Andruskóvi, ktorý od svojho zadržania v septembri 2018 spolupracoval s vyšetrovateľmi, uložil Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku v decembri 2019 v rámci schvaľovania dohody o vine a treste 15 rokov väzenia. Marček, ktorý sa k zastreleniu Kuciaka a Kušnírovej priznal až neskôr, bol pôvodne súdený zo zvyškom obžalovaných v procese, ktorý sa začal v januári 2020. Po tom, čo sa aj pred súdom priznal a ten ho opakovane vypočul, bol vyčlenený na samostatné konanie. V apríli 2020 mu nakoniec ŠTS vymeral trest 23 rokov väzenia. Voči tomuto verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý v jeho prípade požadoval trest 25 rokov. Najvyšší súd odvolaniu prokurátora začiatkom decembra minulého roku vyhovel.

V prípade podnikateľa Mariana K., Aleny Zs. a Tomáša Sz. sa čaká na rozhodnutie odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR (NS SR) zatiaľ nevytýčil verejné zasadnutie, na ktorom má rozhodnúť o odvolaniach proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu z 3. septembra 2020. Súd vtedy Tomášovi Sz. uložil za účasť na vražde trest 25 rokov väzenia. Mariana K. a Alenu Zs. naopak oslobodil. Podľa verdiktu súdu totiž neexistoval na uznanie viny Mariana K. a Aleny Zs. dostatok dôkazov. Obžaloba v prípade Mariana K. postavila podľa rozsudku vinu na nepriamych dôkazoch. Na ich základe však súd nemohol konštatovať vinu bez pochybností, ktoré by úplne vylučovali iný scenár. Proti rozhodnutiu podala odvolanie prokuratúra ako aj neprávoplatne odsúdený Tomáš Sz. Podľa medializovaných informácií predložil Úrad špeciálnej prokuratúry na NS SR v rámci svojho odvolania aj viaceré nové dôkazy.

Už v deň medializácie násilnej smrti investigatívneho novinára 26. februára 2018 potvrdil vtedajší šéf polície Tibor Gašpar, že skutok pravdepodobne súvisí s Kuciakovou prácou. Vtedajší predseda vlády Robert Fico zároveň vyhlásil odmenu jeden milión eur za informácie, ktoré povedú k dolapeniu páchateľov. Prvotne sa v súvislosti s vraždou novinára hovorilo o Talianoch pôsobiacich v agrobiznise na východnom Slovensku. V tejto súvislosti polícia zadržala pôvodne sedem osôb, neskôr ich však prepustili. Antonina V., ktorého zavraždený novinár spomínal vo svojich textoch, v máji 2018 vydali do Talianska, kde bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť.

V druhej polovici marca 2018 usporiadal Úrad špeciálnej prokuratúry tlačovú besedu, na ktorej dozorový prokurátor skonštatoval, že vzhľadom na zistené skutočnosti bola vražda vykonaná na objednávku. Z vyšetrovacích úkonov podľa neho vyplývalo, že Ján Kuciak a Martina Kušnírová boli zavraždení 21. februára 2018 z krátkej guľovej zbrane kalibru 9 milimetrov.

V apríli 2018 nový predseda vlády Peter Pellegrini, ktorý bol v tom čase aj zastupujúcim ministrom vnútra, oznámil, že vo funkcii k prvému máju končí Prezident Policajného zboru Tibor Gašpar. Ten bol kritizovaný napríklad za to, že dva dni po medializácii smrti Kuciaka hovoril na tlačovej konferencii o osobách podozrivých z drogovej trestnej činnosti, ktoré sa pohybovali v obci Veľká Mača, kde sa skutok stal. Taktiež menil svoje stanoviská k prítomnosti šéfa protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera na mieste činu. Odstúpenie Gašpara preto požadovala opozícia a takisto iniciatíva Za slušné Slovensko. Vo funkcii Gašpara nahradil Milan Lučanský. Ten po nástupe do funkcie vyjadri zámer „kvantitatívne a kvalitatívne posilniť“ tím, ktorý vyšetruje dvojnásobnú vraždu.

