Situácia v oblasti plynu a ropy vo svete sa opäť mení

Po prvé, v Európe sa plynová kríza zhoršuje. Gazprom 3. septembra úplne odstavil Severný prúd (SP), ktorý sa predtým opravoval a predvčerom sa mal ešte len spustiť. Oficiálnym dôvodom odstávky je údajne porucha jednotky Trent 60. Ide najmä o únik oleja. Ruský plynárenský monopol v liste prezidentovi a generálnemu riaditeľovi spoločnosti Siemens Energy AG Christianovi Bruchovi napísal o potrebe vyriešiť tento problém. „Preprava plynu cez plynovod SP bola úplne zastavená až do odstránenia poruchy zariadenia,” uviedol Gazprom vo vyhlásení. Spoločnosť Siemens Energy však oponovala, že únik oleja nie je vážnou ale bežnou poruchou, ktorá nemá vplyv na prevádzku turbín a dá sa opraviť na mieste. Inými slovami, SP mohol byť naďalej v prevádzke. Európska komisia tiež spochybnila technické dôvody zastavenia plynovodu. Inými slovami, eskalácia cien plynu je v plnom prúde. A hoci k 4. septembru sa cez SP prepravovali do Európy isté objemy plynu, boli veľmi malé. Otázka stability toku zostáva otvorená.

Po druhé, existujú nové rozhodnutia o ruskej rope, na ktorú chcú stanoviť cenový strop. Očakáva sa, že cena barelu sa bude pohybovať medzi 40 a 70 dolármi, teda bude lacnejšia ako na trhu. To môže prinútiť Rusko, aby dodávky úplne zastavilo (aspoň na nejaký čas). To všetko podľa odborníkov v blízkej budúcnosti zmení situáciu na svetovom trhu s energiou. Podľa Jurija Korolčuka, analytika z Inštitútu pre strategický výskum, však budú mať údery na trhy s plynom a ropou rôzny dopad.

„Aj keby Rusko úplne prestalo dodávať ropu za pevnú cenu (a ruský vicepremiér Novak to oznámil), nedôjde k žiadnemu zvláštnemu kolapsu. Ceny môžu na začiatku vzrásť na 140 až 160 dolárov za barel, ale potom sa ustália na úrovni okolo 120 dolárov,” povedal Korolčuk.

Situácia v oblasti plynu je diametrálne odlišná

„Hoci Európa oznámila, že jej podzemné zásobníky sú takmer naplnené, vyvstáva otázka, odkiaľ bude teraz brať plyn, z ktorého potrubia? Ak budú zásobníky „vyťažené”, v decembri môže nastať nedostatok plynu a Európania môžu mať nový rok bez plynu, ako sa to stalo na Ukrajine, keď jej „Gazprom” rázne zavrel ventil. Panický rast cien na plynovej burze môže dosiahnuť aj 10 tisíc dolárov za 1 000 metrov kubických,” predpovedá Korolčuk.

Osud Severného prúdu

Gazprom oznámil preventívnu údržbu plynovej kompresorovej jednotky. Obnovenie prevádzky ropovodu bolo naplánované na 3. septembra o 4:00. Avšak aj na pozadí takejto, na prvý pohľad „neškodnej” prestávky v práci SP sa kotácie plynu na európskych burzách zbláznili – cena bola na úrovni 3500 dolárov za tisíc kubických metrov. Pravda, potom sa vrátil späť. Na jednej strane začalo na burzové kotácie vplývať zníženie dodávok plynu do Európy (po odstavení SP sa čerpanie plynu cez plynovod Opal znížilo 5,5-násobne, na približne 200 000 kubických metrov za hodinu). Na druhej strane však nastala panika. V predvečer odstavenia SP 1, 30. augusta, Gazprom zastavil dodávky plynu francúzskej spoločnosti Engie. Trh preto nevylúčil nové „Putinove machinácie”. A tieto obavy sa ukázali ako pravdivé. Namiesto spustenia plynovodu Gazprom oznámil, že bol odstavený – tentoraz na „dobu neurčitú”. Dôvodom sú údajne skutočné poruchy (únik oleja v kompresorovej stanici Portovaja), ktoré musí teraz opraviť výrobca, spoločnosť Siemens Energy.

