvá, ktoré dostávali európske fondy, milióny eur, nie sú konkurencieschopné, pretože nevedia vyrobiť produkty za tú cenu ako rodinní farmári alebo mladí farmári. Pritom družstvá boli založené v 50. rokoch minulého storočia a mali vybudované maštale, mali stroje, dobytok, všetku infraštruktúru. Zatiaľ čo my, malí farmári, sme si to museli všetko vybudovať sami. A museli sme bojovať o pôdu, aby sme ju vôbec dostali.“

Ale prečo to tak je? A. Balková naznačuje možnú odpoveď: „Nechcem sa dotýkať všelijakých informácií ako sa tie peniaze delili a kam všade išli, ale akokoľvek by sme chceli ostať hluchí a slepí, my čo žijeme v teréne, vieme ako to bolo. Viete, bez vetra sa ani lístok nepohne… Peniaze šli rôznymi smermi a na rôzne účely. V projektoch pre poľnohospodárov je možné urobiť rôzne zmeny, stavať trebárs hotely či iné objekty za peniaze z projektových podpôr.“

A. Balková: „Na Slovensku sú v agrosektore spoločnosti z rôznych štátov. Dostávali v minulosti peniaze na rôzne projektové výzvy a keď sa to zosumarizuje, boli to obrovské milióny, ktorými by sa dal podporiť celý slovenský vidiek. Ale my keď argumentujeme, stále dostávame odpovede typu: to bolo tak vyrokované, toto sa nedá, tamto sa nedá… nič sa v podstate nedá a peniaze ďalej tečú všelikam, len nie mladým a drobným farmárom, ktorí tú pomoc naozaj potrebujú.“

Tak si to zhrňme. Na Slovensku je ako žiadateľov o podporu registrovaných 18000 fariem a 15000 včelárov. Za celé programové obdobie rokov 2014 až 2020 štát vyhlásil podporu pre 330 mladých farmárov vo výške 15000 eur, ktoré majú byť rozdelené na dve splátky. Tá je pre drvivú väčšinu žiadateľov nepoužiteľná, lebo takmer nikto nespĺňa kritériá. V júli 2015 bola vyhlásená výzva, je rok 2018, ale peniaze zatiaľ nedostal ani jeden z prihlásených.

Drobní farmári nie sú pre nikoho zlatou baňou. Peniaze, ktoré majú ísť do mozoľnatých farmárskych rúk, sú z hľadiska ich možného usmernenia do číchsi bezodných vreciek definitívne stratené. Že by to bola tá pravá príčina, prečo má štátna pokladnica tisíc a jeden dôvod, aby z nej ani len nekvapkalo drobným farmárom, hoci tým veľkým púšťa štedrým prúdom?

Ivan Lehotský