Výrazný posun vo vyšetrovaní nastal 27. septembra 2018

Výrazný posun vo vyšetrovaní nastal 27. septembra 2018, keď polícia zadržala pôvodne osem osôb. Z tejto skupiny následne zo skutku obvinili tri, konkrétne Tomáša Sz. a Miroslava Marčeka ako vykonávateľov a Zoltána Andruskóa ako sprostredkovateľa. Deň na to zadržali aj Alenu Zs., ktorá bola následne obvinená ako objednávateľka dvojnásobnej vraždy. Na tlačovej besede prvého októbra 2018 orgány činné v trestnom konaní informovali, že na zavraždenú dvojicu strieľal Tomáš Sz., ktorý v minulosti pracoval ako policajt. Bývalý vojak Marček bol podľa pôvodnej verzie pri vražde v úlohe vodiča.

Po zadržaní Aleny Zs. začali médiá prinášať informácie o jej blízkom vzťahu s podnikateľom Marianom K. Ten už bol v tom čase vo väzbe pre kauzu miliónových zmeniek, ktorých vyplatenie požadoval od Pavla Ruska a TV Markíza. Marian K. bol tiež známy z článkov zavraždeného Kuciaka, pričom sa novinárovi pred smrťou vyhrážal, že bude o ňom zbierať informácie. Denník N. 3. októbra 2018 informoval, že práve Marian K. je podľa jedného z obvinených Zoltána Andruskóa objednávateľom vraždy. Oficiálne bol však podnikateľ obvinený až v marci 2019.

Neskôr sa na verejnosť dostali informácie, že prípad dvojnásobnej vraždy súvisí aj s plánmi na prípravy ďalších vrážd. Ako obeť pripravovaných skutkov bol najskôr v októbri 2018 identifikovaný vtedajší prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky. Neskôr k potenciálnym obetiam pribudli súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka a súčasný špeciálny prokurátor a bývalý dvojnásobný minister a advokát Daniel Lipšic. Alenu Zs. v januári 2019 tiež obvinili z účasti na vražde exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka z roku 2010. Spolu s ňou v tomto prípade stíhali aj Romana O. a Vladimíra M. Všetkým trom nakoniec Špecializovaný trestný súd v decembri 2020 uložil tresty rovnako po 21 rokov väzenia.

Obžalobu v kauze vraždy Kuciaka nakoniec prokuratúra podala na Špecializovaný trestný súd v októbri 2019

Obžalobu v kauze vraždy Kuciaka nakoniec prokuratúra podala na Špecializovaný trestný súd v októbri 2019. Ešte predtým však Miroslav Marček priznal, že to on a nie Tomáš Sz. strieľal na novinára a jeho partnerku. Polícia po podaní obžaloby informovala, že v rámci vyšetrovania vraždy vykonali 15 výsluchov obvinených, 18 výsluchov poškodených, 280 výsluchov svedkov alebo 55 domových prehliadok. Spis k prípadu mal viac ako 25 000 strán. Vtedajší policajný prezident Milan Lučanský po podaní obžaloby rozpustil vyšetrovací tým, ktorý sa vraždou novinára zaoberal, čo kritizovali napríklad právni zástupcovia pozostalých alebo vtedajší opoziční politici.

Proces na Špecializovanom trestnom súde trval od januára do septembra 2020. Súd pôvodne avizoval vynesenie rozsudku už začiatkom augusta, nakoniec ho však odložil o mesiac. Dôvodom bola potreba pokračovania porady senátu. Do médii vtedy prenikla informácia o tom, že trojčlenný senát sa na rozsudku nevedel dohodnúť.

