Horúčkovité rokovania o plyne, do ktorých sa zapájajú viaceré štáty EÚ, a neurčitá situácia by nemuseli vzniknúť, keby únia nesplnila požiadavku USA a neuvalila sankcie na Rusko. Negatívnu úlohu, samozrejme, zohrali aj udalosti na Ukrajine. Práve protiruský kurz Bruselu a Kyjeva poškodili spoluprácu medzi Ruskom a radom krajín EÚ v energetickej oblasti.
Odmietnutie ukrajinskej strany dodržiavať predtým podpísané dohody s Ruskom v plynovej sfére a hrozby začať nepovolený odber ruského plynu určeného pre Európu vytvorili úplne novú situáciu – podobnú kríze z r. 2009. Hrozí menší palivovo-energetický kolaps. Navyše európske štáty sú nervózne z toho, že v ostatných týždňoch Rusko znížilo dodávky v rámci slovenského plynárensko-prepravného operátora SPP o 50 %, pretože v Rusku napĺňajú podzemné zásobníky a pripravujú sa na zimné obdobie. Ruská strana však prisľúbila, že onedlho obnoví normálny tok plynu do EÚ.
Bratislava musela pritom pod tvrdým nátlakom Bruselu súhlasiť s reverznými dodávkami ruského plynu na Ukrajinu. Dodávky sa začali v septembri. Od 1. do 24. septembra činil import plynu na Ukrajinu cez Slovensko asi 618 miliónov metrov kubických. Celkový objem dodávok plynu z EÚ na Ukrajinu za toto obdobie predstavuje 798 m3.
Takže práve Slovensko sa v septembri stalo hlavným dodávateľom plynu na Ukrajinu v podmienkach, keď sa dodávky na samotné slovenské objekty znížili o polovicu. Také sú paradoxy dnešnej energetickej bezpečnosti Európy, ktorú by sa dalo pomenovať ako „energetické vydieranie“ zo strany vedenia EÚ. Niektoré štáty vyjadrujú nesúhlas s podobnou politikou. Napríklad, Maďarsko už odmieta vystupovať ako „darca“ pre Ukrajinu a ukončilo reverz plynu. Svoj nesúhlas so sankciami voči Rusku, ktoré sú zdrojom nervozity, nedorozumení a problémov, stále hlasnejšie vyjadruje Slovensko, Česko a iné štáty. Po rokovaniach viacerých predstaviteľov Slovenska a Ruska ohľadom dodávok plynu dá sa predpokladať, že sa onedlho situácia normalizuje.
eu