Môj profil 
Predplatné
„Ministerstvo pôdohospodárstva je prekvapené z protestu rodiny, ktorej firma má nájomnú zmluvu so Štátnymi lesmi Tatranského národného parku na Rainerovu chatu platnú do roku 2024 za symbolických 1 500 eur ročne. Okrem toho má toto zariadenie zvýhodnenie, keďže nemusí používať registračnú pokladnicu,“ uvádza sa v stanovisku ministrstva, ktoré agentúre SITA poskytol jeho hovorca Vladimír Machalík.
Ministerstvo podľa Machalíka nie je spokojné so spôsobom prenájmu štátneho majetku, ktorý určuje Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP). „To totiž podľa zákona o ochrane prírody stanovuje podmienky na prenájom v územiach so 4. a 5. stupňom ochrany. Na základe podmienok nastavených MŽP tak v roku 2014 zvíťazila ponuka za 1 500 eur ročne, pred ponukou za 27 000 eur ročne,“ pripomenulo ministerstvo pôdohospodárstva.
Vlastníkom Rainerovej chaty neďaleko Hrebienka sú Štátne lesy Tatranského národného parku. Obnoviť sa ju však podarilo práve vďaka aktivitám Petra Petrasa. Po prvýkrát s ním uzavreli lesy zmluvu o výpožičke chaty v roku 2000, o rok neskôr bola uzatvorená nájomná zmluva s platnosťou do 31. decembra 2014. Podpisom dodatku k zmluve sa nájomcom chaty stal Petrasov syn, Peter Petras ml. Práve jemu bola chata prenajatá aj v roku 2015. Ešte predtým však museli Petrasovci o chatu zabojovať. Podľa novely zákona o správe majetku štátu, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2013, musia štátne lesy vyhlasovať súťaž na nájomcu chát len na dva roky, rozhoduje aj najvyššia cenová ponuka. Za zachovanie Rainerovej chaty v rukách Petrasa sa vtedy spisovala aj petícia, podporilo ju 35-tisíc ľudí. Do výberového konania o nájom chaty sa prihlásili traja uchádzači, no jedine Petras ml. splnil zákonom stanovené podmienky a chatu získal napokon na desať rokov. Hoci do skončenia nájmu je ešte päť rokov, Petras starší sa už vopred chce uistiť, že o chatu, v ktorej je podľa neho 90 percent jeho majetku, nepríde. Pociťuje obrovskú nespravodlivosť, že by musel súťažiť s niekým, kto ničím neprispel k záchrane a revitalizácii tejto chaty. Žiada preto úpravu zákona o správe majetku štátu. „Zákon chceme doplniť o to, aby ten, kto si prenajal nehnuteľnosť, ktorá bola schátraná, nepoužívateľná a obnovil ju za svoje prostriedky, rovnako aj sprevádzkoval, nebude súťažiť, ale bude mať opciu alebo sa mu predá bez pozemku,“ povedal pre SITA tatranský chatár, ktorý bude v Bratislave protestovať v piatok 6. decembra v čase od 11:30 do 12:00.
Najstaršiu chatu vo Vysokých Tatrách postavil v roku 1863 Ján Juraj Rainer. Po postavení chaty Kamzík v roku 1884 zanikla, obnoviť sa ju podarilo až v roku 1998 vďaka Petrovi Petrasovi. Odvtedy slúži verejnosti ako chata s malým občerstvením bez podávania jedál a poskytovania ubytovania. V priestoroch najmenšej a zároveň najstaršej chaty vo Vysokých Tatrách si môžu návštevníci pozrieť malú expozíciu histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierku starého horolezeckého náradia a starých lyží. Návštevníci sa k Rainerovej chate, nazývanej aj Rainerova útulňa, dostanú z Hrebienka alebo od Zamkovského chaty po červenej magistrále.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