Smrť novinára a jeho snúbenice sa stala symbolom pocitu, že bohatí a mocní môžu všetko

Smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa stala symbolom pocitu, ktorý vládol v našej spoločnosti už veľmi dlho – pocitu, že bohatí a mocní môžu všetko a pre nich neplatia rovnaké pravidlá ako pre bežných ľudí. Namiesto mávnutia rukou, že sa s tým nič nedá robiť, sa však spoločnosť prebudila, čo je možné cítiť ešte aj dodnes, tri roky po vražde. Pre agentúru SITA to povedala Marianna Mrva zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Novinára a jeho snúbenicu zastrelili vo februári 2018 v ich dome vo Veľkej Mači. Kuciak pracoval ako investigatívny novinár pre portál Aktuality.sk

Výrazná časť ľudí sa podľa sociologičky začala zaujímať o procesy a inštitúcie, ktoré predtým verejnosť vnímala len okrajovo, ako napríklad voľbu generálneho prokurátora, či policajného prezidenta.

„A zdá sa, že otázku dôvery verejnosti začali citlivejšie vnímať aj samotné inštitúcie, presvedčiť ľudí o svojej dôveryhodnosti sa však nedá zo dňa na deň. Pozitívne procesy, ktorým sme svedkami v posledných mesiacoch, napríklad že sa polícii rozviazali ruky, alebo prebiehajúca očista súdnictva, však musia ľudia vidieť aj na nižších úrovniach, prípadne opakovane zažiť na vlastnej koži,” podotkla.

Vražda podľa Martina Bútoru z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) ukázala, že žijeme v krajine zranenej nespravodlivosťou, prienikom mafiánskych štruktúr do najvyšších poschodí štátnych orgánov, korupciou a kupovaním moci, brutalitou, vulgárnosťou, aroganciou. Na otázku, čo sa za tri roky od vraždy zmenilo, odpovedal, že sa možno na to pozrieť z troch perspektív. Po prvé, v dejinách bývajú zlomové udalosti, ktoré ostro nasvietia charakter spoločnosti, v ktorej sa odohrajú. Po druhé, vyvolajú hlbokú túžbu po zásadných zmenách, ktoré sa niekedy, nie vždy, podarí aj uskutočňovať. A keď sa, po tretie, tie zmeny začnú odohrávať, staré štruktúry a vládnuce klany proti nim zbroja, reformátori robia chyby, zvýraznia sa ďalšie problémy a objavia sa nové hrozby.

Celonárodné občianske vzopätie bolo podľa neho dielom najmladšej generácie. Iniciatíva Za slušné Slovensko prebudila z ľahostajnosti a nezáujmu o politiku a veci verejné tisíce mladých ľudí. „Nástup mladšej generácie na scénu sa prejavil aj v komunálnych, prezidentských i európskych voľbách,” uviedol. Ako doplnil, účastníci desiatok zhromaždení nechceli štátny prevrat, ale obrat smerom k spravodlivej a solidárnej spoločnosti. Voľby priviedli k víťazstvu garnitúru, ktorá podľa neho až na výnimky nemala skúsenosti z vládnutia. Darilo sa jej rozbehnúť zmeny v súdnictve, v polícii či potvrdiť euroatlantickú zahraničnopolitickú orientáciu alebo zdôrazniť ambície v oblasti ekológie.

Nebola však podľa Bútoru pripravená riešiť nakopené problémy Slovenska. Navyše do toho všetkého zasiahla pandémia koronavírusu.

„Dôvera k našej vláde upadla, premiérov štýl si vyslúžil kritiku nielen z radov opozície. V niektorých prípadoch sa pod tlakom médií, občianskej spoločnosti i expertov dosahuje náprava. Premiér sám však spätnú väzbu často bagatelizuje a nekoná v duchu demokratickej politickej kultúry. Pozitívom je, že sa do verejného diskusného priestoru a sčasti aj do spolurozhodovania dostali vedci,” uzavrel.