„Siemens však sám nič neopraví – pošle to do Kanady. Ide teda o novú turbínovú ságu, ktorú musí Kanada najprv opraviť, potom odovzdať Nemecku a to musí nájsť spôsob, ako ju vrátiť Rusku,” hovorí Korolčuk. Spoločnosť Siemens Energy však tvrdí, že zastavenie projektu SP 1 nebolo potrebné. Únik oleja je údajne bežnou poruchou, ktorá sa odstraňuje na mieste, nemá vplyv na prevádzku turbín a nemôže slúžiť ako technický dôvod na zastavenie prevádzky potrubia. „Ako výrobca turbín môžeme len konštatovať, že takéto zistenie Gazpromu nepredstavuje technický dôvod na zastavenie prevádzky. Takéto úniky zvyčajne nemajú vplyv na prevádzku turbín a dajú sa opraviť na mieste,” uviedla spoločnosť Siemens Energy. Zároveň priznali samotný fakt úniku oleja (zástupcovia spoločnosti boli v tíme vykonávajúcom práce a podpísali protokol), to znamená, že existoval formálny dôvod (aj keď pritiahnutý za uši) na zastavenie SP 1,” hovorí Korolčuk.

V Európe zatiaľ verzii s „únikom oleja” príliš neveria. „Vyhlásenie Gazpromu, že opäť odstavuje SP 1 pod falošnou zámienkou, je ďalším potvrdením jeho nespoľahlivosti ako dodávateľa. Svedčí to aj o cynizme Ruska, ktoré namiesto dodržiavania zmlúv radšej spaľuje plyn,” uviedol hovorca Európskej komisie Eric Mamer. To znamená, že podľa rétoriky strán všetko smeruje k eskalácii v otázke plynu. Ku koncu dňa 4. septembra však už cez SP 1 prúdili prvé objemy plynu. Skôr však išlo o testovacie objemy.

Otázky týkajúce sa stability dodávok cez Severný prúd však pretrvávajú.

Ruská strana sa domnieva, že o úplnom obnovení čerpania plynu prostredníctvom spoločného podniku je možné hovoriť len vtedy, keď Európa splní požiadavky Gazpromu – záruky, že turbíny nebudú podliehať sankciám EÚ, Kanady a Veľkej Británie.

„V skutočnosti však vidíme eskaláciu konfliktu týmto smerom. Európania si myslia, že vykurovaciu sezónu zvládnu aj bez SP, čo znamená, že ich do istej miery upokojuje skutočnosť, že sa im podarilo splniť cieľ naplniť podzemné zásobníky na 80 %. V dôsledku toho Gazprom zvyšuje sadzby, zastavuje SP a Európania zrejme budú udržiavať svoju súčasnú pozíciu prinajmenšom do novembra, pretože pre nich je september – október akýmsi obdobím kľudu. V prvom rade sa ustupujú horúčavy, spotrebitelia menej klimatizujú, navyše začne pršať, jadrové a vodné elektrárne začnú normálne pracovať a možno sa im dokonca podarí ešte viac naplniť podzemné zásobníky plynom. Takže pred začiatkom vykurovacej sezóny budú mať falošnú istotu, že všetko je v poriadku, všetko je skvelé, máme skvelú vykurovaciu sezónu a nepotrebujeme ani žiadne „severné prúdy”.

S rozvojom vykurovacej sezóny by sa však situácia mohla zmeniť, pretože denne bude potrebné prijímať veľké objemy plynu, aj keď budú zásobníky naplnené na 90 %. Myslím si, že kritický moment nastane skôr v druhej časti vykurovacej sezóny, keď budú všetky podzemné zásobníky prázdne a bude mimoriadne ťažké prejsť vykurovacou sezónou bez ruských objemov normálnym spôsobom. Je možné, že niektoré kategórie spotrebiteľov budú musieť byť odpojené od dodávok energie,” cituje portál bfm.ru Igora Juškova, popredného experta Ruskej finančnej univerzity.

