Podľa Václava Klausa sú na tom česko-maďarské vzťahy veľmi zle. Čo by mohlo zlepšiť situáciu?

Praha/Budapešť 10.mája 2023 (HSP/rmx.news/Foto:TASR-Michal Svítok)

Bývalý český premiér a prezident Václav Klaus, spojenec premiéra Viktora Orbána, v exkluzívnom rozhovore pre Remix News vyjadril ľútosť nad tým, že vzťahy medzi Maďarskom a Českom dosiahli také nízke hodnoty

Mnohí konzervatívci mimo Česka kritizujú politickú situáciu v krajine a tvrdia, že v nej chýba skutočná konzervatívna alternatíva. Súhlasíte s týmto názorom?

Konzervatívci v Českej republike od môjho odchodu z funkcie len stratili pôdu pod nohami. Bol som považovaný za posledného, kto udržiava tento plameň pri živote. A teraz máme v parlamente tragickú situáciu. Strana, ktorú som pred 32 rokmi založil, sa úplne zmenila, nemá s konzervativizmom vôbec nič spoločné a neexistuje nikto – žiadna strana, osoba alebo hnutie -, ktoré by sa dalo považovať za konzervatívne. Takže konzervatívni ľudia nemajú v týchto dňoch v parlamente žiadne zastúpenie; takže je to tragický, tragický vývoj.

Takže vzhľadom na tieto okolnosti by ste povedali, že (bývalý premiér Andrej) Babiš by bol zlepšením oproti súčasnej vláde, ak by opäť kandidoval, alebo si myslíte, že je to niekto, koho by ste jednoducho nemohli podporiť?

Viete, to je veľmi sofistikovaná otázka, ktorá sa dá vysvetliť jednou vetou. Babiš nemá s konzervativizmom nič spoločné, absolútne nič.

Na druhej strane bol trochu pragmatickejší a praktickejší politik, ako ponúka súčasná vláda.

Takže v tomto ohľade môžu mať ľudia ako ja niekoľko podobných postojov a stanovísk s ľuďmi ako Babiš voči súčasnému progresivizmu v EÚ, súčasnej vláde USA, vojne na Ukrajine a tak ďalej a globálnej zmene klímy a migrácii. On má niektoré pozície, niektoré podobné postoje, ale nemyslím si, že jeho vnútorný spôsob myslenia je podobný môjmu. Nemyslím si, že je skutočný konzervatívec, naozaj nie. Ale pri súčasnom rozložení síl v Českej republike sú situácie, v ktorých by som bol na jeho strane, nie na strane vlády.

Vidíte teda nejakého politika, za ktorého by ste sa mohli postaviť? Alebo v súčasnosti nevidíte žiadnu politickú alternatívu?

Je tu veľa jednotlivcov, ale neexistuje žiadne skutočné politické hnutie, ktoré by reprezentovalo konzervatívne názory. Takže pôjde o “dlhý pochod inštitúciami”, ako to pred 80 rokmi opísal Antonio Gramsci, ale z druhej strany.

Očakávať, že v Českej republike môže v týchto dňoch dôjsť k nejakej zmene, naozaj nie je možné. Každý sa snaží byť optimistom a hovorí mi, že komunizmus bol definitívne prekonaný. A ja vždy odpovedám, že je to otázka časového rozpätia, časového rozmeru. Vždy som sa ich pýtal, či si myslíte, že situácia v krajine je taká ako v roku 1987, dva roky pred pádom komunizmu, alebo je to rok 1975, 65 alebo 53?

Obávam sa, že sme v roku 1953.

Takže musíme pomaly pochodovať cez inštitúcie. Nemáme šancu zajtra niečo zmeniť.

Majú teda konzervatívci nejaký hlas v tlači?

Je tam veľa, veľa zaujímavých názorov a ja mám tri, štyri, päť článkov uverejnených týždenne v časopisoch a na titulnej strane. Nie sme úplne zablokovaní. Oficiálna, štátna televízia by ma nikdy nepozvala, ale inak som na titulných stranách, takže nejaké hlasy sú.

Slovensko je v drvivej väčšine proti tomu, aby ich krajina posielala zbrane na Ukrajinu? Aký je postoj českého obyvateľstva?

Myslím si, že v Českej republike to nie je bod na diskusiu. O dodávkach zbraní sa nikdy otvorene nehovorilo a jednoducho sa o tom úprimne nediskutuje. Naša ministerka obrany (Jana Černochová) je zásadnou bojovníčkou za ďalšiu vojnu na Ukrajine, ale všetci sa jej postoju smejú.

V skutočnosti ide o to, že my v Českej republike sme potrestaní našimi skúsenosťami, pretože stále pretrváva spôsob myslenia o invázii Varšavskej zmluvy v roku 1968, teda Sovietskeho zväzu a Československa. A na moju veľkú ľútosť – no, nielen ľútosť, som nahnevaný – je to, že niektorí Česi, dokonca aj rozumní Česi, teraz bojujú proti vojne z roku 1968. Teraz si myslia, že vtedy sme nebojovali, teraz môžeme bojovať tentoraz. Opäť aj bez našej priamej účasti.

Napriek tomu sa s touto mentalitou snažím bojovať a nesúhlasím s ňou, ale musím uznať, že je to stále dôležitý pocit v Českej republike: Teraz môžeme kompenzovať našu nečinnosť v auguste ’68, ktorá je jedinečná. Poľsko bojovalo, Maďarsko bojovalo v roku ’56.

Ste na CPAC Maďarsko a dlhodobo ste spojencom maďarského premiéra Viktora Orbána. Usilujete sa o zlepšenie česko-maďarských vzťahov, alebo si myslíte, že s touto súčasnou vládou je to stratený prípad, kým sa k moci nedostane nová vláda?

No, ja rozhodne nezastupujem (českú) vládu. To je moje východisko pre odpoveď na vašu otázku.

Aké gesto by mohli Maďari urobiť pre zlepšenie česko-maďarských vzťahov? Hľadám vtipnú a jednoduchú odpoveď: Moja prvá odpoveď je, že neexistuje žiadne gesto. A potom poviem, že dobre, jediné gesto by bolo oznámiť, že Viktor Orbán odstúpi, a to by bol najlepší odkaz pre súčasnú českú vládu.

(Poznámka redakcie: Klaus sa na tomto mieste rozhovoru smeje).

Dobre, tak to je trochu prehnané, ale určite dúfam, že chápete, že chcem ukázať, aké zlé sú vzťahy medzi týmito dvoma vládami.

Máte pocit, že sa situácia v Amerike vyvíja pozitívnejším smerom?

Na jednej strane má Amerika veľmi silné korene konzervativizmu a Amerika má milióny aktivistických podporovateľov konzervativizmu. Silné stránky Ameriky sú v tomto smere celkom jasné. Na druhej strane si myslím, že aj v Amerike je problém, že časť konzervativizmu sa v mnohých a mnohých témach pohybuje v smere pohľadu doľava a preberá progresívny spôsob myslenia.

Mnohí americkí konzervatívci nie sú dosť odvážni na to, aby v súčasnosti odmietli mnohé bláznivé nápady progresívcov. Takže toto je môj problém s americkými konzervatívcami. V strednej Európe máme svoju komunistickú skúsenosť. Vnímame ju však úplne inak. Radšej by sme mali silnejšiu, jasnejšiu americkú pozíciu, ktorá nám z môjho pohľadu chýba.