V kauze vraždy novinára a jeho partnerky sú po troch rokoch od spáchania skutku právoplatne odsúdení strelec Miroslav Marček a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó. Andruskóvi, ktorý od svojho zadržania v septembri 2018 spolupracoval s vyšetrovateľmi, uložil Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku v decembri 2019 v rámci schvaľovania dohody o vine a treste trest 15 rokov väzenia. Marček sa k zastreleniu Kuciaka a Kušnírovej priznal až neskôr, bol pôvodne súdený so zvyškom obžalovaných v procese, ktorý sa začal v januári 2020. Po tom, čo sa aj pred súdom priznal a ten ho opakovane vypočul, bol vyčlenený na samostatné konanie. V apríli 2020 mu nakoniec ŠTS vymeral trest 23 rokov väzenia. Voči tomuto verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý v jeho prípade požadoval trest 25 rokov. Najvyšší súd odvolaniu prokurátora začiatkom decembra minulého roku vyhovel.

Kuciak s Kušnírovou zmenili Slovensko, povedal Korčok

Novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivana Korčoka (nom. SaS) zmenili Slovensko

Uviedol to vo svojom stanovisku, ktoré poskytol tlačový odbor ministerstva. Slovensko si dnes, 21. februára, pripomína tri roky od uplynutia vraždy novinára a jeho snúbenice. Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) verí, že Slovensko cíti vôľu a v konečnom dôsledku aj výsledok rozviazania rúk vyšetrovateľom a ďalším orgánom, ktorých záujmom je nezaujatá a na pravde založená spravodlivosť.

Korčok poznamenal, že Kuciak a Kušnírová sa stali symbolom boja proti korupcii a súčasne apelom na ochranu slobodnej žurnalistiky.

„Nebáli sa nastavovať moci kritické zrkadlo a až do svojej tragickej smrti neúnavne hľadali pravdu,“ povedal.

Tlačový odbor ministerstva pripomenul, že Slovensko sa ako člen Koalície pre slobodu médií zaviazalo k aktívnej podpore a ochrane novinárov a pracovníkov médií. Doplnil, že ochrana novinárov je kľúčová v každej demokratickej spoločnosti a vražda týchto dvoch mladých ľudí to spoločnosti pripomína.

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová (Za ľudí) si vo svojom profile na sociálnej sieti tiež pripomenula tretie výročie tragickej smrti Kuciaka a Kušnírovej.

„Ich vražda navždy zmenila Slovensko a spustila proces očisty našej krajiny. Deň po dni, týždeň po týždni sa potvrdzujú všetky kauzy, o ktorých Ján písal. Postupne sa vyšetrujú, ich aktéri sa k skutkom priznávajú a niektorí končia vo väzení,“ napísala.

Dodala, že ide práve o zásluhu tohto novinára a jeho snúbenice. Podotkla, že napriek tomu, že spoločnosť prežíva náročné obdobie, tak túžba Kuciaka a Kušnírovej po živote v slušnej, otvorenej a neskorumpovanej krajine je niečo, čo by malo ľudí spájať.

Minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) vo svojom profile na sociálnej sieti napísal, že systém, ktorý si v štátnom aparáte vytvorili „oligarchovia a ich ľudia“, dorástol do bodu, keď nebola prekážkou ani vražda novinára. Podotkol, že systém, ktorý mal novinára ochrániť, ho nechal napospas zločinu.

„Som presvedčený, že dnes máme nielenže nádej na lepšie Slovensko, ale všetky naše činy ukazujú, že spravodlivosť platí pre každého rovnako. Nerozhoduje výška bankového účtu, ani známosti na najvyšších miestach,“ napísal.

 

.

Šeliga: Ohavná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej navždy zostane jednou z najväčších tragédií moderného Slovenska

Napriek plynutiu času ohavná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej navždy zostane jednou z najväčších tragédií moderného Slovenska. Vo svojom profile na sociálnej sieti to uviedol podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí)

Dodal, že oni dvaja zmenili Slovensko, „iba vďaka ním a ich obeti sme sa vzbúrili a slobodne nadýchli”. Slovensko si dnes, 21. februára, pripomína tri roky od uplynutia vraždy novinára a jeho snúbenice.