„Nikto nedokáže s istotou povedať, akú ďalšiu plynovú páku môže Rusko zajtra použiť – zastaviť čerpanie cez ukrajinský tranzitný plynovod, zastaviť dodávky zdrojov niektorej európskej spoločnosti alebo viacerým z nich, alebo dokonca zavrieť ventil – zatiaľ sa dá len hádať. Všetci to už pochopili a pripravujú sa na studenú a tuhú zimu. Jedinou otázkou je teraz stupeň závažnosti krízy,” hovorí Gennadij Rjabcev, vedúci výskumných projektov v NTC Psyche.

Plyn môže dôjsť už v decembri

Čo to znamená pre Európu, ktorá už upozornila podniky na potrebu znížiť spotrebu energie, a pre ľudí – že v bytoch bude zima a je najvyšší čas kúpiť si nové ohrievače? Na jednej strane EÚ úspešne napĺňa svoje podzemné zásobníky plynu, a to dokonca v predstihu. Úroveň 80 % rezerv, ktorú chceli dosiahnuť v novembri, dosiahli o dva mesiace skôr. Nemecko ako jedna z európskych krajín najviac závislých od ruského plynu, do 1. novembra prečerpá do svojich zásobníkov 90 % požadovaného množstva plynu. Ukazuje sa, že jedným z hlavných dodávateľov skvapalneného plynu do EÚ je Čína, ktorá je tradičným dovozcom tohto paliva. Podľa západných médií pravdepodobne ďalej predáva dovezený plyn Európanom. Predovšetkým ruský plyn, ktorého objem Čína drasticky zvýšila. Podzemné zásobníky plynu (PZP) však nie sú plynovodom. Sú určené na použitie počas vykurovacieho obdobia, keď spotreba rastie a objemy prichádzajúce z potrubia nie sú dostatočné. Ak teda plynovod SP nebude plne funkčný, Európa bude musieť odpečatiť podzemné zásobníky plynu a žiť z tohto plynu už pred nástupom zimy.

Je tu však hneď niekoľko problémov.

Prvý je technický.

„PZP sa nachádzajú v rôznych krajinách Európy, ale ich umiestnenie je rôznorodé. A nie všade je technicky možné plyn nielen spotrebovať „na mieste”, ale ho aj vyčerpať a natlačiť do potrubia,” hovorí Korolčuk,

Druhý problém sa týka objemov

Severným prúdom sa do Európy dodáva približne 56 miliárd metrov kubických plynu ročne. Denné čerpanie sa pohybovalo na úrovni 150 miliónov, ale v poslednom čase kvôli príbehu s jednou z turbín kleslo na 30 miliónov. Ak sa SP zastaví, bude Európa potrebovať niečo, čo nahradí približne 4,6 mld. m3 mesačne alebo viac ako 23 mld. m3 počas vykurovacej sezóny. PZP neboli navrhnuté na takúto dodatočnú záťaž. Plyn sa tam preto môže rýchlo minúť – deficit bude už v decembri. Inými slovami, obrazne povedané, Európa môže oslavovať Nový rok bez plynu, keď Ukrajina počas sviatkov zamrzne, potom ako Gazprom zavrie ventil,” povedal Korolčuk.

Rjabcev uviedol, že pre Európu je kľúčovou otázkou 15 % celkovej spotreby, čo predstavuje približne 70 – 80 miliárd kubických metrov. Ide o objem, ktorý v súčasnosti zabezpečuje ruský plyn.

