Môj profil 
Predplatné
Ako po rokovaní vlády informoval minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), ročne sa na Slovensku predá asi miliarda PET fliaš. Z nej sa asi 60 percent podarí vyseparovať, čo znamená, že 400 miliónov končí na skládkach, či v horšom prípade voľne pohodených v prírode, riekach a pri cestách. Minister predpokladá, že vďaka zálohovaniu asi 95 percent nápojových obalov skončí tam, kde patrí – v recyklačných zariadeniach. Ako dodal, je rád, že Slovensko je tak prvou krajinou strednej Európy, ktorá zavedie zálohovanie nápojových obalov. Zákon ešte musí schváliť NR SR.
Zaviesť zálohovanie podľa novej legislatívy nebude povinné pre všetky obchody či prevádzky. Povinné bude iba pre tie, ktoré majú rozlohu väčšiu ako 300 metrov štvorcových. Je však predpoklad, že mnohé menšie obchody časom systém preberú. Právna norma počíta s výškou zálohy 12 centov za plastovú fľašu a 10 centov za plechovku. Legislatívu musí ešte schváliť parlament a po podpise prezidentom SR by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2020. Zálohovanie by sa reálne spustilo v roku 2022 po nastavení celého systému zálohovania, vrátane zabezpečenia vratných automatov a celkovej logistiky. Ministerstvo zároveň informovalo, že zálohovateľné obaly budú musieť byť jasne označené.
Sólymos pripomenul, že pokusy zaviesť zálohovanie boli na Slovensku už viackrát. Podľa neho zlyhali pre nedostatok politickej vôle a dohody. Minister svoj návrh predstavil približne pred rokom, legislatívny návrh vzišiel z odbornej štúdie Inštitútu environmentálnej politiky. Zavedenie zálohovania odvtedy podporujú odborné a dobrovoľné organizácie rybárov, poľnohospodárov, vodohospodárov, ochranárov či turistov. Podľa prieskumu má podporu drvivej väčšiny verejnosti. Podľa Sólymosa zálohovanie podporuje aj predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD). Ten uviedol, že denne do Čierneho mora z Dunaja vpláva viac ako štyri tony plastov. „Musíme spraviť všetko pre to, aby naša krajina neprispievala k trendu, keď vo vodách, riekach, moriach a oceánoch bude viac plastu ako rýb,“ dodal Pellegrini.
Systém zálohovania PET fliaš funguje v desiatich krajinách Európy – na Islande, vo Fínsku, Švédsku, Nórsku, Dánsku, Nemecku, Litve, Estónsku, Chorvátsku a Srbsku. Odporcovia zálohovania, väčšinou výrobcovia, hovoria, že zálohovanie PET fliaš môže viesť k ohrozeniu plnenia cieľov stanovených pre iné druhy plastov. Zálohový systém podľa nich vytvorí na spotrebiteľov nové nároky na dodatočné triedenie. Budú musieť samostatne triediť PET fľaše, čo následne povedie k demotivácii a poklesu triedenia plastov ako celku.
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek podporuje aj slovenská verejnosť. Podľa prieskumu, ktorý zverejnili vo februári, je viac ako 86 percent Slovákov za zálohovanie, proti bolo desať percent. Až 96 percentám pritom neprekáža, že pri kúpe nápoja zaplatia zálohu, ktorá sa im vráti pri odovzdaní fľaše či plechovky. Prieskum robila agentúra AKO v januári tohto roka na vzorke 1 030 respondentov. Vyše troch štvrtín opýtaných vyhlásilo, že zálohovanie neovplyvní ich zvyky pri triedení ostatného plastového odpadu a plasty budú triediť ako doteraz. Takmer 80 percent opýtaných by bolo ochotných platiť viac za výrobky vyrobené z recyklovaného plastu, 15 percent odpovedalo, že nie. Prieskum si objednala Slovenská agentúra životného prostredia, ktorá patrí pod envirorezort.
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek by sa malo stať na Slovensku realitou od 1. januára 2022. Zákon by mal síce vstúpiť do platnosti od roku 2020, no výrobcom a distribútorom nápojov dal envirorezort dva roky na technické zabezpečenie a zavedenie celého zálohovacieho systému.
.jpg)