„Nesmieme zabudnúť na obetu, ktorú pre hľadanie pravdy a túžbe po spravodlivosti priniesli. Je našou povinnosťou trvať na spravodlivom rozsudku s objednávateľmi vraždy. Rovnako trváme na vyšetrení všetkých káuz, na ktoré Ján Kuciak poukazoval. Je našou povinnosťou stále dbať na ochranu novinárov a podporovať slobodu tlače. Je našou povinnosťou volať po slušnom a spravodlivom Slovensku. Volanie po slušnosti a spravodlivosti vyrušuje a znervózňuje, pretože konfrontuje v prvom rade nás samotných a až potom všetkých okolo nás,” napísal Šeliga.

Dodal, že je to ideál, ktorý presahuje všetky roviny života, súkromného i verejného.

Podľa Šeligu je tiež povinnosťou v aktuálnej situácii volať po vnútornej reflexii vládnutia.

„Niet pochýb, že táto vláda je lepšia ako tie minulé, ak však štýl vládnutia, komunikácia a manažment krajiny neprejde reflexiou, nenaplní ideál tisícov občanov, ktorí stáli na námestiach. A my zostaneme na pol ceste, pretože akokoľvek je to dôležité, je zrejmé, že len boj proti korupcii už dnes nestačí,” doplnil podpredseda Národnej rady SR.

„Pred tromi rokmi sme sa poznačení smrťou nevinných vydali na cestu k lepšiemu, funkčnejšiemu a slušnejšiemu Slovensku,” povedal.

.

„Tí, ktorí uniesli našu krajinu, čakajú na svoju šancu na návrat. Je našou povinnosťou pokračovať. Ak už pre nič iné, tak preto, že sme to dlžní Jánovi a Martine,” uzavrel.

 

Boris Kollár: Nemôžeme tolerovať zastrašovanie toho, kto sa snaží hľadať pravdu

“Spravodlivosť už nemôže byť zneužívaná v prospech určitej skupiny ľudí a je len na nás, či v tejto zmene, ktorú sme si vydobyli, chceme pokračovať,” uviedol Kollár na sociálnej sieti.

Predseda NR SR skonštatoval, že za tri roky sa toho na Slovensku veľa zmenilo.

“Stále viac si uvedomujeme, aké je dôležité, aby sme si zachovali demokraciu a ľudia dôverovali predstaviteľom štátnej moci, ktorých si zvolili,” uzavrel.

Natália Milanová: Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola pre Slovensko ľadovou sprchou

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pred tromi rokmi bola ľadovou sprchou a budíčkom pre Slovensko, aby si naplno uvedomilo, že štát, ktorí ovládajú cynickí manipulátori a klamári, nechráni svojich občanov. Pri príležitosti tretieho výročia vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice to uviedla na sociálnej sieti ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽANO)

V sprievode podpredsedu Národnej rady SR Gábora Grendela a predsedu Výboru NR SR pre kultúru a médiá Kristiána Čekovského (obaja OĽANO) sa v nedeľu predpoludním zúčastnila pietnej spomienky na zavraždených mladých ľudí.

“Spoločnosť sa odvtedy zmenila. Ľudia už nemávnu rukou, ale žiadajú boj proti korupcii, žiadajú spravodlivosť, žiadajú fungujúci štát, ktorý ich neokráda a stojí na ich strane,” napísala Milanová.

Varovala však pred ilúziami, že by sa “roky trvajúce zvrátené mocenské väzby podarilo uťať z roka na rok”. Naznačila, že zástancovia “predchádzajúcich praktík” sa nechcú vzdať, lebo vedia, že im ide o veľa.

“Nám však ide o viac. Ide o Slovensko, kde si spravodlivosť každého nájde, kde platí rovnaký meter na všetkých, kde sa nikto, kto stojí na strane pravdy, nemusí báť o svoj život,” zdôraznila Milanová.

Ministerka tiež v stanovisku OĽANO pripomenula, že rezort pripravuje mediálny zákon, ktorý má posilniť ochranu novinárov a ich zdrojov. Šéf výboru pre kultúru a médiá doplnil, že OĽANO chce už na najbližšej schôdzi parlamentu predložiť návrh na posilnenie ochrany novinárov vo verejnoprávnych médiách a následne chcú pokračovať v ich plošnej ochrane.