„V blízkej budúcnosti ho nie je možné nahradiť. Všetko, čo sa dá nahradiť, už bolo urobené. Teoreticky by sa dodávky skvapalneného plynu mohli zvýšiť, ale v EÚ chýba infraštruktúra na jeho príjem a distribúciu. Napríklad v Španielsku sa siete nevyužívajú na 100 %, pretože existuje len jeden plynovod, ktorým možno prepravovať LNG cez Pyreneje do Francúzska. Nemecko, ktoré buduje ďalšie terminály, posúva termíny ich uvedenia do prevádzky. Okrem toho sú potrebné nové prepojovacie plynovody a terminály, ktorých uvedenie do prevádzky potrvá niekoľko rokov. Inými slovami, túto zimu budeme musieť znížiť spotrebu – znížiť výrobu v hutníckych závodoch a v chemickom priemysle,” povedal expert.

Plyn za 10 000 eur a možnosti zásobovania

V tejto súvislosti existuje riziko ďalšieho zvyšovania cien plynu. Už teraz sa predpokladá, že cena plynu bude 4 000 a dokonca 5 000 za tisíc metrov kubických. „V skutočnosti môže cena na vlne paniky dosiahnuť až 10 000 eur,” povedal Korolčuk. „Keďže na európskych burzách je pomer podnikov, ktoré nakupujú pre seba, a špekulantov 20 ku 80, už aj tak alarmujúce trendy sa ešte zrýchľujú,” dodal Riabcev.

Aké sú v konečnom dôsledku možnosti čerpania plynu?

„Rusko sa v súvislosti s výpadkami SP stále odvoláva na sankcie. Je však jasné, že ich nikto nezruší. Nie je vylúčené, že príde návrh z Ruskej federácie, aby sa zníženie čerpania cez SP nahradilo jeho zvýšením cez bod Sochranivka ukrajinského tranzitného plynovodu (je na okupovanom území a dodávky plynu cez neho boli zastavené Kyjevom). „Gazprom neustále žiada o povolenie čerpania, ale Naftogaz to odmieta. Ale bližšie k zime môže nastať situácia, keď bude možné vykurovať Európu len zvýšením dodávok plynu cez Sochranivku, čo postaví Ukrajinu pred ťažké rozhodnutie – blokovať čerpanie cez Sochranivku, ako to je dnes aj s v prípade výroby elektriny na Záporožskej jadrovej elektrárni, alebo sklamať európskych partnerov,” uvádza Jurij Korolčuk.

Môže sa však stať, že sa čerpanie cez ukrajinské potrubie naopak zníži. „To znamená, že budeme potrebovať viac peňazí na nákup chýbajúcich objemov plynu,” hovorí expert na energetický trh Oleh Popenko. Je jasné, že v prípade nedostatku plynu nebude ľahké nájsť chýbajúce objemy v Európe. A ak sú správne prognózy o cenách 10 000 USD za tisíc metrov kubických, bude to tiež veľmi drahé. „Je možné, že situáciu nedovedú do absurdity a zapojí sa diplomacia. Pripúšťam, že o otázke plynu sa bude diskutovať v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Zatiaľ je však ťažké povedať, či vôbec nejaké rokovania budú a aké budú účinné,” zhrnul Korolčuk.

Priškrtenie plynu versus ropný strop

Problematika plynu a kolísanie jeho cien priamo súvisí s vývojom v inom segmente trhu s energiou, a síce v oblasti ropy. Denník The Guardian sa domnieva, že zastavenie projektu SP môže byť reakciou Moskvy na hroziace obmedzenia pre ruskú ropu. O plánoch skupiny G7 stanoviť strop na cenu ruskej ropy sme už písali. Zásadné dohody boli dosiahnuté tesne pred zastavením SP. Štáty očakávajú zavedenie cenových stropov na ruskú ropu od 5. decembra a na ropné produkty do dvoch mesiacov.

Konkrétne cenové limity zatiaľ neboli oficiálne oznámené. Odborníci diskutujú o rôznych cenách, od 40-60 USD za barel až po 70-80 USD. To je výrazne lacnejšie ako na trhu a mohlo by to skutočne tvrdo zasiahnuť tok petrodolárov do ruského rozpočtu. Je pravda, že Západ musí ešte presvedčiť niekoľko krajín – dovozcov ruskej ropy, najmä Indiu, ktorá tento rok nakupuje rekordné množstvo ruských surovín, aby s touto iniciatívou súhlasili. Rusko už skôr vyhlásilo, že nebude pracovať mimo trhových podmienok. To znamená, že prestanú dodávať do tých krajín, ktoré zavedú cenový limit. Trh s ropou je však oveľa menej závislý od ruských zdrojov ako trh s plynom.

„Závislosť je na úrovni 4-5 % objemu. A nebude ťažké ich nahradiť. Na trhu je v súčasnosti prebytok a najnovšie rozhodnutie OPEC zvýšiť kvótu len o 100 000 barelov denne to potvrdzuje. Na druhej strane, Rusko je z hľadiska možností dodávok ropy obmedzené kapacitou svojej infraštruktúry. Napríklad nebude môcť prudko zvýšiť dodávky do Číny, pretože kapacita potrubí a prístavov bude nedostatočná,” povedal Riabcev.

Korolčuk však uviedol, že Rusi už maximálne diverzifikovali dodávky a presunuli ich na sprostredkovateľov. Navyše existuje technologická možnosť znížiť produkciu o 50 miliónov ton bez väčšieho poškodenia mapy ropných polí. Situácia s ropou je však pre Rusko bolestivejšia ako s plynom. „Rusko sa bude naďalej snažiť tlačiť Európanov cenami plynu, ak budú pokračovať v zavádzaní stropu na ceny ropy,” hovorí Popenko.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v piatok 2. septembra uviedla, že je čas zaviesť cenový strop aj na ruský plyn z plynovodov. Čo sa stane s cenami ropy a následne s ropnými produktmi po zavedení cenového stropu pre ruskú ropu? Podľa Rjabceva sa nijako nezmenia. Korolčuk uviedol, že v prvej fáze, najmä ak Rusko zastaví dodávky alebo ich výrazne zníži, môžu ceny vzrásť na 150 až 160 USD za barel. Potom sa však cena ustáli na úrovni okolo 120 USD za barel. Na druhej strane Rusko počíta s rozkolísaním trhu s ropou.

„S najväčšou pravdepodobnosťou Rusko jednoducho prestane dodávať ropu. V takom prípade dôjde k prudkému poklesu produkcie a situácia bude nasledovať scenár, ktorý bol predtým opísaný v správe spoločnosti JPMorgan Chase & Co. Podľa prognózy môže cena za barel v budúcnosti vzrásť až na 380 USD,” cituje Kommersant Stanislava Mitrachoviča, vedúceho výskumného pracovníka Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie.

Stále však nie je jasné, či západné krajiny, ktoré iniciovali tieto obmedzenia, budú schopné prinútiť ostatných spotrebiteľov ropy, aby ich dodržiavali. Určité mechanizmy takéhoto donútenia už boli vypracované – západné poisťovne nebudú poisťovať tankery, ktoré budú prevážať ruskú ropu za cenu nad „stropom”. A USA a EÚ môžu blokovať transakcie v dolároch a eurách.

Poistiť lode však môžu nielen západné spoločnosti. A dohody sa neuzatvárajú len v dolároch a eurách. To znamená, že ak sa Čína a India k cenovému stropu nepridajú, možno povedať, že v skutočnosti nebude fungovať (pripomeňme, že embargo na dovoz ruskej ropy tankermi do EÚ sa aj tak čoskoro zavedie). Iba ak by Západ pristúpil k veľmi tvrdým opatreniam (napríklad k zadržiavaniu tankerov námorníctvom alebo k uvaleniu sankcií na krajiny a spoločnosti, ktoré nakupujú ruskú ropu).

Plyn a ropa však v súčasnosti nie sú hlavnými problémami európskeho hospodárstva. Najdôležitejším z nich je rekordný nárast cien elektrickej energie (ktorý je spôsobený okrem iného aj problémami v energetike). Ak sa tieto ceny udržia dlhší čas, európske hospodárstvo sa stane nekonkurencieschopným. A to povedie k jednej z najväčších kríz v európskych dejinách.

Ceny plynu online nájdete na tomto grafe.