“Viacerí, čo v minulosti lustrovali a sledovali novinárov, skončili v rukách polície. Aj preto sa už novinári nemusia báť. Ak sa objavili akékoľvek prípady vyhrážania sa novinárom, berieme ich s plnou vážnosťou,” vyhlásil Čekovský.

Grendel skonštatoval, že ak sa mocní v tomto štáte cítia nad zákonom a začnú klamať a kradnúť, treba na to poukázať a informovať verejnosť.

“Ján Kuciak bol majstrom svojho povolania a, žiaľ, jeho vražda je dôkazom toho, že toto poslanie bral až smrteľne vážne. Roky, počas ktorých Ján Kuciak písal, boli najnespravodlivejšou dobou v histórii Slovenska. A povinnosťou našej garnitúry je, aby súčasné roky boli dobou spravodlivosti, aby všetci, čo klamali a kradli, boli spravodlivo potrestaní. Dlžíme to nielen verejnosti, ale hlavne Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej,” dodal Grendel.

Prezidentka: Potvrdzuje sa, že podozrenia, o ktorých písal Kuciak, boli pravdivé

Udalosti posledných mesiacov potvrdzujú, že podozrenia, o ktorých písal zavraždený novinár Ján Kuciak, boli pravdivé. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá si v nedeľu na bratislavskom Námestí SNP uctila pamiatku Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej

Hlava štátu verí, že v najbližších mesiacoch sa dočkáme odsúdenia objednávateľov vraždy. Považuje to za potrebné pre nastolenie spravodlivosti na Slovensku.

“Sú to tri roky od tragickej udalosti, ktorá sa stala v histórii mementom. Od začiatku bolo jasné, že ich smrť nie je náhodná a že úzko súvisí s investigatívnou prácou Jána Kuciaka. Udalosti posledných mesiacov potvrdzujú, že to, o čom písal, boli pravdivé podozrenia. Dnes už vieme a poznáme tváre vykonávateľov vraždy, ale pre spravodlivosť na Slovensku je veľmi potrebné, aby boli odsúdení aj objednávatelia tejto vraždy, a veľmi dúfam, že v najbližších mesiacoch sa toho dočkáme. Venujme, prosím, dnes večer minútou ticha spomienku Jánovi a Martine,” povedala pred novinármi Čaputová.

Okolnosti vraždy Kuciaka dodnes pripomínajú krehkosť fungovania demokratickej spoločnosti, uviedlo Progresívne Slovensko

Okolnosti vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej spoločnosti dodnes pripomínajú krehkosť fungovania demokratickej spoločnosti. Upozornila na to vo svojom profile mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko. Dodala, že ani po troch rokoch nezabúdajú na tú túžbu po spravodlivosti a pravde, ktorá ich vyhnala na námestia. Slovensko si dnes, 21. februára, pripomína tri roky od uplynutia vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Ako uviedol predseda mimoparlamentného Kresťansko-demokratického hnutia (KDH) Milan Majerský, smrť Kuciaka a Kušnírovej ukázala, že túžba po moci a peniazoch sa nezastaví pred ničím a je schopná všetkého, proti čomu sa KDH jasne vymedzuje. V danom duchu preto oceňujú zmenu, ktorá prišla pred necelým rokom s výmenou vlády. Majerský dodal, že aj keď na odsúdenie hlavných vinníkov vraždy stále spoločnosť čaká, „ľady sa pohli“.

„Nejde len o prácu polície a súdov, musíme trpezlivo a dôsledne budovať systém, v ktorom pravidlá budú platiť rovnako pre všetkých, od bežného človeka po premiéra. Len tak zostane Slovensko atraktívne ako krajina pre svojich občanov,“ vysvetlil Majerský.

Ľudia by malo podľa neho cítiť nielen pokoru a úprimný záujem o riešenie problémov zo strany vlády, ale spravodlivý prístup pre všetkých.